Podtureň je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Polohopis Obec Podtureň leží v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina, v jej centrálnej časti. Nachádza sa na pravom brehu rieky Váh, v blízkosti jeho sútoku s potokmi Jamníček (sprava) a Štiavnica (zľava). Severovýchodne od obce sa vypínajú vrchy Bašta, Varta, Veling (Velínok, ) a Trhová (), ktoré sú súčasťou Smrečianskej pahorkatiny (geomorfologická časť Liptovskej kotliny). Na ľavom brehu Váhu, priamo za hranicou katastrálneho územia, sa dvíhajú Nízke Tatry, ktoré sú situované južne od obce.
Obec je rozložená pri ceste 1. triedy číslo 18 z Liptovského Mikuláša ( na západ) do Liptovského Hrádku ( na juhovýchod). Okrajom zastavaného územia obce prechádza diaľnica D1 Ivachnová – Važec, pričom obec premosťuje diaľničný most (donedávna najdlhší cestný most na Slovensku). Paralelne s cestou I/18 prebieha železničná trať číslo 180, ktorá vedie napravo od štátnej cesty. Hlavná cesta a železnica vedú katastrálnym územím v smere severozápad – juhovýchod, kým diaľnica v smere východ – západ.
Obec leží v oblasti s prevažujúcim lineárnym systémom osídlenia na hlavnej sídelnej osi. Je to sídlo s hromadnou zástavbou lokalizovanou v priestore medzi riekou Váh na západe a cestou I/18 na východe. Hlavná ulica vytvára nepravidelný oblúk pripájajúci sa k ceste I/18, z nej sa nepravidelne rozvetvujú bočné ulice na oboch stranách. Súčasťou obce je od 1. marca 1994 miestna časť Roveň (dovtedy súčasť mesta Liptovský Hrádok), ktorá je lokalizovaná po oboch stranách cesty I/18 juhovýchodne od stredu obce na pravom brehu rieky Belá, priamo oproti mestu Liptovský Hrádok na opačnom brehu. K Podturni patrí taktiež rekreačná osada Borová Sihoť na pravom brehu Váhu, v blízkosti miestnej časti Roveň.
Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške Najvyšším bodom katastrálneho územia je vrch Veling () v severnej časti územia, najnižším bodom je miesto, v ktorom rieka Váh opúšťa územie obce ().
Katastrálne územie Katastrálne územie Podturne zaberá . Územie je predĺžené v smere juhovýchod – severozápad a má tvar nepravidelného lichobežníka, ktorého základňu tvorí koryto Váhu. Katastrálne územie dlhé a široké (maximálna šírka ) vzniklo zlúčením dvoch katastrálnych území – Podtureň na severozápade a Roveň na juhovýchode. Obec susedí na severe s obcou Jamník, na východe s Liptovským Petrom, na juhovýchode s Liptovským Hrádkom, na západe s Liptovským Jánom a na severozápade s Uhorskou Vsou.
Súčasťou obce sú aj: miestna časť Roveň lokalizovaná na pravom brehu riečky Belá v juhovýchodnej časti územia (priamo na hranici s katastrálnym územím mesta Liptovský Hrádok) a rekreačná oblasť Borová Sihoť na pravom brehu Váhu.
Prírodné podmienky Geológia Obec leží na nivných uloženinách humóznych hlín a hlinito-piesčitých až štrkovito-piesčitých hlín z obdobia mladších štvrtohôr. Časť územia na terasách Váhu sa nachádza na tmavosivých ílovitých bridliciach a pieskovcoch (lunzské vrstvy) z obdobia karnu (vrchný trias, 230 – 225 miliónov rokov). Zvyšnú časť územia (východ a severovýchod) formujú dolomity (hlavné), lokálne vápence (oponické) a bridlice z obdobia karnu až noriku (vrchný trias, 225 – 218 miliónov rokov). Základným geochemickým typom hornín sú vápence a dolomity. Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie patrí prevažná väčšina územia obce do rajónu údolných riečnych náplavov a severný okraj obce do rajónu flyšoidných hornín a sčasti do rajónu glacifluviálnych sedimentov (prevláda materiál granitoidných hornín uložených tatranskými prítokmi).
Reliéf Podtureň sa nachádza na pravej nive terasového svahu Váhu, ktorý vytvoril v oblasti Liptovskej kotliny šesť terasových stupňov. Územie obce patrí k typu reliéfu kotlinových pahorkatín. Je súčasťou vrásovo-blokovej fatransko-tatranskej morfoštruktúry (negatívne morfoštruktúry – priekopové prepadliny a morfoštruktúrne depresie kotlín). Dolina potoka Jamníček je úvalinovou dolinou. Severovýchodnú časť obce tvoria glacifluviálne kužele (vysoké), z nich najrozsiahlejší vytvára riečka Belá vo východnej časti územia.
Východne od zastavaného územia obce sa vypína sústava ostrohovitých vápenatých výbežkov vážskej terasy pravého brehu rieky. Najviac na východ je vysunutý vrch Bašta, ktorý sa týči nad vyústením potoka Jamníček do vážskej nivy (nad ľavým brehom potoka). Na opačnom brehu Jamníčka, severne od Bašty sa vypína vyvýšenina Velínok (Veling, ), ktorá bola sčasti zarovnaná pri výstavbe diaľnice. Miestny kameňolom (dnes mimo prevádzky) do značnej miery narušil aj Baštu. Najzápadnejšie sa nachádza vyvýšenina Varta, lokalizovaná severozápadne od Velingu, priamo na severnej hranici katastrálneho územia (tu sa nachádza aj najsevernejší bod celého územia).
Klíma Územie obce je súčasťou mierne teplej klimatickej oblasti, jej vlhkej podoblasti a mierne teplého, vlhkého okrsku s chladnou až studenou zimou. Priemerná ročná teplota je 6,9 ˚C, priemerná teplota v januári -4,9 ˚C a v júli 17,2 ˚C. Obec sa vyznačuje nadbytkom zrážok, keďže priemerné ročné hodnoty klimatického ukazovateľa zavlaženia sú -100 až -. Priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu , najviac zrážok spadne v mesiaci júl – a najmenej v mesiaci február – (január ). Priemerná ročná suma globálneho žiarenia dosahuje hodnoty 1 100 – 1 150 kWh.mˉ². Mrazových dní je 161 za rok, kým ľadových dní 45 za rok. V celej oblasti prevláda západné prúdenie vetra. Najbližšia meteorologická stanica je lokalizovaná v susednom Liptovskom Hrádku.
Vodstvo Z povrchových tečúcich vôd zohráva významnú úlohu rieka Váh ako vodohospodársky významný tok (stredom koryta vedie hranica katastrálneho územia), ktorá tečie územím spočiatku na krátkom území na západ a pri Borovej Sihoti sa stáča a ďalej už tečie na severozápad. Na území obce priberá najprv Belú (tiež hraničná rieka), ktorá tečie juhozápadným smerom až po sútok s Váhom južne od miestnej časti Roveň, potom Žadovicu pritekajúcu na územie obce z okolia Jamníka a napokon Jamníček pritekajúci na územie obce od severovýchodu, prerezáva Smrečiansku pahorkatinu, prudko sa stáča na severozápad, preteká Podturňou, v blízkosti ktorej ústi do Váhu. Všetko sú to pravostranné prítoky. Váh má na území obce dĺžku cca a priemerný prietok .³sˉ¹, Belá s dĺžkou a priemerným prietokom .sˉ¹, Žadovica (pramení na plošine Celiny juhovýchodne od obce Jamník, tečie juhozápadným smerom popri miestnej časti Roveň a ústi do Váhu pri Borovej Sihoti) s dĺžkou a Jamníček s dĺžkou a priemerným prietokom .sˉ¹.
Celá oblasť sa vyznačuje veľkými zásobami podzemných vôd s 2. stupňom územnej ochrany vodných zdrojov. Obyčajné podzemné vody sú súčasťou hydrogeologického komplexu paleogénnych flyšoidných hornín s prevažne puklinovou priepustnosťou. Vody sú kalcium-bikarbonátového typu s nízkou mineralizáciou, slabo alkalické a stredne tvrdé.
Na severozápadnom okraji územia vyvieral minerálny prameň. Bola to výdatná zemitá sadrovcová kyselka, ktorá je súčasťou oblasti minerálnych vôd Tatrika a južnejších štruktúr pod terciárnym krytom. Od roku 1999 je prameň vyschnutý.
Pôdy Na území prevažujú fluvizeme – fluvizeme kultizemné, sprievodné fluvizeme glejové, modálne a kultizemné ľahké, z nekarbonátových aluviálnych sedimentov na nive Váhu a Belej (prevládajú piesčité štrky s hlinitým pokryvom). Menšie areály zaberajú pseudogleje modálne, kyslé až pseudogleje stagnoglejové, sprievodné pseudogleje organozemné a gleje zo svahovín a proluviálnych sedimentov. Severnú časť územia pokrývajú kambizeme, terasové sedimenty s pokryvom spraší a hlín (prevládajú piesčito-hlinité štrky a hliny).
Z hľadiska pôdnych druhov prevažujú v západnej časti územia hlinité a vo východnej časti územia piesočnato-hlinité pôdy.
Podľa vlhkostného režimu prevažujú vlhké pôdy, podľa chemickej povahy neutrálne pôdy (na nive Váhu slabo kyslé a vo vrcholových polohách vrchov Trhová, Veling a Bašta slaboalkalické pôdy).
Najvyšší obsah humusu majú pôdy na nive Váhu (stredný obsah humusu, 1,8 – 2,3 % v hĺbke do ), pôdy vo vyšších polohách majú nízky obsah humusu (do 1,8 %). Pôdy na nive Váhu sa vyznačujú veľkou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou, pôdy v severozápadnej časti územia strednou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou a malé plochy pri východnej hranici malou retenčnou schopnosťou a veľkou priepustnosťou.
Podľa bonity pôd, patrí nižšie položená západná časť obce k stredne bonitným pôdam, kým vyššie položená východná časť k pôdam s nízkou bonitou.
Rastlinstvo Nakoľko prevažnú väčšinu plochy extravilánu obce tvorí poľnohospodárska pôda, orná pôda sa strieda s lúčnymi spoločenstvami (trvalo trávnaté porasty), ktoré sú na dne Liptovskej kotliny poväčšine antropogénne pretvorené. Popri potoku Jamníček a bezmennom vodnom toku sú sformované krovinné formácie s prevahou vŕb. Severnú časť územia tvoria lesné porasty jedľovo-smrekového lesa, s prevahou smreka, ktoré sú zvyškom smrekových lesov na glacifluviálnych kužeľoch Liptovskej kotliny (v minulosti prevažovala jedľa, ktorá však bola úplne eliminovaná a nahradená). Územie severne od miestnej časti Roveň je porastené riedkym zmiešaným lesom. Železničnú trať sledujú nízke krovinaté synantropné porasty.
V priestore medzi intravilánom obce Podtureň a Borovou Sihoťou na pravom brehu Váhu sa nachádza lesopark so zvyškami lužných lesov podhorských. Pri Podturni rastú vzácne druhy ostrica labkatá (Carex pediformis) a kavyľ pôvabný (Stipa pulcherina).
Rastlinstvo celej oblasti je súčasťou obvodu západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), podobvodu vnútrokarpatských kotlín (Intracarpaticum) a fytogeografického okresu Liptovská kotlina.
Živočíšstvo Celá oblasť Liptovskej kotliny je zo zoografického hľadiska súčasťou zóny listnatých lesov, provincie Karpaty a západokarpatskej subprovincie. Z početných druhov hmyzu, ktoré majú na území obce vhodné životné podmienky a nachádzajú tu rôznorodé stanovištia, je možné objaviť niektoré druhy vážok a podeniek, obzvlášť podenka druhu Acentrella sinaica (submediteránny prvok fauny), ktoré sú viazané na vodné stanovištia rieky Váh. Významná je tiež fauna bezstavovcov suchomilných stanovíšť na vápencoch vyvýšenín Smrečianskej pahorkatiny. Triedu plazov zastupuje vretenica obyčajná a jašterica múrová obľubujúca suchomilné stanovištia a užovka obyčajná obývajúca krovinatý podrast zvyškov lužného lesa pri Váhu. Z vtákov tu možno nájsť napr. sojku škriekavú, straku čiernozobú a penicu obyčajnú. Ojedinele tu hniezdi aj orol krikľavý. V lesoch pahorkatín kotliny žije z cicavcov líška obyčajná, srnec hôrny, kuna hôrna, viaceré druhy plchov, na poliach potom myši a hraboše.
Na území obce bola vybudovaná zvernica Paliesky s chovom jelenej zveri. Obora zaberá časť miestneho lesa (prenajatého od urbariátu), ako aj časť ornej pôdy za železničnou traťou, celkovo . Majiteľom je poľovnícke združenie Sankt Hubert z Liptovského Jána. Cieľom je zabezpečiť vhodný genofond pôvodnej jelenej zveri.
Dejiny Pri výstavbe diaľnice nad obcou bola objavená archeologická lokalita Bašta–Varta–Velínok, komplex obranných opevnení z prvého storočia pred Kr. a zvyšky stredovekého hrádku z 12. až 15. storočia.
Podtureň je súčasťou historického regiónu Liptov, konkrétne jeho časti horný Liptov. V rokoch 1923–1928 a 1949–1960 bola súčasťou vtedajšieho okresu Liptovský Hrádok, v súčasnosti je administratívnou súčasťou okresu Liptovský Mikuláš a VÚC Žilina.
Obyvateľstvo K 31. 12. 2004 mala Podtureň 514 stálych obyvateľov, z toho 279 žien a 235 mužov. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva (r. 2001) žilo v obci 98,75 % obyvateľov slovenskej národnosti, 0,63 % českej národnosti, 0,42 % maďarskej národnosti a 0,21 % poľskej národnosti. Čo sa týka náboženského vyznania, tak 56,37 % obyvateľov sa hlásilo k evanjelickému vyznaniu, 24,01 % k rímskokatolíckemu vyznaniu, 18,37 % bolo bez vyznania a 0,42 % nezisteného vyznania.