Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič; * 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom) bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici aj v Krupine. V Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, ulica a park.
Jeho syn, Martin Miloš Braxatoris tiež evanjelický kňaz, bol známy básnik, redaktor a prekladateľ. Jeho vnukom bol libretista a textár Pavol Braxatoris, spoluzakladateľ slovenskej operety a známy spolutvorca operiet s Gejzom Dusíkom, ako napr. Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a ďalších. Ďalším potomkom bola Alexandra Braxatorisová (slovenská dramaturgička, prekladateľka, libretistka) a Zora Braxatorisová. Manžel dcéry Eleny bol Jozef Jaroslav Hodža
Životopis náhľad|vľavo|Náhrobný kameň A. Sládkoviča na evanjelickom cintoríne v Radvani Pochádza z rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch 18261830 v Krupine, v rokoch 18301831 sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch, v rokoch 18311832 navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch 18321840 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 18401842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 18431844 študoval teológiu na univerzite v Halle.
V rokoch 18391840 vyučoval v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici, kde spoznal Marínu Pišlovú – o ktorej napísal dielo Marína -,v roku 1838 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 18421843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch.
V roku 1847 bol ordinovaný na evanjelického kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 18481849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani.
Tvorba Sládkovič patrí popri Jánovi Bottovi, Samovi Chalupkovi a Jankovi Kráľovi medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu. Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky.
Bol pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Hegelova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšej básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Marína a lyricko-epická báseň Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela.
Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese. Kvôli jeho láske k Maríne bol roky po jej smrti vyrobený náhrobok, na ktorom sa píše, že zomrela ako Marína Sládkovičová - že sa ich láska na konci naplnila.
Diela
Poézia náhľad|Andrej Sládkovič 1842 – l Nitře, báseň (vyšlo v almanachu Nitra) 1842 – Potěcha, báseň (vyšlo v almanachu Nitra) 1842 – Ctibor, báseň (vyšlo v almanachu Nitra) 1842 / 1844 – Sôvety v rodine Dušanovej, veršované rozhovory 1846 – Marína, básnická skladba, ktorá je so svojimi 291 strofami najdlhšou ľúbostnou básňou na svete 1848 – Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849 1848 – Nehaňte ľud môj, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský) 1848 – Hron, báseň ( vyšlo v časopise Orol tatranský) 1848 – More, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský) 1848 – Morava, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský) 1848 – Krajanom, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský) 1848 – Mládenec, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský). 1853 – Detvan, báseň (5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka) 1853 – Znovuzrodenec, báseň o Jánovi Amosovi Komenskom (vyšlo v kalendári Živeny) 1858 – Milica, báseň vytvorená spojením básní Perla hárema a Oľga (vyšlo v almanachu Concordia) 1861 – Svätomartiniáda, poéma k príležitosti memorandového zhromaždenia 1863 – Pamiatka pre deň 4. augusta, báseň na počesť založenia Matice slovenskej 1863 – Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí 1864 – Lipa cyrilo-metodejská, pamiatka slovanských vierozvestcov 1866 – Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti, báseň pri príležitosti 300. výročia smrti juhoslovanského národného hrdinu 1869 – Duma pohronia Ohlasy, báseň; polemika o potrebe a vzniku spisovného jazyka Prosba, báseň Štiavnica, básnické vyznanie sa zo vzťahu k Banskej Štiavnici Duchu Puškinovmu, báseň o Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi Veľký pôst, báseň Novembrová duma, báseň Roky a veky, báseň Pieseň o Samsonovi, báseň To české tábory, vlastenecká báseň Pozdrav, vlastenecká báseň Omladinám, vlastenecká báseň Čo vy za nič nemáte nás?, vlastenecká báseň
Ľúbostná poézia Opustená Žaloba Vraví oko tvoje
Poézia pre deti a mládež Kĺzačka Prázdniny a škola Obri a zakrpenci Malý Kristus
Výbery 1918 – Otčiny mojej spevy 1927 – Výber z lyriky 1934 – Výber z básní Jána Hollého a Andreja Sládkoviča 1972 – Poézia 1977 – Sládkovič vo výbere Milana Krausa 1979 – Marína a Detvan
Súborné diela 1871 – Spisy básnické Andreja Sládkoviča, súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ Slovenska 1878 – Andreja Sládkoviča Spisy básnické 1920 – Spisy básnické Andreja Sládkoviča 12 1939 – Sobrané básne 1961 – Dielo 12
Próza Posestrima
Dráma Nezaľúbení zaľúbenci
Preklady Voltaire – Zaira Voltaire – Sokrates Voltaire – Smrť Cézara Jean Racine – Phaedra (len časť diela)
Kázne 1924 – Nevěsta Kristova
Listy 1970 – Korešpondencia Andreja Sládkoviča
Kultúrno-historické diela 1988 – Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine 6. a 7. júna 1861
Divadelné a rozhlasové dramatizácie (výber) 1910 – Marína (SND) 1957 – V slovenské doliny so mnou, bratia moji… (Československý.rozhlas) 1970 – Vo víchrici žitia (Československý rozhlas) 1985 – Detvan (Československý rozhlas) 1989 – Každý svojou pošiel (Československý rozhlas)
Hudobné adaptácie 1927 – Eugen Suchoň, Veľký pôst, miešaný zbor na báseň Andreja Sládkoviča 1928 – Detvan (opera SND)
Referencie
Pozri aj Najväčší Slovák
Iné projekty
Externé odkazy Záznam o pokrstení v matrike evanjelického cirkevného zboru v Krupine; matrika neuvádza položku dátum narodenia, len dátum krstu – 1. apríla Záznam o úmrtí v matrike evanjelického cirkevného zboru v Radvani; zaujímavosťou je chybne uvedený vek – 25 rokov namiesto 52, hoci je tu zapísaný aj dátum narodenia Kompletné dielo Andreja Sládkoviča v Zlatom fonde denníka SME
Kategória:Štúrovci Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí literárni kritici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici Kategória:Osobnosti z Krupiny Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach Kategória:Absolventi Univerzity Martina Luthera