Lujza Lotrinská (* 30. apríl 1553, Nomeny, Francúzsko – † 29. január 1601, Moulins) bola francúzska princezná z rodu Vaudémont, mladšej vetvy lotrinského vojvodského domu, a vydatá francúzska kráľovná.

Životopis Lujza bola najmladšou dcérou Mikuláša, grófa z Vaudémontu a vojvodu z Mercœuru, a Margaréty z Egmontu. Keď mala jeden rok, zomrela jej matka. V súlade s dobovými zvyklosťami sa od nej očakávalo, že uzavrie dynasticky výhodné manželstvo. Jej nevlastná matka Jana Savojská sa postarala o to, aby Lujza získala klasické vzdelanie, a ako desaťročnú ju poslala na dvor do Nancy. Druhá nevlastná matka Katarína Lotrinská, ktorá bola od Lujzy staršia iba o tri roky, s ňou však nemala dobrý vzťah a udržiavala ju mimo bezprostredného rodinného prostredia. Lujza vyrástla v tichú a hlboko zbožnú mladú ženu. Dobové opisy ju charakterizovali ako pôvabnú ženu s blond vlasmi, svetlou pleťou, svetlohnedými očami a štíhlou postavou.

Svadba thumb|Kráľovná Lujza s manželom Henrichom III. V roku 1574 sa prvý raz stretla s vojvodom z Anjou a novo zvoleným poľským kráľom Henrichom z Valois. Henrich bol na ceste do svojej novej rezidencie v Krakove a cestou v Nancy navštívil svoju sestru Klaudiu vydatú za Lujzinho bratanca Karola III. Lujza na neho veľmi zapôsobila, pretože bola nielen blond, krásna a elegantná, ale aj veľmi podobná jeho veľkej láske Márii de Clèves (1553 – 1574), ktorá sa však už vydala za princa Henricha I. z Condé.

Po smrti svojho brata Karola XI. sa Henrich vrátil späť do vlasti, aby sa ujal vlády nad Francúzskom. Jeho manželkou sa po rozvode mala stať Mária de Clèves, tá však krátko na to zomrela a tak sa rozhodol oženiť s Lujzou nielen preto, že sa veľmi podobala jeho veľkej láske, ale aj preto, že bola láskavá a jemná. Kráľ mal strach z dominantných žien ako jeho matka.

Henrich III. vyslal k Lujzine rodine i napriek matkinmu nesúhlasu Filipa Huraulta, grófa zo Cheverny, a Michela du Guasta, aby s nevestinou rodinou uzavreli svadobnú zmluvu. Keď vyslanci prišli, nebola Lujza doma, pretože konala púť do Saint-Nicolas-de-Port. Otec na jej návrat nečakal a dal svoj súhlas.

Kráľ navrhol šaty pre seba i pre svoju budúcu manželku a osobne jej upravil vlasy, čím sa svadba, pôvodne plánovaná na ráno, presunula na popoludnie. Pár 15. februára 1575 v Katedrále Notre Dame v Reims zosobášil kardinál Karol Bourbonský. Sobáš sa tak uskutočnil len dva dni po Henrichovej korunovácii francúzskym kráľom.

Francúzska kráľovná Manželstvo nebolo zo začiatku ľahké, pretože jej svokrou bola Katarína Medicejská, ale kráľovná matka časom ocenila nevestinu vľúdnosť a pokoru. Navyše Lujza manžela zbožňovala, hoci jeho to rozčuľovalo. Nemohli spolu mať deti, čím sa dedičom stal Henrichov bratanec a švagor Henrich IV. Navarrský, čo vrhalo na manželstvo tieň. Lujza chudla a trpela depresiami, spolu s manželom prinášala zbožné obete a konala prosebné púte za narodenie synov, najmä do Chartres. Lujza verila, že na jar 1576 prekonala potrat a ak to tak bolo, je možné, že jeho následky zabránili ďalšiemu tehotenstvu.

Hoci bol Henrich svojej manželke často neverný, úprimne ju miloval a Lujza sa jeho života zúčastnila viac než ktorákoľvek iná kráľovná. Objavovala sa po jeho boku na množstve obradov, ceremoniálov a osláv, dokonca bola prítomná aj na štátnických zasadnutiach (napr. na zasadnutí Kráľovskej rady 2. decembra 1576). 31. mája 1578 sa spolu s Katarínou Medicejskou zúčastnila položenia základného kameňa mostu Pont Neuf.

Biela kráľovná vdova Po smrti svokry v roku 1589 zdedila zámok Chenonceau, kde 2. augusta dostala smutnú správu o zavraždení svojho manžela dominikánom Jacquesom Clémentom. Vojvodkyňa z Berry, ako znel jej nový titul, si obliekla biele šaty a svoje úsilie sústredila na rehabilitáciu manželovej pamiatky (bol exkomunikovaný pápežom). Najprv sa obrátila na nového kráľa Henricha IV. a potom sa 1. októbra 1589 vybrala do Ríma k pápežovi.

Až do smrti žila na svojom zámku, kde dala steny svojej izby natrieť načierno so striebornými pohrebnými motívmi.

Literatúra Jacqueline Boucher: Deux épouses et reines à la fin du XVIe siècle: Louise de Lorraine et Marguerite de France. Université Saint-Etienne, 1995, ISBN 2-86272-080-1. Chantal Clément: Louise de Lorraine-Vaudémont, reine de France. Éd. la Plume du temps, Guilherand-Granges 2002, ISBN 2-913788-39-4. Hilarion de Coste: Louyse de Lorraine, reyne de France et de Pologne . In: Les Eloges et les vies des reynes, des princesses, et des dames illustres en pieté, en Courage & en Doctrine, qui ont fleury de nostre temps, & du temps de nos Peres. Tome 2, 2. éd. Sébastien et Gabriel Cramoisy, Paris 1647, pp. 107−157. Ghislain Tranié: Louise de Lorraine (1553-1601). L'esprit & la lettre d'une Reine de France. Université Paris IV Sorbonne, Paris 2002. Marc Ferro: Dějiny Francie. Nakladatelství Lidové noviny. Praha 2006. ISBN 80-7106-888-8. Jean-Francois Solnon: Kateřina Medicejská. Domino 2007 (z orig. Catherine de Médicis. Perrin, Paris 2003).

Iné projekty

Externé odkazy Kráľovná Lujza Lotrinská na Les Derniers Valois

Zdroj

Kategória:Kráľovské manželky Francúzska Kategória:Princezné Kategória:Narodenia v 1553 Kategória:Úmrtia v 1601 Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis