Kyselina jablčná, (C2H4O(COOH)2) je dikarboxylová kyselina, ktorú vyrábajú všetky živé organizmy, prispieva k príjemnej kyslej chuti ovocia, a je používaná ako prídavná látka v potravinách. Soli a estery kyseliny jablčnej sa nazývajú jablčnany (maláty).
Vlastnosti Kyselina L-jablčná je prirodzene sa vyskytujúca forma, kým zmes L- a D- kyseliny jablčnej sa vyrába synteticky.
Kyselina hrá dôležitú úlohu v biochémii. V Hatchov-Slackovom cykle je malát zdrojom CO2 v Calvinovom cykle. V citrátovom cykle je (S)-jablčnan intermediát tvorený pridaním –OH.
Je tiež systemizovaná karboxyláciou s fosfoenolpyruvátom v strážnych bunkách listov rastlín. Jablčnan, ako dvojitý anión, často sprevádza draslíkové katióny pri príjme rozpustených látok do bunky, aby bola zachovaná rovnováha elektrolytov v bunkách.
História Kyselina jablčná bola prvýkrát izolovaná z jablčnej šťavy Carlom Wilhelmom Scheeleom v roku 1785. Kyselina jablčná prispieva ku kyslosti zeleného jablka. Je prítomná v hrozne a vo väčšine vín s koncentráciou niekedy až 5 g/l. Vytvára kyslastú chuť vína, aj keď jej obsah s rastúcou zrelosťou ovocia klesá. Proces jablčno – mliečneho kvasenia, premieňa na kyselinu jablčnú oveľa slabšiu kyselinu mliečnu.
Použitie V potravinárstve Kyselina jablčná sa používa v potravinárskom priemysle (býva označovaná ako prídavná látka E296) na dochucovanie. Je zdrojom extrémnej kyslosti cukroviniek, vyrábaných v USA, tzv. extrémnych cukroviniek. Je tiež používaná s menej kyslou kyselinou citrónovou v kyslých cukríkoch, ktoré sú niekedy označované upozornením, že nadmerná konzumácia môže spôsobiť podráždenie úst.
Výroba a hlavné reakcie Kyselina jablčná je produkovaná priemyselne, je vyrábaná dvojitou hydratáciou maleínanhydridu. Bola dôležitá pri objave Waldenovej inverzie a Waldenovho cyklu.
Externý odkaz E296
Iné projekty
Zdroj
Jablčná Kategória:Bunkové dýchanie Kategória:Medziprodukty citrátového cyklu
Kategória:Potravinárske aditíva 296