náhľad|Blúdivé bunky Mastocyt alebo žírna bunka alebo heparinocyt je bunka vyskytujúca sa v rôznych tkanivách, ale najčastejšie v koži a v tráviacej sústave. Má tu podobnú funkciu ako bazofilný granulocyt v krvi, tzn. obsahuje množstvo zrnitých vreciek (granúl) obsahujúcich heparín a histamín. Podobne ako krvné bunky vznikajú z hematopoetickej kmeňovej bunky, ale na rozdiel od červených či bielych krviniek zostávajú natrvalo v tkanive. Blúdivé bunky dosahujú 20-30 μm a sú oválne alebo guľovité.
Sú schopné zo svojich vnútrobunkových vreciek za istých okolností uvoľňovať heparín a histamín. Prvá z látok bráni zrážaniu krvi, histamín má význam pri vzniku alergickej reakcie. Keď príde blúdivá bunka do styku s antigénom (napr. peľové zrno alebo mnohobunečný parazit), naviaže sa prostredníctvom Fc fragmentu molekuly imunoglobulínovej protilátky (IgE) na povrch týchto antigénov a vyleje obsah svojich vreciek. K aktivácii blúdivej bunky môže dôjsť ale aj alternatívnymi spôsobmi, napríklad kontaktom s bakteriálnou DNA sprostredkovaným Toll-like receptormi.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Typy buniek