Esperanto býva kritizované z rozmanitých dôvodov. Táto kritika väčšinou nie je smerovaná voči jazyku samotnému ale proti snahám mnohých esperantistov presadiť esperanto ako hlavný jazyk medzinárodnej komunikácie.
Esperantu býva vytýkané: Keďže údajne žiaden medzinárodný jazyk nemá šancu presadiť sa voči dominancii angličtiny tak ide o zbytočný projekt. To býva opätované tvrdením, že politické zmeny môžu šance esperanta veľmi ľahko opäť posilniť. Esperanto sa prieči svojmu vlastnému princípu neutrality (napríklad používaním latinskej abecedy, príliš európskym slovníkom a pod). Avšak neutralita v tomto zmysle sa nepočíta k princípom jazykového plánovania. Esperanto bolo naopak výslovne plánované ako "románsko-germánsky systém", pretože najpoužívanejšie jazyky v medzinárodnom styku boli v čase začiatkov esperanta práve jazyky tohto typu (teda princíp medzinárodnosti). Ako "neutrálne" je esperanto označované lebo nie je spojené so žiadnym národom, to znamená, že nejde o jazyk národný ale medzinárodný. Aj sama snaha o jednoduchosť bola zničená zavedením zbytočných gramatických zložitostí (napríklad zhoda medzi podstatným a prídavným menom v páde a čísle, deväť časových stupňov v trpnom rode, slovesný vid). Na to sa zvykne odpovedať, že princíp jednoduchosti musí byť vyvážený inými, protichodnými princípmi ako napr. princíp jasnosti, presnosti či pružnosti, podľa ktorých tieto "gramatické zložitosti" nie sú nadbytočné ale účelné.L. L. Zamenhof: Internationale Sprache. Vorrede und vollständiges Lehrbuch [por German'oj]. Warschau: Gebethner & Wolff 1887 Okrem medzinárodne známych slovných tvarov (napr. , ) sa používajú ďalšie tvary odvodené podľa pravidelného systému tvorenia esperantských slov (redaktisto, redaktejo). Veľká časť týchto priamo prevzatých tvarov je však v jazyku považovaná za neologizmy a nedosiahli také rozšírenie ako tvary odvodené. Údajným dôkazom nedostatkov je tiež veľký počet esperantistov, ktorí jazyk ovládajú len veľmi nedokonale. Keby sa namiesto angličtiny zaviedlo po celom svete esperanto, nebolo by to voči ostatným jazykom "priateľskejšie". Esperanto býva kritizované aj kvôli údajnej rodovej nesúmernosti - v esperante sa vraj vyskytuje jazykový sexizmus. Mnoho koreňov slov vzťahujúcich sa k rodinným vzťahom má v základnom tvare mužský význam (napr. , , ), ženský tvar sa vytvára až následne príponou -in-. Mnoho nedorozumení vzniká tým, že sa mnoho rodovo neutrálnych slov (napr. , ) používa aj v mužskom význame a mužské osobné zámeno "li" sa používa aj ako rodovo neutrálne.
Referencie
Zdroj
Externé odkazy Why Not To Speak Esperanto Kritika Claude Piron Kritika a obhajoba esperanta (taliansky)
Kategória:Esperanto