Eurovision Song Contest 2013 bol 58. ročník súťaže Eurovision Song Contest. Uskutočnil sa vo švédskom meste Malmö. Švédsko sa stalo organizátorom súťaže po 13 rokoch, keďže jeho reprezentantka Loreen zvíťazila so skladbou „Euphoria“ v predchádzajúcom ročníku súťaže v Baku.
Súťaž bola rozdelená na dve semifinálové kolá, ktoré sa konali 14. a 16. mája 2013 a veľké finále. Finálové kolo sa odohralo v sobotu 18. mája 2013. Všetky tri súťažné večery prebehli na rovnakom mieste - v hale Malmö Arena, ktorá hostila v rokoch 2009-2012 semifinále švédskeho národného výberu, Melodifestivalen. Tohoto ročníka súťaže sa zúčastnilo 39 krajín, víťazkou sa stala dánska reprezentantka Emmelie de Forestová s piesňou „Only Teardrops“ pred azerbajdžanským spevákom Faridom Mammadovom a Ukrajinkou Zlatou Ognevičovou. Moderátorkou súťaže bola Petra Medeová.
Miesto konania vľavo|náhľad|Malmö Arena, hala hosťujúca Eurovision Song Contest 2013
Kandidátske mestá
náhľad|Súťažné pódium počas skúšky talianskeho reprezentanta Švédsko do roku 2013 už hostilo súťaž 4-krát. V roku 1975 v Štokholme (Štokholmské medzinárodné výstavisko), v roku 1986 v Göteborgu (Scandinavium), v roku 1993 v Malmö (Malmö Isstadium) a v roku 2000 znova v Štokholme (Ericsson Globe). Pri výbere miesta konania súťaže v roku 2013 prichádzalo do úvahy viacero vhodných miest. Riaditeľka švédskej verejnoprávnej televízie SVT Eva Hamiltonová krátko po oznámení víťazstva Švédska označila v rozhovore pre švédsky denník „Expressen“ 3 možné mestá, kde by sa mohla súťaž uskutočniť - Štokholm, Malmö alebo Göteborg. Zároveň deklarovala, že SVT má ľudské aj technické kapacity na zorganizovanie takéhoto obrovského podujatia (na rozdiel od predchádzajúceho hostiteľa, keďže Azerbajdžan si musel organizáciu draho zaplatiť prostredníctvom externých dodávateľov).
Výber miesta konania skomplikoval fakt, že Švédsko bolo v rovnakom čase usporiadateľskou krajinou Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2013 a štokholmská hala Ericsson Globe bola dejiskom hokejových zápasov.
Jednou z alternatív, ktorú v denníku „Expressen“ v júni 2012 pripustil výkonný producent švédskej televízie Martin Österdahl, mala byť súťaž konaná v troch rôznych mestách - semifinále v Göteborgu a Malmö a finále v Štokholme (podobne ako švédska národná súťaž Melodifestivalen).
Prehľad kandidátskych miest na usporiadanie súťaže v roku 2013 je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Mesto Hala Kapacita PoznámkaŠtokholmFriends Arena67 500 divákovvo výstavbe; päť dní po finále Eurovízie sa tu malo konať finále futbalovej ligy AllsvenskanMalmöMalmö Arena15 400 divákovv hale sa konali ostatné štyri roky semifinálové kolá MelodifestivalenuGöteborgScandinavium14 000 divákovv hale sa konala súťaž Eurovision Song Contest 1985Hala švédskeho výstaviskaneznáma kapacita
Malmö a Malmö Arena 8. júla 2012 švédsky národný vysielateľ SVT oficiálne oznámil, že súťaž Eurovision Song Contest 2013 sa bude konať v meste Malmö v hale Malmö Arena.
Pre mesto Malmö sa SVT rozhodla vďaka výborne vypracovanému projektu kandidatúry, ako aj vďaka niekoľkým nesporným výhodám. Najzásadnejšou sa ukázala dopravná infraštruktúra - dve medzinárodné letiská vzdialené do 20 minút, železničná stanica vzdialená iba 100 metrov od súťažnej haly, cestné spojenie s centrom mesta do 5 minút.
Logo a slogan Od roku 2004 má súťaž Eurovision Song Contest jednotné logo dotvorené srdcom, v ktorom je vlajka hosťujúcej krajiny. Okrem toho však každý usporiadateľ prezentuje aj vlastný vizuál spoločne so sloganom, ktoré majú odlíšiť aktuálny ročník od ostatných.
Oficiálna prezentácia vizuálu a loga 58. ročníka súťaže Eurovision Song Contest prebehla 17. januára 2013 vo švédskom Malmö. Slogan „Sme jedným“ () a symbol pestrofarebného motýľa vyzdvihujú multikultúrnosť, pestrosť a jedinečnosť zúčastnených krajín, ktorých ale spája myšlienka spoločného hudobného podujatia. Zároveň vyzdvihujú, že aj keď každá zúčastnená krajina je špecifická, všetky spoločne vytvárajú jednotnú Európu. Ako povedal výkonný producent projektu EBU Jon Ola Sand:„Tohtoročná téma odráža nadčasový pocit miliónov ľudí, ktorý budú mať spoločne tento rok v máji, kedy Európa spoločne oslávi rozmanitosť.“
Motýľ mal súčasne evokovať myšlienku tzv. „motýlieho efektu“ (), ktorá je známa hlavne v oblasti vedy. Mávnutie motýlích krídel môže teoreticky napomôcť až k vzniku hurikánu, teda zdanlivo malá nevýznamná vec môže spustiť celosvetovo či celospoločensky významné udalosti. Rovnakú ambíciu mali aj organizátori tohoto ročníka súťaže. Zdanlivo triviálna hudobná súťaž môže mať nevídaný dosah vďaka obrovskej popularite a sledovanosti na celom svete. Každoročne totiž súťaž Eurovision Song Contest sleduje vyše sto miliónov divákov vo viac ako 40 krajinách sveta, čo z tohoto podujatia robí jednu z najsledovanejších udalostí sveta.
Koncept a vizuály pre organizátorov vytvorili dizajnérske spoločnosti „Happy F & B“ a „Forsman & Bodenfors“.
Účastníci náhľad|vpravo|Mapa účastníkov
Účasť v súťaži potvrdilo celkovo 39 krajín. Oproti predchádzajúcemu ročníku sa viaceré krajiny z finančných dôvodov rozhodli súťaže nezúčastniť (Bosna a Hercegovina, Portugalsko a Slovensko). Turecko sa rozhodlo nezúčastniť súťaže oficiálne kvôli nesúhlasu so zmenou pravidiel, ktorá sa udiala v roku a zaviedla aktuálne platný systém hlasovania. Naopak, do súťaže sa vrátilo po ročnej prestávke Arménsko, ktoré sa z minulého ročníka odhlásilo z dôvodu politických sporov s Azerbajdžanom, ktorý podujatie organizoval.
Pravidlá súťaže ponechávajú jednotlivým národným vysielateľom voľnú ruku pri spôsobe nominácie svojho reprezentanta. Najčastejšími spôsobmi nominácie sú: interná voľba priamo vysielateľom; verejná voľba v národnom kole súťaže. Do úvahy pripadajú aj rôzne variácie týchto dvoch spôsobov, kedy vysielateľ zvolí interpreta a verejne sa vyberá pieseň, prípadne sa pre pieseň hľadá interpret. Národné kolo môže mať podobu samostatnej televíznej súťaže, alebo sa národným kolom stane prestížna hudobná súťaž, ktorá sa v krajine koná (napr. v Taliansku hudobný festival v San Reme, vo Švédsku Melodifestivalen a podobne).
V tomto ročníku bolo 24 reprezentantov vybraných vo verejných národných kolách a 15 reprezentantov interným výberom. Pri štyroch interpretoch vybraných interne mali diváci možnosť vybrať aspoň súťažnú pieseň (Arménsko, Belgicko, Bulharsko, Španielsko). Väčšina krajín vyberala reprezentantov v televíznych súťažiach. V niektorých krajinách sa reprezentantmi stali víťazi najprestížnejších domácich hudobných festivalov - vo Švédsku „Melodifestivalen“, v Taliansku „Festival di Sanremo“.
Prehľad tohtoročných účastníkov súťaže a spôsob ich výberu je uvedený v nasledujúcej tabuľke: