Theléma je ezoterické a magické náboženstvo či duchovná filozofia založená Aleisterom Crowleym (1875–1947) začiatkom 20. storočia. Jej jadro tvoria Sväté knihy thelémske, z ktorých prvou a najvýznamnejšou je Kniha Zákona, tiež známa ako Liber AL vel Legis, ktorú Crowley napísal počas mystickej skúsenosti, ktorú mal v Káhire v apríli roku 1904. náhľad|Unikurzálny hexagram s hore mieriacim kvetom s piatimi lupeňmi. Symbol thelémskeho hnutia. Slovo „theléma“ vychádza z podstatného mena θέλημα, ktoré v starogréckom dialekte koiné znamená „vôľa“; odvodzuje sa od slovesa θέλω (thélo), „chcieť, byť (niekoho) vôľou“. Prívrženci thelémy sa nazývajú thelémiti.
Základnými princípmi thelémy sú:
„Rob, čo ty chceš, nech je celý Zákon.“ Tento ústredný imperatív thelémy je výzvou k objaveniu jedincovho životného poslania („Pravej vôle“) a k vykonaniu tohto poslania. „Láska je zákon, láska pod vôľou.“ Povahou Zákona thelémy je láska, hoci táto láska je podriadená vyššie uvedenému princípu vôle. „Každý muž a každá žena je hviezda.“ Táto metafora znamená, že ľudia, ktorí uskutočňujú svoju vôľu, sú ako hviezdy vo vesmíre: zaberajú určitý čas a priestor, sú však individuálni, ich povaha je nezávislá, hoci môžu vytvárať skupiny. Ak každý sleduje svoju predurčenú dráhu, obvykle nedochádza ku kolíziám.
Theléma nadväzuje predovšetkým na tradíciu západného hermetizmu a ezoterizmu (kabala, rozenkruciánstvo atď.), staroegyptského náboženstva a východných náboženstiev (najmä jóga, budhizmus, taoizmus a tantra). „Magický“ rozmer thelémy neznamená nevyhnutnosť viery v paranormálne pôsobenie magických úkonov, ale je vyjadrením princípu, že človek vstupuje do vzťahu so všetkými prvkami reality v nepodriadenej pozícii a je „pánom svojho osudu“.
Theléma mala a má zásadný vplyv na mnohé nové náboženské a duchovné hnutia vrátane wiccy, chaos mágie a viacerých vetiev novopohanstva.
Existuje niekoľko organizácií založených na učení thelémy, pričom najprominentnejšími sú A∴A∴, Ordo Templi Orientis a Ecclesia Gnostica Catholica.
Definícia Starogrécke slovo thelema (θέλημα) na jednej strane označuje „žiadostivú vôľu: túžbu, a to niekedy aj sexuálnu“, na druhej bežne označuje vôľu Božiu. Ojedinele sa používa v spojitosti s vôľu človeka, výnimočne aj v spojitosti s vôľou diabla. V obvyklých starogréckych textoch sa slovo thelema vyskytuje iba vzácne (obvyklé starogrécke slovo označujúce vôľu je βουλή, boule), avšak hojne sa používalo v Septuaginte práve v súvislosti s vôľou Božou.
Predchodcovia Theléma nadväzuje predovšetkým na tradíciu západného hermetizmu a ezoterizmu (kabala, rozenkruciánstvo atď.), gnosticizmu, novoplatonizmu, staroegyptského náboženstva, antických mystérií, slobodomurárstva, ale aj východných náboženstiev, kde preberá prvky najmä z jógy, budhizmu, mystického islamu, taoizmu a tantry.
Špecifickým predchodcom thelémy bol François Rabelais, ktorý vo svojom románe Gargantua vykreslil „opátstvo Thelémy“, v ktorom vládne jediný zákon: „Rob, čo ty chceš.“
Náuka
Ezoterizmus Ezoterizmus thelémy možno chápať tak, že podstata duchovnej či metafyzickej reality existuje nezávisle na náboženstvách, ktoré sú len rôznymi pokusmi o uchopenie tejto podstaty a ktoré jej môžu nanajvýš udeliť formu v prežívaní človeka. Zbožštenie a absolutizácia tejto „pravdy“, partikulárnych záverov konkrétneho náboženstva, sa potom považuje za ezoterizmu protikladný exoterizmus. Sebastián Jahič píše: „Esoterismus interpretuje exoterní nauky nikoli jako ‚omyly‘ či ‚hereze‘, nýbrž jako ‚částečné pravdy‘, jež jsou platné na jistém stupni odhalování širší a hlubší univerzální ‚pravdy‘.“
Tento princíp je v Svätých knihách thelémskych vyjadrený nasledovne: „Všetky slová sú sväté a všetci proroci pravdiví; až na to, že chápu len málo.“ „Náboženstvá sveta sú len symboly a závoje Absolútnej Pravdy. Takisto sú aj filozofie. Pre adepta, zrúceho tieto veci zhora, je ničotné voliť medzi Budhom a Mohamedom, medzi Ateizmom a Teizmom [sic].“
Ezoterizmus môže znamenať aj to, že úplné pochopenie náuky nie je prístupné všetkým alebo že pre plné pochopenie je nutné zasvätenie. Pod týmto zasvätením sa má na mysli aj plné prežitie aspektov „vyšších právd“ vo vlastnej duchovnej skúsenosti. Citácie zo Svätých kníh thelémskych v tejto súvislosti znejú: „Toto Poznanie [sic] nie je pre všetkých; vskutku málo je povolaných, ale z tohto mála mnohí sú vyvolení.“ „Adept sa musí zdať sťa muž vystupujúci na strmý vrch, čo sa stratil z dohľadu svojich priateľov, ktorí zostali v údolí. Povedia: stratil sa v oblakoch. Lež on sa bude radovať z jasu slnka nad nimi a príde k večným snehom.“
Kniha Zákona a ostatné Sväté knihy thelémske Crowley sa v marci a apríli roku 1904 spolu s manželkou Rose nachádzal v Káhire. Zažili tu sériu duchovných zážitkov, na základe ktorých dospeli k presvedčeniu, že v deň jarnej rovnodennosti v roku 1904 sa začal Nový eón alebo nový vek, v ktorom bude pre ľudstvo platiť nový duchovný zákon. Následne v dňoch 8.–10. apríla Crowley napísal krátky „inšpirovaný“ text známy ako Kniha Zákona, ktorá sa neskôr stala základom učenia thelémy. Crowley tvrdil, že mu text nadiktovala netelesná entita menom Aiwass, ktorá tlmočila slová božstiev menom Nuit, Hadit a Ra-Hoor-Khuit, z ktorých každé komunikovalo jednu kapitolu Knihy Zákona. Komunikácia trvala každý deň od poludnia do jednej hodiny poobednej, každý deň bola napísaná jedna kapitola.
Neskôr v rokoch 1907 až 1911 Crowley napísal niekoľko ďalších krátkych Svätých kníh thelémskych, ktoré ďalej rozvíjajú princípy Knihy Zákona.
Posledný svätý text, ktorý napísal, bol v roku 1925 krátky komentár ku Knihe Zákona, tzv. Tuniský komentár, ktorý sa v súčasnosti pripája na jej záver.
Viacerí neskorší thelémiti sa pokúsili nadviazať spojenie so zdrojom Crowleyho zjavení a napísať ďalšie sväté spisy. Žiadny z týchto neskorších pokusov však nie je thelémitmi vo všeobecnosti uznávaný, hoci niektoré skupiny sa k niektorým z týchto „apokryfov“ hlásia.
Najznámejším z týchto neskorších inšpirovaných textov je Liber 49: Kniha Babalon, ktorú napísal Jack Parsons 28. februára 1946 v Mohavskej púšti v Kalifornii.
Nový eón Jednou zo základných téz thelémy je, že v deň jarnej rovnodennosti roku 1904 nastal Nový eón (alebo „aeon“), nový vek, v ktorom sa ľudstvo bude vedome či nevedome riadiť novým duchovným zákonom. Nový eón je zároveň známy ako eón Hóra, tj. egyptského boha menom Hórus. Tomuto eónu predchádzal eón Osirida, Otca a patriarchátu, a ešte predtým Isidy, Matky a matriarchátu. Eón Osirida je zároveň označovaný ako „Starý eón“, ktorému vládol „umierajúci boh“ a „boh otrokov“. Eón Hóra, známy aj ako eón Dieťaťa, prekonáva dva predchádzajúce eóny, pričom zároveň je ich syntézou a uzmieruje v sebe ich protikladnosť. Dieťa je tu jednak symbolom slobody a kreatívneho rastu, jednak je plodom lásky jeho rodičov, ktorá je v theléme špecifickým mystériom.
Eón Hóra má v ďalekej budúcnosti prenechať miesto eónu Maat, bohyne spravodlivosti.
Zatiaľ čo niektorí thelémiti vykladajú učenie o Novom eóne doslovne, iní ho chápu symbolicky, resp. ako „operatívny mýtus“.
Thelémiti počítajú od jarnej rovnodennosti roku 1904 svoj vlastný letopočet. Tento letopočet sa začína rokom 0, pričom nový rok sa začína na jarnú rovnodennosť. Rok 2022 sa napríklad teda z viac než troch štvrtín prekrýva s thelémskym rokom 118.
Kozmológia Thelémiti sa môžu obracať na božstvá rôznych panteónov v závislosti od konkrétnej situácie, preferencií či cieľa. Existujú však aj špecificky thelémské božstvá, pričom trom hlavným, menom Nuit, Hadit a Ra-Hoor-Khuit, je každému venovaná jedna z kapitol Knihy Zákona, pričom každý z nich si plní aj dôležitú kozmologickú či metafyzickú funkciu.
Nuit je bohyňa nebeskej klenby, obvykle zobrazovaná v podobe nahej ženy, ktorej telo, ktoré je posiate hviezdami, sa ako nočná obloha ohýba nad zemou. V tomto ohľade bola jej vzorom staroegyptská bohyňa Nut. Opisuje sa ako božská substancia všetkého, ako obvod nekonečného kruhu či gule, ako „ultimátny objekt“, „Nekonečný Priestor a jeho Nekonečné Hviezdy“, „Naša Pani Hviezd“, či aj ako „kráľovná priestoru“ či „kráľovná nebies“.
Boh Hadit, ktorému je venovaná druhá kapitola Knihy Zákona, je nekonečne malý bod, zavŕšenie a manžel Nuit, ktorý predstavuje pohyb a čas a bol opísaný aj ako „ultimátny subjekt“. Kniha Zákona o ňom píše, že je to „plameň, ktorý horí v srdci každého človeka a v jadre každej hviezdy“ a stotožňuje ho s kundaliní.
Božstvom tretej kapitoly Knihy Zákona je Ra-Hoor-Khuit, prejav boha Hóra a výsledok sobáša Hadita a Nuit. Jeho podoba je založená na historickom synkretickom spojení staroegyptského slnečného boha menom Ra a boha kráľovskej moci, Hóra.
Ďalšími špecificky thelémskymi božstvami sú Hoor-paar-kraat (Harpokratés), Heru-ra-ha, ktorí sú ďalšími prejavmi boha Hóra; bohyňa lásky a Veľká Matka Babalon; mužský princíp menom Chaos, niekedy stotožňovaný s ďalším božstvom menom Therion a ďalší.
Z Crowleyho komentárov Knihy Zákona vyplýva, že považoval ducha každého človeka za vteleného Boha (v zmysle najvyššieho Boha, absolútna). Človek je partikulárnym spojením Hadita a Nuit, a to v kontraste k univerzálnemu spojeniu, ktorým je Ra-Hoor-Khuit. Boh obmedzil svoju nekonečnosť, aby sa vystavil stavu zdanlivej nedokonalosti, za účelom uskutočnenia svojich partikulárnych možností. Cieľom duchovného i svetského života človeka je uvedomiť si a precítiť svoj božský pôvod a uskutočniť svoj potenciál v tomto svete.
Thelémita sa sám rozhoduje, či túto náuku o bohoch a Bohu berie ako alegóriu, alebo ako niečo, čo je platné doslovne.
Pravá vôľa Pravá vôľa (true will) je súhra jedincovho najhlbšieho jástva a vonkajšieho univerza; môže byť odlišná od vedomého úmyslu človeka. Označuje to, čo sa v bežnej reči nazývá „osud“ či „poslanie“ jednotlivca, ktoré vyplýva z jeho individuálnej prirodzenosti. Thelémske prikázanie „Rob, čo ty chceš“ nie je výzvou k svojvôli či hedonizmu, ale k naplneniu pravej vôle. Pravá vôľa má byť najskôr odhalená mentálnou i mystickou introspekciou, odhaľovaním nevedomých obsahov, a až potom vykonaná. Sebastián Jahič interpretuje Zákon „Rob, čo ty chceš“ nasledovne: „Prostredníctvom jedinca žijúceho v súlade so svojou pravou vôľou vykonáva absolútno (Boh, ak chcete) svoju vôľu vo svete.“
Súčasná prax
Etika Imperatív „Rob, čo ty chceš“ je obvykle vykladaný v zmysle, že je neprípustné zasahovať do vôle niekoho iného. Tento výklad Zákona niekoľkokrát naznačil aj sám Crowley; Kniha Zákona uvádza explicitne iba toľko, že „králi“, t. j. duchovne oslobodení jednotlivci, sa nesmú navzájom do ničoho nútiť. Crowley uvádzal, že nie je nutné rozvinúť thelémsku etiku do detailov, pretože ona sama prirodzene vyplynie zo Zákona „Rob, čo ty chceš“. Sám však napísal niekoľko ďalších dokumentov, ktoré prispievajú k rozvoju thelémskej etiky, ako eseje „Liber OZ“, „Duty“ a „Liber II“.
„Liber OZ“ uvádza zoznam práv jednotlivca, ktoré vyplývajú zo Zákona „Rob, čo ty chceš“, konkrétne právo žiť podľa svojho vlastného zákona; žiť tak, ako chceme; pracovať, hrať sa a odpočívať tak, ako chceme; zomrieť spôsobom a v čase, ktoré chceme; jesť a piť to, čo sami chceme; slobodne cestovať; venovať sa tvorivej činnosti podľa svojej vôle a bez obmedzení; milovať (konsenzuálne) kohokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek; a právo na aktívny odpor voči tým, kto by chceli zhatiť tieto práva.
Podľa eseje „Duty“ majú thelémiti tieto povinnosti:
A. Povinnosť voči sebe samému: povinnosť objaviť, že človek je stredom svojho vlastného univerza, a objaviť svoju vlastnú vnútornú povahu. Má sa rozvíjať rovnovážnym spôsobom, ustanoviť vo svojom živote sebestačnosť a plne sa oddať službe svojej vlastnej pravej vôli. B. Povinnosť voči iným: povinnosť prehliadnuť falošnosť mystickej ilúzie, ktorá vraví, že existuje definitívna oddelenosť medzi jástvom a inými jednotlivcami; bojovať, keď je to nevyhnutné, a nezasahovať do vôle iných; osvecovať ich, keď je to nutné; a uctievať božskú prirodzenosť všetkých bytostí.