Pitelová je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom.
Polohopis Leží v južnej časti Kremnických vrchov nad východným výbežkom Žiarskej kotliny. Nadmorská výška v strede obce je 445 m n. m., v chotári dosahuje 257 až 606 m n. m. Obec Pitelová sa delí na sedem územných častí. V južnom úseku obce sa nachádza časť Záhrady, ktorá je pravdepodobne prvou osídlenou časťou. Ďalej sa tu nachádza časť Čierne zeme a na juhovýchodnej hranici chotára susedí s obcou Trnavá Hora časť Dolina. V centrálnej časti uprostred obce dominuje budova obecného úradu, kostol, cintorín a miestny park. V severnom úseku chotára sa nachádza časť Horný koniec a smerom na severovýchod sa rozprestiera dnes prevažne chatárska oblasť Kuricovci. Južne od tejto oblasti leží časť Pitelovský mlyn.
Dejiny Poznatok o najstaršom písomnom doložení obce Pitelová (Kiszelw-Pecheny) z roku 1264, publikovaný vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku II. (1977), bol prekonaný.HOFFMANN, István – PÓCZOS, Rita – RÁCZ, Anita – TÓTH, Valéria: Korai magyar helynévszótár 1000 – 1350. 1. Abaúj – Csongrád vármegye. Debrecen : Debrecen University Press, 2005, s. 157 [online]. Dostupné online.; HOFFMANN, István – TÓTH, Valéria – SCHWING, Josef. Magyar Digitális Helynévtár. Debreceni Egyetem Magyar Nyelvtudományi Tanszék. Kisszelepcsény [online]. Dostupné online.; TÓTH, Valéria. Településnevek változástipológiája. Debrecen : Debrecen University Press, 2008, s. 163 [online]. Dostupné online. Stotožňovanie obce Kiszelw-Pecheny s obcou Pitelová, ako majetku benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku, vyplývalo z výkladu maďarského historika Györgya Györffyho, prezentovaného v diele o historickej geografii Uhorska v dobe Arpádovcov.GYÖRFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1963, s. 467. Györffyho interpretáciu napokon nereflektuje a Pitelovú medzi kláštornými majetkami nemenuje ani podrobná a dosiaľ najpresnejšia monografia o dejinách opátstva v Hronskom Beňadiku v 11. – 14. storočí [Keglevich, K. 2012: A garamszentbenedeki apátság története az Árpád- és az Anjou-korban (1075 – 1403).]. Prvá nepriama písomná zmienka o obci v podobe Pythelewa pochádza z roku 1465, keď sa pri štatúcii panstva Šášov ako sused spomína istý Šimon Abakwk de Pythelewczky, azda úradník ostrihomského arcibiskupa. Prvá priama písomná zmienka o Pitelovej (Pichtofalva)Schematismus Historicus Dioecesis Neosoliensis pro Anno Saeculari MDCCCLXXVI. Neosolii : Philippi Machold, 1876, s. 314. pochádza z roku 1487 a súvisí s povinnosťami dediny voči panstvu Ostrihomského arcibiskupstva so sídlom správy vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom).OSLANSKÝ, František. Nevoľné na pozadí vývoja feudálneho panstva ostrihomského arcibiskupstva v severnom Tekove od prvých písomných zmienok do začiatku 16. storočia. In: Nevoľné 1487 – 1987. Nevoľné : MNV Nevoľné, 1987, s. 29, 33 – 35. V roku 1776 prešlo svätokrížske panstvo do vlastníctva Banskobystrického biskupstva.ŠPIESZ, Anton – WATZKA, Jozef. Poddaní v Tekove v 18. storočí. Historicko-štatistická monografia. Bratislava : Slovenská archívna správa, 1966, s. 21.
Obec Pitelová sa do roku 1710 rozkladala na rovine medzi Žiarskou cestou a Hronom. V dôsledku tejto polohy ju v období tureckých vojen a stavovských povstaní často drancovali priateľské i nepriateľské vojská, až počas bitky medzi Rákociho a cisárskou armádou v roku 1710 bola úplne vypálená. Celá dedina sa potom presťahovala do blízkeho lesa, kde si jej obyvatelia nanovo postavili svoje domy.KRIŽKO, Pavel. Kráľ Gabriel Bethlen v Kremnici (dokončenie). In: Slovenské Pohľady, roč. XIV., 1894, sošit 11, s. 633 – 642.
Povesť o Pitelovej
Ľudová etymológia, vychádzajúca z nesprávneho chápania etymologickej štruktúry slova a usilujúca sa objasniť význam slova iba z jeho vonkajšej (zvukovej) podoby, vysvetľuje pôvod názvu Pitelová na základe povesti o tom, ako pri loveckých potulkách pánov v miestnych lesoch pomáhali aj tunajší osadníci, ktorí členov družiny ponúkali chutnou medovinou so slovami: „Nuž, pite, lovci!“ Raz jeden, potom zase druhý niečo ulovil. Po každom úspešnom zásahu pomocníci počastovali celú družinu so slovami: „Pite, lovci!“ Keďže sa ponúkanie nápojom často opakovalo, obyvateľov odvtedy nevolali inak než Pitelovci.URBAN, Peter. Povesti z Pohronia. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011, s. 112 – 113.
Dejiny do roku 1918
V 17. storočí ovplyvnili život v Pitelovej protihabsburské stavovské povstania vypuknuté z dôvodu obmedzovania šľachtických privilégií, násilnej protireformácie a presadzovania habsburského absolutizmu. Pitelová ležala v blízkosti banských miest, ktoré boli v centre záujmu viedenského dvora i jeho odporcov, a tak ju neobišli žiadne významnejšie udalosti. Ľudia žili v ustavičných obavách o vlastný život a majetok. Do histórie obce sa najvýraznejšie zapísalo stavovské povstanie vedené Gabrielom Betlenom a Františkom II. Rákocim. Časť Pitelovej s osamotenou skupinou domov mimo hlavnej obytnej línie, zvaná Kuricovci (predtým tiež Kuricobreziny, Breziny), dostala meno podľa označenia účastníkov stavovských povstaní v 17. a 18. storočí v Uhorsku – kurucov, čo malo odkazovať na tu prebiehajúcu Betlenovu bitku o banské mestá.BORNEMISZA, Ján. Kremnica, Nová Baňa a ich okolie. Kremnica : Učiteľstvo školského inšpektorátu kremnického, 1933, s. 97. Strata banských miest bola pre Betlena citlivou ranou a nezastavil sa, kým ich znovu nezískal späť. Štefan Pálfi, hlavný veliteľ cisárskeho vojska, sústredil posádku na hornom konci svätokrížskej doliny, aby pred Betlenom bránil banské mestá a uzatvoril kremnickú cestu. Betlen, posilnený tureckou pomocou, napadol Pálfiho 2. júla 1621 a po dvojdňovej bitke medzi Trnavou Horou a Pitelovou porazil cisárske vojsko.KRIŽKO, Pavel. Kráľ Gabriel Bethlen v Kremnici (dokončenie). In: Slovenské Pohľady, roč. XIV., 1894, sošit 11, s. 633 – 642. Zatiaľ čo v roku 1601 mala Pitelová 30 domov,BALÁŽ, Zoltán – BENDÍK, Andrej – LACKO, Richard. Nevoľné: monografia obce. Banská Bystrica – Badín : Kňazský seminár sv. Františka Xaverského Banská Bystrica – Badín, 2010, s. 30. na konci 17. storočia bola charakterizovaná ako osada prv obývaná, ale pre rôzny nátlak i strach pred vojskami v tom čase vyľudnená, pretože obyvatelia zanechali svoje príbytky a rozptýlili sa do blízkych lesov a na kopce. Túto informáciu poskytuje dikálny súpis Tekovskej stolice z roku 1696. Zároveň sa v ňom píše o zničených domoch, z ktorých bolo obývateľných osem sedliackych a päť želiarskych. Ďalších päť sedliackych domov bolo opustených. V súpise sa konštatovala obťažnosť obrábania polí pre ich polohu vedľa dôležitej kráľovskej cesty (dnes Žiarska cesta).Štátny archív v Nitre, fond Tekovská župa (1540 – 1922), daňové písomnosti, šk. č. 1, dikálny súpis obvodu Oslany, obec Pitelová, rok 1696, zošit č. 1 a 2. Definitívny podnet na zmenu pôvodného sídla dediny prinieslo začiatkom 18. storočia najmohutnejšie a najdlhšie trvajúce povstanie Františka II. Rákociho.
Hospodárske a sociálne pomery v Pitelovej na začiatku 18. storočia možno charakterizovať opustenými usadlosťami, neobrábanou pôdou, malým počtom hospodárstiev i ľudí v nich. Stav zapríčinilo dlhé susedstvo s Turkami a stále vojny. V 20. a 30. rokoch sa predchádzajúca situácia začala meniť. Prudko vzrástol počet obyvateľov, čím sa zaľudnila dedina a obrábaním opustenej pôdy vznikli nové samostatné hospodárstva. Pitelovčania nachádzali dobré možnosti doplnkových zamestnaní v drobnom obchode a povozníctve. Ich postavenie sa síce v prvej polovici 18. storočia pomerne skonsolidovalo, no pokiaľ ide o vykorisťovanie feudálmi, nemožno hovoriť o zmierňovaní, ale skôr naopak. Posledná etapa 18. storočia započala stagnáciou v 70. rokoch a vyznačovala sa mimoriadnymi výkyvmi v takmer všetkých hospodárskych odvetviach oboma smermi. Situácia viedla k urbárskej regulácii a zavedeniu jednotného tereziánskeho urbára.ŠPIESZ, Anton – WATZKA, Jozef. Poddaní v Tekove v 18. storočí. Historicko-štatistická monografia. Bratislava : Slovenská archívna správa, 1966, s. 230.
Stav obyvateľstva v druhej polovici 19. storočia, konkrétne k 31. decembru 1869, zachytilo prvé moderné sčítanie ľudu v Uhorsku. V Pitelovej vtedy žilo 489 ľudí (240 mužov, 249 žien) v celkovom počte 62 obývaných domov. Obyvatelia sa zaoberali rastlinnou výrobou a chovom hospodárskych zvierat. Poľnohospodársky ráz Pitelovej pretrvával aj v ďalších rokoch 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Z povolaní stále dominovalo samostatné roľníctvo, priemyselná výroba sa obmedzovala výlučne na remeselnú malovýrobu. V 70. a 90. rokoch 19. storočia poskytla pracovné príležitosti stavba železničnej trate na úseku Zvolen – Vrútky (1870 až 1872) a Levice – Hronská Breznica (1895 až 1896). V sfére duchovného, kultúrneho života i v školskej praxi sa presadili maďarizačné tendencie a bola zavedená asimilačná politika. Aj v podmienkach Pitelovej sa odzrkadlili viaceré prvky vládnej politiky. Úradovalo sa v maďarčine a tento jazyk sa tiež postupne pretlačil do pitelovskej ľudovej školy. Súčasne padlo rozhodnutie o premenovaní miest a dedín. Pre označenie obce sa až do vzniku Československej republiky používal nový maďarský názov Kiszelfalu.
Začiatkom 20. storočia priniesla najväčšiu pohromu miestnym ľuďom prvá svetová vojna. Z Pitelovej na jej bojiská narukovalo približne 90 mužov,JANČO, Michal. 725 rokov obce Pitelová. Pitelová : MNV Pitelová, 1989, s. 11. z ktorých zahynulo 32 Pitelovčanov a 10 sa vrátilo zmrzačených.BORNEMISZA, Ján. Kremnica, Nová Baňa a ich okolie. Kremnica : Učiteľstvo školského inšpektorátu kremnického, 1933, s. 150.
Dejiny v rokoch 1919 – 1945
Prvým richtárom obce Pitelová v novovzniknutej Československej republike sa stal Štefan Forgáč. V tomto období sa objavili počiatočné tendencie zástavby časti Čierne zeme a v hornej časti Pitelovej sa drevené domy postupne prestavovali na kamenné.JANČO, Michal. 725 rokov obce Pitelová. Pitelová : MNV Pitelová, 1989, s. 13. Od roku 1924 si obyvateľstvo začalo stavať svoje domy v časti Záhrady. Pozemky predávala správa Banskobystrického biskupstva.Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Kremnica, fond Obvodný notársky úrad v Trnavej Hore /1868/ 1888 – 1950, šk. č. 3. V roku 1932 sa začala budovať obecná cesta od hlavnej hradskej (Žiarska cesta) cez Čierne zeme na Horný koniec. Všetky práce sa robili prevažne ručne. Celú akciu, od vymeriavania až k poslednej úprave a rozdeľovaniu výplat, viedol richtár Martin Barát.JANČO, Michal. 725 rokov obce Pitelová. Pitelová : MNV Pitelová, 1989, s. 13.
Pitelovčania sa živili poľnohospodárstvom, sčasti povozníctvom a prácou v lesoch. Niektorí našli zamestnanie v priemysle na okolí (napr. ťažba a spracovanie dreva, dobývanie kameňa) a v železničnej doprave. Pre nedostatok pracovných príležitostí a ustavičné znižovanie životnej úrovne odchádzali za robotou do cudziny. Potom, ako vláda Spojených štátov amerických obmedzila prisťahovalectvo zákonmi z roku 1921 a 1924, smer ciest sa obracal do iných zámorských krajín (Kanada, Južná Amerika) a rozvinutých priemyselných štátov západnej Európy (Francúzsko, Belgicko). Drobní roľníci, sociálne slabší obyvatelia Pitelovej, mládenci i dievky si privyrábali sezónnymi poľnohospodárskymi prácami na slovenských veľkostatkoch, Morave, v Čechách, Rakúsku a Nemecku.JANČO, Michal. 725 rokov obce Pitelová. Pitelová : MNV Pitelová, 1989, s. 13.