Algernon Henry Blackwood, komandér Radu britského impéria (* , Shooter’s Hill, Kent – † , Bishopsteighton, Kent) bol anglický prozaik, autor krátkych príbehov a románopisec, jeden z najaktívnejších spisovateľov v dejinách literatúry s tématikou nadprirodzena – tzv. weird fiction, tiež žurnalista a rozprávač. Podľa S. T. Joshiho „jeho dielo si udržiava výbornú úroveň lepšie, než diela akéhokoľvek iného autora nadprirodzených príbehov, s výnimkou [lorda] Dunsanyho“ a jeho zbierka krátkych príbehov Incredible Adventures (1914) „stojí pravdepodobne na prvom mieste medzi zbierkami nadprirodzených poviedok z tohoto alebo iného storočia.“
Život Algernon Blackwood sa narodil v Shooter’s Hill v severozápadnom Kente (dnes časť juhovýchodného Londýna). Jeho otec bol správcom miestnej pošty a „hoci nebol bez vrodenej dobrosrdečnosti, mal hrozne úzke religiózne myslenie“. Blackwood sa chcel stať psychiatrom. Navštevoval Wellington College a roku 1887 štúdium ukončil ako bakalár medicíny. Rok žil vo Švajčiarsku, potom odišiel do Kanady. Onedlho sa vrátil a pokračoval v štúdiu na Univerzite v Edinburghu. V 1890 však štúdium prerušil a už sa do školy nevrátil. Ešte toho roku odišiel farmárčiť naspäť do Kanady. V 1893 sa presťahoval do New Yorku a v 1899 naspäť do Anglicka. V rokoch 1908–1914 žil vo Švajčiarsku.
Blackwood si na živobytie zarábal rôznym spôsobom: pracoval ako farmár v Kanade, prevádzkoval hotel, robil žurnalistu v New Yorku, vrátane New York Times, barmana, modeling, osobného tajomníka, mliekara, obchodníka alebo učiteľa hry na husle.
Spisovateľ V priebehu kariéry bol príležitostným esejistom pre rôzne periodiká. Keď sa vrátil naspäť do Anglicka, začal písať príbehy s paranormálnymi a transcendentálnymi témami. Bol celkom úspešný, zanechal najmenej desať pôvodných zbierok krátkej prózy a čítal ich aj v rádiách a televízii. Ďalej napísal štrnásť románov, niekoľko knižiek pre deti a množstvo hier. Bol nadšeným milovníkom prírody, o čom svedčia niektoré jeho príbehy. Pretože sa zaujímal o nadprirodzené témy, bol členom Ghost Clubu. Nikdy sa neoženil; podľa jeho priateľov bol samotár, ale bez problémov dokázal byť aj veselý spoločník.
upozorňuje, že „Blackwoodov život sa v jeho dielach odráža pravdepodobne viac ako v tvorbe iných autorov hororovej literatúry. Tak, ako jeho samotárski, ale v podstate optimistickí predstavitelia, aj on bol kombináciou mystika a prírodného človeka. Pokiaľ by nerozvíjal okultizmus vrátane rozenkruciánstva alebo budhizmus, určite by lyžoval alebo zliezal hory.“
Asi jeho najlepšími poviedkami sú „The Willows“ (1907) a „The Wendigo“ (1910). Často uverejňoval v novinách krátke príbehy, nemal však o nich veľký prehľad, preto nie je dnes známy ich konečný počet. Blackwood síce napísal niekoľko hororových príbehov, jeho typické dielo sa však nesnaží čitateľa vydesiť, ale vyvolať v ňom bázeň. Dobrým príkladom je román The Centaur (1911), ktorého dej vrcholí pohľadom cestovateľa na stádo mýtických kentaurov, alebo román Julius LeVallon (1916) a jeho pokračovanie The Bright Messenger (1921), v ktorom sa zaoberá reinkarnáciou a možnosťou novej, mystickej evolúcie ľudského vedomia. Blackwood sa o tom vyjadril v korešpondencii s Petrom Penzoldtom:
Teozof a okultista Už ako študent sa zaujímal o indickú filozofiu a teozofické hnutie. Neskôr sa stal členom Teozofickej spoločnosti a 16. februára 1891 založil spolu s ďalšími jej pobočku v Toronte. Bol členom jednej frakcie Hermetického rádu Zlatý úsvit, rovnako ako jeho súčasník Arthur Machen. Kabalistické témy sú jadrom jeho románu The Human Chord (1910). Bol v kontakte s G. I. Gurdžijevom (Gurdjieffom) a P. D. Uspenským (Ouspenským).
Editor českého Horus Revue – „zborníka pre filozofiu, hermetizmus a duchovné vedy“ pripojil v predslove k publikovanej poviedke „Horove krídla“Pravdepodobne prvýkrát v Česko-Slovensku, v českom preklade Zdeňka Hrona. nasledujúcu stať:
Smrť Algernon Blackwood utrpel počas krátkeho času viacero náhlych cievnych mozgových príhod, na následky ktorých nakoniec 10. decembra 1951 v Bishopsteightone v Kente zomrel. Telo bolo spopolnené v krematóriu Golders Green. Jeho synovec po niekoľkých týždňoch zobral popol do Blackwoodovho obľúbeného Saanenmöserského priesmyku vo Švajčiarskych Alpách a tam ho rozprášil.
Kritika a dedičstvo Howard P. Lovecraft zahrnul vo svojej práci Supernatural Horror in Literature (1927) Blackwooda medzi „moderných majstrov“. Peter Penzoldt venoval záverečnú kapitolu v práci The Supernatural in Fiction (1952) analýze Blackwoodovho diela a kniha nesie venovanie: „s hlbokým obdivom a vďačnosťou Algernonovi Blackwoodovi, najväčšiemu z nich“. V knihe Jacka Sullivana Elegant Nightmares: The English Ghost Story From Le Fanu to Blackwood (1978) sa nachádza rozsiahla kritická analýza Blackwoodovho diela. V práci The Weird Tale (1990) od S. T. Joshiho sa nachádza kritická esej o tvorbe Algernona Blackwooda. Príbeh románu Threshold (2001) od Caitlin R. Kiernan je postavený na motívoch Blackwoodovej poviedky „The Willows“ (1907), ktorá je v deji niekoľkokrát citovaná. Henry Miller v The Books in My Life označuje Blackwoodovu knihu The Bright Messenger za „mimoriadny román o psychoanalýze, ktorý čnie nad podobnými.“ Algernon Blackwood sa objavil ako postava v románe Ricka Yanceyho The Curse of the Wendigo (2010).
Dielo Romány Radené podľa roku prvého vydania: Jimbo: A Fantasy (1909a); The Education of Uncle Paul (1909b); The Human Chord (1910); The Centaur (1911); A Prisoner in Fairyland (1913), pokračovanie The Education of Uncle Paul (1909b); The Extra Day (1915); Julius LeVallon (1916a); The Wave (1916b); The Promise of Air (1918a); The Garden of Survival (1918b); The Bright Messenger (1921), pokračovanie Julius LeVallon (1916a); Dudley & Gilderoy: A Nonsense (1929).
Detské romány Sambo and Snitch (1927); The Fruit Stoners: Being the Adventures of Maria Among the Fruit Stoners (1934).
Hry Radené podľa roku prvého uvedenia:
The Starlight Express (1915), spoluautor s Violet Pearn, sprievodná hudba od Edward Elgar, na motívy Blackwoodovho románu A Prisoner in Fairyland (1913); The Crossing (1920a), spoluautor s Bertramom Forsythom, na motívy Blackwoodovej krátkej poviedky „Transition“ (1913); Through the Crack (1920b), spoluautor s Violet Pearn, na motívy Blackwoodovych románov The Education of Uncle Paul (1909) a The Extra Day (1915); White Magic (1921a), spoluautor s Bertramom Forsythom; The Halfway House (1921b), spoluautor s Elaine Ainley; Max Hensig (1929), spoluautor s Frederickom K. Peilem, na motívy Blackwoodovej krátkej poviedky „Max Hensig – Bacteriologist and Murderer“ (1907).
Zbierky krátkych poviedok Radené podľa roku prvého vydania: The Empty House and Other Ghost Stories (1906), pôvodná zbierka; The Listener and Other Stories (1907), pôvodná zbierka; John Silence (1908), pôvodná zbierka, vydaná opäť v 1942 s doplneným predslovom; The Lost Valley and Other Stories (1910), pôvodná zbierka; Pan’s Garden: a Volume of Nature Stories (1912), pôvodná zbierka; Ten Minute Stories (1914a), pôvodná zbierka; Incredible Adventures (1914b), pôvodná zbierka; Day and Night Stories (1917), pôvodná zbierka; Wolves of God, and Other Fey Stories (1921), čestný spoluautor Wilfred Wilson; pôvodná zbierka; Tongues of Fire and Other Sketches (1924), pôvodná zbierka; Ancient Sorceries and Other Tales (1927a), výber z predchádzajúcich zbierok, s výňatkom z budúcej zbierky The Willows and Other Queer Tales (1932); The Dance of Death and Other Tales (1927b), výber z predchádzajúcich zbierok, znovu vydaný ako The Dance of Death and Other Stories (1963); Strange Stories (1929), výber z predchádzajúcich zbierok; Short Stories of To-Day & Yesterday (1930), výber z predchádzajúcich zbierok; The Willows and Other Queer Tales (1932), výber G. F. Mainea z predchádzajúcich zbierok; Shocks (1935), pôvodná zbierka; The Tales of Algernon Blackwood (1938), výber z predchádzajúcich zbierok s novým Blackwoodovym predslovom; Selected Tales of Algernon Blackwood (1942), výber z predchádzajúcich zbierok (niekedy mylne zamieňaná s rovnomennou zbierkou z 1964); Selected Short Stories of Algernon Blackwood (1945), výber z predchádzajúcich zbierok; The Doll and One Other (1946), pôvodná zbierka; Tales of the Uncanny and Supernatural (1949), výber z predchádzajúcich zbierok; In the Realm of Terror (1957), výber z predchádzajúcich zbierok; The Dance of Death and Other Stories (1963), nové vydanie The Dance of Death and Other Tales (1927); Selected Tales of Algernon Blackwood (1964), výber z predchádzajúcich zbierok (niekedy mylne zamieňaná s rovnomennou zbierkou z 1942); Tales of the Mysterious and Macabre (1967), výber z predchádzajúcich zbierok; Ancient Sorceries and Other Stories (1968), výber z predchádzajúcich zbierok; Best Ghost Stories of Algernon Blackwood (1973), výber s úvodom Everetta F. Bleilera; výber z predchádzajúcich zbierok vrátane Blackwoodovho predslovu k The Tales of Algernon Blackwood (1938); The Best Supernatural Tales of Algernon Blackwood (1973), výber s úvodom Felixa Morrowa; výber zo Strange Stories (1929); Tales of Terror and Darkness (1977), výber z predchádzajúcich zbierok; Tales of the Supernatural (1983), výber s úvodom Mika Ashleyho; výber z predchádzajúcich zbierok; The Magic Mirror (1989), výber s úvodom a poznámkami Mika Ashleyho, pôvodná zbierka; The Complete John Silence Stories (1997), výber s úvodom S. T. Joshiho, nové vydanie John Silence (1980, bez predslovu z 1942), spolu s jedným ostatným príbehom „A Victim of Higher Space“; Ancient Sorceries and Other Weird Stories (2002), výber s úvodom a poznámkami S. T. Joshiho; výber z predchádzajúcich zbierok; Algernon Blackwood’s Canadian Tales of Terror (2004), výber s úvodom a poznámkami Johna Roberta Colomba; osem príbehov súvisiacich s Kanadou, spolu s biografickými informáciami o rokoch, ktoré Blackwood strávil v Kanade.
Obsah niektorých poviedok „A Haunted Island“ (1899): Mladý muž sa pripravuje na skúšky, preto ostane pri jazere v kanadskej divočine dlhšie ako ostatní letní návštevníci. Čoskoro však zažije desivé videnie – je prenasledovaný a zavraždený. „Smith: An Episode in a Lodging House“ (1906) Muž sa príliš často stretáva so svojím čudným susedom, viac ako by chcel. Postupne začína prenikať do tajomstiev, ktoré nemal poznať. „The Willows“ (1907) Asi najviac oslavovaná poviedka Algernona Blackwooda inšpirovaná vlastnými výletmi k Dunaju. Dvaja turisti sa ocitnú na tajuplnom mieste zaťaženom inou dimenziou.Lovecraft ju považoval za najlepšiu poviedku s nadprirodzenou tématikou v anglickej literatúre. cituje dva Lovecraftove rebríčky jeho obľúbených poviedok z tohto žánru. V oboch prípadoch sú „The Willows“ na prvom mieste. „The Insanity of Jones“ (1907) Príbeh o reinkarnácii a naprávaní zlých činov z minulosti pomstou. „Ancient Sorceries“ (1908) Turista, ktorý sa vrátil z výletu, je príliš očarený zvláštnym francúzskym mestom a ľudmi, a nechce odísť. Postupne sa vnára do ríše ich tajomstiev a rozhovorov o starodávnych spomienkach. „The Wendigo“ (1910) Ďalší z táborových príbehov, tentokrát umiestnený do kanadskej divočiny. Skupina lovcov sa rozdelí pri stopovaní losa a jeden z nich je unesený legendárnym Wendigom. považuje túto poviedku za „(možno) jeden zo šiestich majstrovských kúskov na poli“. „The Glamour of the Snow“ (1911) Cestovateľ jednej noci stretne v lyžiarskom stredisku zvláštnu ženu a ostatok pobytu ju hľadá, aby sa s ňou ešte raz videl. Skoro sa mu to podarí… „The Man Whom the Trees Loved“ (1912) Manželka chce zachrániť svojho muža pred prírodou, ktorú manžel miluje a stále viac jej podlieha. Je však bezmocná. „The Regeneration of Lord Ernie“ (1914) Znudený mladý aristokrat vzplanie ako fakľa počas mystickej slávnosti, ktorej je svedkom. „The Damned“ (1914):