Prechodník alebo transgresív alebo zriedkavo príslovkové príčastie je (v niektorých jazykoch) neurčitý slovesný tvar, ktorý vyjadruje sprievodný dej súvisiaci s hlavným dejom vety. V niektorých jazykoch, najmä románskych jazykoch a angličtine, mu do značnej miery zodpovedá gerundium, v nemčine mu do značnej miery zodpovedá prítomné príčastie (particípium prézenta, príčastie I).
Vo väčšine slovanských jazykov (v súčasnej slovenčine alebo moravských nárečiach nie) sa rozlišuje:
súčasný prechodník (prechodník súčasnosti, prechodník prítomný) – vyjadruje paralelnosť sprievodného deja, a predčasný prechodník (prechodník predčasnosti, prechodník minulý) – vyjadruje spravidla predčasnosť sprievodného deja.
Slovenčina V slovenčine sa tvorí príponou -úc/-uc alebo -iac (resp. po j len -ac). Presnejšie povedané sa tvorí pridaním prípony -c k tvaru 3. osoby množného čísla slovesa, pričom pri niektorých slovesách sa ale kmeň rozšíri o skupinu -aj-. Napríklad:
chytať – oni chytajú – chytajúc robiť – oni robia – robiac báť – oni sa boja – bojac chápať – oni chápu – chápajúc. Použitie koncoviek -úc/-uc odpovedá rytmického kráteniu.
Pri nedokonavých slovesách (napr. chytajúc) vyjadruje prechodník súčasnosť hlavného deja a sprievodného deja, pri dokonavých slovesách (napr. chytiac) vyjadruje nesúčasnosť, spravidla predčasnosť sprievodného deja.
Rozlišuje sa činný prechodník (t.j. štandardný prípad prechodníka) a absolútny prechodník (t.j. prechodník, ktorý plní funkciu príslovky alebo predložky, napr. nevynímajúc, počnúc).
V staršom úze slovenčiny existoval aj predčasný prechodník (prechodník minulý): dokonavé slovesá mali tvar na -vši, napr. napísavši (v modernej slovenčine napíšuc).
Referencie
Literatúra prechodník. In:
Kategória:Gramatika