náhľad|Hlavný oltár Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba v Levoči bol zasvätený Panne Márii a svätému Jakubovi Apoštolovi. Je neskoro gotická sakrálna pamiatka, dielo mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty. Je najcennejším a najobdivovanejším chrámovým artefaktom. Už pri vstupe do kostola upúta každého návštevníka nielen svojou monumentalitou ale aj výtvarným prevedením. So svojou výškou - 18,62 metra (najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete) - a šírkou - 6,27 metra - majestátne vypĺňa priestor záveru chrámového presbytéria. Jeho oltárne retabulum patrí k najväčším umeleckým dielam svojho druhu v zaalpskej Európe. Je to najstarší oltár v Strednej Európe.
Vznik oltára
Predchodcom dnešného oltára bol oltár, ktorého vznik sa viaže na počiatok stavby farského kostola v prvej polovici 14. storočia. Jeho vzhľad nepoznáme; zachované segmenty - sochy dvanástich apoštolov a oltárna menza - boli sekundárne zakomponované do nového oltára. Ten podľa dobových záznamov vznikal vo viacerých etapách medzi rokmi 1508 - 1517. Základná rezbárska časť pochádza z rokov 1508 - 1510; záverečné zlatenie a polychrómovanie sa realizovalo až o niekoľko rokov neskôr. Rezbárske práce oltára sú dielom Majstra Pavla z Levoče a jeho dielne, maľby na krídlach sa pripisujú majstrovi Hansovi Molerovi.
Okolnosti vzniku
Obdobie okolo prelomu 15. a 16. storočia znamenalo v dejinách mesta dobu mimoriadneho rozmachu čoho odzrkadlením bol vzrast životnej úrovne jeho obyvateľov. Tí sa okrem zveľaďovania mesta a svojich obydlí sústreďovali aj na novú, honosnejšiu výzdobu farského chrámu. Jednotlivci, remeselné cechy, náboženské bratstvá a spolky ako aj samotné mesto sa zúčastňovali na fundáciách oltárov v chráme, ktorými sa už od šesťdesiatych rokov 15. storočia zapĺňal chrámový interiér. V kontraste s nádherou a veľkoleposťou nových vedľajších oltárov vyznievalo presbytérium s pôvodným hlavným oltárom zastarano. Preto mestská rada s farou rozhodli začiatkom 16. storočia o postavení nového hlavného oltára.
Hlavný oltár v číslach <small>Výška oltára: <small>18,62 m <small>Výška retabula: <small>6,75 m <small>Výška predely: <small>1,68 m <small>Výška archy: <small>4,33 m <small>Výška fiál. nadstavca: <small>10,74 m <small>Šírka oltára: <small>6,27 m <small>Šírka predely: <small>3,41 m <small>Šírka archy: <small>2,60 m <small>Hĺbka predely: <small>0,70 m
Nový hlavný oltár nemal byť iba najvýznamnejším článkom chrámového interiéru a ústredným bodom jeho kultu; mal vyjadrovať hrdé sebavedomie jeho obyvateľov a poukazovať na význam najdôležitejšieho mesta Spiša.
Objednávateľ oltára, ktorým bol vtedajší levočský farár Ján (Johannes) Henckel, mal už pri zadávaní objednávky jasnú predstavu o vzhľade finálneho diela. Predlohou mal byť už vtedy slávny mariánsky hlavný oltár krakovskej Baziliky Nanebovzatia Panny Márie (známej ako Kościół Mariacki), vrcholné dielo vynikajúceho norimberského sochára Veita Stossa. Podiel na vzniku oltára mal aj levočský richtár Melchior Messingschläger, ktorý okrem toho, že v roku 1503 stál na čele mestskej rady, v rokoch 1512 - 1522 pôsobil ako správca levočskej farnosti a od roku 1517 stál spolu s Majstrom Pavlom a maliarom Hansom Molerom na čele Bratstva Kristovho tela.
Majster Pavol a jeho dielo
Práce na novom oltári zadávatelia zverili rezbárovi Majstrovi Pavlovi, ktorý sa niekedy po roku 1500, pravdepodobne na pozvanie Jána Turzu, usadil v meste. Spoluautorsky sa na tvorbe oltára podieľala Pavlova umelecká dielňa.
Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba je jediným dielom, pri ktorom je autorstvo Majstra Pavla, doložené písomnou správou, nespochybniteľné. Je to súčasne i umelcovo vrcholné dielo.
Vo všeobecnosti možno povedať, že záznamy týkajúce sa osoby autora oltára sú pomerne skúpe. Až takmer do konca 19. storočia bolo jeho meno neznáme. Zapríčinil to o.i. fakt, že v roku 1550 zachvátil Levoču veľký požiar, ktorému padla za obeť nielen veľká časť mesta ale aj mestský archív. Až v sedemdesiatych rokoch 19. storočia na autora hlavného oltára farského kostola upozornil nápis na jednej z náhrobných dosiek. Prepošt levočskej farnosti Pavol Still pri študovaní nápisov na zachovaných náhrobných doskách objavil na epitafe, ktorý dal v roku 1621 vyhotoviť miestny kamenár a staviteľ Martin (Martinus) Urbanov(w)itz svojej manželke Margarite, Pavlovo meno a remeslo (Pauli sculptoris). Z náhrobnej dosky sa dozvedáme, že Martinova manželka bola vnučkou sochára Pavla, ktorý vytvoril levočský hlavný oltár.
Výňatok z textu Urbanovitzovho epitafu:
<small>ANNO 1621 MARTINUS URBANOVITZ<small>Roku 1621 Martin Urbanovitz <small>STATUARIUS LAPICIDA ET MURATOS<small>kamenár, sochár a murár <small>CIVIS HUIUS REIPUBLICAE LEUTSCHO<small>občan tohto mesta Levoča<small>...<small>MARGARETHAE FILIAE OLIM WOLF<small>Margite, dcére Wolfanga<small>GANGI... <small>PAULI SCULPTORIS FILIAE QUI SUPREMUM AL<small>vnučka sochára Pavla, ktorý vyrezal<small>TARE ECCLESIAE HUIUS SCULPSIT QUACUM<small>hlavný oltár tohto kostola<small>... ...
(Pozn.: Matka Margity, tiež Margita a dcéra Majstra Pavla, bola vydatá za kamenára a staviteľa Wolfganga Kleina pochádzajúceho zo severného Bavorska.)
Tento údaj o Pavlovi bol dlho jediným spoľahlivým prameňom uvádzajúcim meno autora oltára a ozrejmujúcim aj jeho rodinné vzťahy, no neposkytoval nijaký podklad pre datovanie vzniku oltára.
O tom, že v Levoči žil rezbár menom Pavol existuje niekoľko záznamov vzťahujúcich sa na osobu Paula Schnitzera, t.j. Pavla rezbára (v nemčine Schnitzer znamená rezbár), ktorého možno s Majstrom Pavlom stotožniť. Dôležitým zdrojom poznatkov sú záznamy spoločenstva zvaného Bratstvo Kristovho tela (Fraternitas Corpori Cristi), ktoré bolo v Levoči založené v roku 1402 ako jeden zo siedmich nábožensko-spoločenských spolkov v meste. S činnosťou Bratstva súvisí aj najstarší písomný doklad o Majstrovi Pavlovi. Pochádza z roku 1506 a hovorí sa v ňom o prijatí nových členov do spolku, z ktorých každý musel zaplatiť poplatok jeden zlatý. Jedným z novoprijatých členov uvedených v zozname bol Pavol. V inom dokumente - zápisnici Bratstva z roku 1515 - sa uvádza, že v uvedenom roku zvolili Pavla do jeho predsedníctva.
Aj z niektorých ďalších historických záznamov sa dozvedáme o živote a pôsobení rezbára Pavla v Levoči:
list levočského maliara Theofila Stanzela písaný 1.8.1523 do Bardejova záznam v Levočskej kronike Gaspara Haina, kde sa v zozname mestských radcov z roku 1525 spomína Paul Schnitzer daňový súpis obyvateľov Levoče z roku 1542, kde sa spomína vdova po Paulovi Schnitzerovi
Z týchto záznamom teda vyplýva, že rezbár Pavol bol v meste verejne činný v rozpätí rokov 1506 - 1542; v uvedenom roku už nežil. Predpokladá sa, že v čase prác na oltári musel byť zrelým umelcom a váženým levočským občanom.
Popis oltára
Gotický hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba je typom tzv. triptychového, t.j. trojdielneho oltára. Celý je zhotovený z lipového dreva. Retabulum je tvorené skriňou (oltárnou archou) a dvoma zatvárateľnými pohyblivými krídlami; za nimi po oboch stranách sú pevné postranice - fixné krídla, takže aj pri zavretí skrine ostáva sústava triptychu nezmenená.
Takmer všetky plastiky a reliéfy, ktoré tvoria výzdobu hlavného oltára sú vyhotovené podľa predlôh. Týka sa to aj väčších kompozičných celkov (predela, retabulum) a napokon aj celého oltára. Predpokladá sa, že priamym vzorom levočského retabula bolo retabulum tzv. Schwabachského oltára (dielo norimberskej umeleckej dielne Michaela Wolgemuta z roku 1506) v evanjelickom farskom Kostole svätých Jána a Martina vo Schwabachu neďaleko Norimbergu. Pod bezprostredným vplyvom tohto oltára vznikla aj predela levočského oltára s Poslednou večerou.
Oltárna skriňa
right|thumb|280px|Predlohou levočského oltára je hlavný oltár krakovskej Baziliky Nanebovzatia Panny Márie, dielo norimberského majstra Veita StossaÚstrednou časťou oltára je archa. Ide o trojrozmernú architektúru, uprostred ktorej pod baldachýnom tvoreným spleťou gotických fiál stojí Panna Mária na polmesiaci s Ježiškom v náručí; po jej stranách apoštoli - svätý Jakub ako patrón kostola (po Máriinej pravej strane) a svätý Ján Evanjelista. Realistické stvárnenie postáv v nadživotnej veľkosti - socha Panny Márie je vysoká 2,47 metra, svätého Jakuba 2,32 metra a svätého Jána 2,30 m - dokazuje majstrovo nadanie a zručnosť vteliť náboženské myšlienky do postáv odpozorovaných zo skutočného života. Pannu Máriu Majster Pavol zachytil ako krásnu štíhlu ženu v zrelom veku. V pravej ruke drží žezlo, ktoré ju spolu s korunou nad jej hlavou v rukách anjelov charakterizuje ako Kráľovnú nebies (Regina Coeli). Na ľavej ruke jej sedí Ježiško, ktorý v ľavej ruke drží jablko, pravou rúčkou žehná. Postava svätého Jakuba s neodmysliteľnou mušľou na jeho čiapke a pútnickou palicou v ruke predstavuje zrelého muža. Svätý Ján s typicky dievčensky jemnou tvárou a kučeravými dlhými vlasmi drží v ľavej ruke kalich s vyliezajúcim hadom.
Postava svätého Jakuba v oltárnej skrini reflektuje jednu z vynikajúcich prác Veita Stossa, sochu svätého Rocha vo florentskej Bazilike Santissima Annunziata. Svätý Ján zasa napodobňuje schému sochy svätého Jána Krstiteľa na hlavnom oltári vyššie zmieneného evanjelického kostola vo Schwabachu.
Štyri relatívne malé postavy (výška 21 centimetrov) nad Madonou a oboma apoštolmi predstavujú štyroch západných cirkevných otcov – svätého Gregora Veľkého, svätého Hieronyma, svätého Augustína a svätého Ambróza.
Bohato profilovaná, konštrukčne zložitá architektúra hlavného oltára vrcholí mohutným a vysokým nadstavcom z fiálových krabov, baldachýnov a rozvilín, siahajúcim až ku klenbe, v ktorom sú v nikách zakomponované postavy dvanástich apoštolov, pochádzajúcich pravdepodobne z pôvodného oltára z rokov 1340 - 1360. Tri hlavné fiálové veže, okrajové nižšie vežičky a ďalšie fiály sú pospájané opornými oblúkmi do odstupňovaných etáží.
Reliéfy na oltárnych krídlach
Reliéfy na oltárnych krídlach spolu s obrazmi na pôstnej strane krídel tvoria súvislý myšlienkový celok. Jeho úvodnou časťou je predela so známou scénou Poslednej večere, ktorou podľa liturgického kalendára začínajú pašie.
Výjavy na reliéfnej strane oltárnych krídel sa viažu k postavám oboch apoštolov v oltárnej skrini. Tu epický dej začatý Poslednou večerou pokračuje scénami zo života svätého Jakuba a svätého Jána Evanjelistu. Ľavé krídlo oltára obsahuje scény zo života svätého Jakuba - hore Rozoslanie apoštolov do sveta, dolu Sťatie svätého Jakuba, pravé výjavy zo života svätého Jána - hore Svätý Ján na ostrove Patmos, dolu Martýrium svätého Jána.
Scéna Rozoslanie apoštolov do sveta predstavuje Ježišových učeníkov, ako sa po Kristovej smrti lúčia a rozchádzajú do sveta ohlasovať evanjelium. Je tu súčasne jediná scéna, na ktorej sú zachytení všetci apoštoli. Ich ďalšie osudy sú podané iba skratkovito, na príbehoch dvoch z nich - Jakuba a Jána. Spodný ľavý výjav Sťatie svätého Jakuba približuje scénu, kedy bol svätý Jakub popravený. Podľa tradície sa tak stalo za vlády kráľa Herodesa Agrippu I. v Jeruzaleme v roku 44.
Svätému Jánovi Evanjelistovi sú venované reliéfy pravého oltárneho krídla. Jánove osudy tu začínajú výjavom Martýrium svätého Jána na spodnom reliéfe. Ján údajne nechcel v Ríme obetovať pohanským bohom a preto bol okolo roku 100 pred bránou zv. Porta Latina mučený v kotle s vriacim olejom. Toto mučenie mu však neublížilo a ostal nezranený; olej sa dokonca premenil na osviežujúci kúpeľ. Za trest bol Ján vypovedaný na ostrov Patmos. Tam ho zobrazuje posledný, vrchný reliéf pravého oltárneho krídla, na ktorom píše svoju slávnu Apokalypsu. Je zachytený vo chvíli, keď upiera pohľad na Pannu Máriu, ktorá sa mu zjavila v oblakoch.