náhľad|Agát biely (Robinia pseudoacacia)
Agát bielyagát. In: Encyclopaedia Beliana 1 (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Robinia pseudoacacia; staršie: Robinia acacia, Robinia communis, Pseudoacacia pseudoacacia, Acacia Robini) je drevina z čeľade bôbovité (Fabaceae).
Názvy Iné slovenské názvy tohto druhu sú: zriedkavo alebo staršie: agát obyčajný staršie alebo ľudovo: agátagát. In: Pyramída (encyklopedický časopis)VALENTOVÁ, I. Slovo agát a jeho adaptácia v slovenčine a v terénnych názvoch. In: Kultúra slova, č.3, 2013 (Poznámka: Údajné staršie významy slova agát uvedené v prvom odseku článku v skutočnosti nie sú významy slova agát, ale latinského slova acacia - porov. http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=3719).; ľudovo: nepravá akáciaATLMANN, H. 1998. Jedovaté rastliny a živočíchy. Bratislava : Slovo, 1998.; staršie: tŕnovník agátvyhláška 37/1963 Zb. Príloha č. 2 , biely agát, agát obecnýSlovenské ovocinárstvo 10.4.1926 S. 51, akáciaPravidlá slovenského pravopisu 1931, agácia, akát, akáč, akácERTL: Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy. 1891. S. 34, agáchttp://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=3719, nepravý akáč, robínijaMATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 1874 S. 73, americký agačagač. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, strukový tŕň [zrejme z nem. Schottendorn]Buffa 1960 S. 33 ľudovo: agáčagáč; agát. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar), agác, agac, agač, agas, akáč, hagáč, hakáč, hakláč, jagát, ragáčagáč. In: Slovník slovenských nárečí I. s. 54 Z etymologického hľadiska sú všetky uvedené názvy obsahujúce aga-/aga-/aká- v konečnom dôsledku odvodené od lat. slova acacia resp. gr. akakia (t.j. akácia).
Opis Drevina, dorastajúca do výšky do 25 metrov. Má sivohnedú až hnedú, hlboko popukanú vrchnú vrstvu kôry. Konáre sú tŕnisté, s pevnými tŕňmi, striedavo olistené nepárno perovitými listami. Jednotlivé lístky sú oválne, celookrajné. Kvety sú ovisnuté strapce, bielej farby, so silnou vôňou. Kvety sa tvoria od mája do júna. Plodom je hnedý sploštený struk. Strom má stredne rozkonárenú nepravidelnú korunu. Voľne v prírode pravidelne a bohato nasadzuje množstvo semien, ktoré sa ľahko ujímajú. Pri šľachtení sa agát rozmnožuje najmä zelenými a koreňovými odrezkami pre cenné zachovanie dedičných vlastností. Okrem kvetov sú všetky ostatné časti agáta značne jedovaté. Príznakmi otravy je slinenie, nevoľnosť, preháňanie, bolesť hlavy, srdcová slabosť, pokles tlaku, kŕče, ochrnutie a smrť. V prípade otravy treba ihneď zabezpečiť lekársku prvú pomoc. Má rád teplo.
Význam Porasty agáta bieleho majú prvoradý význam pre včelárstvo. Agát zlepšuje štruktúru pôdy, pričom sám je málo náročný na pôdne podmienky. Ďalšou prednosťou je rýchly rast a prírastok drevnej hmoty v mladosti. Agát má málo škodcov a je odolný voči chorobám. Je odolný voči priemyselným exhalátom. Je najvýznamnejšia invázna drevina na Slovensku, narúša prirodzený vývoj pionierskych ekosystémov lesa.
Pozri aj Alvinczyho agát Urpínska alej
Referencie
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Bôbovité Kategória:Listnaté stromy Kategória:Jedovaté rastliny Kategória:Invázne rastliny Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi Kategória:Najmenej ohrozené druhy