Iža () je obec na Slovensku v okrese Komárno. Obec leží pri Dunaji, 7 km od Komárna. V obci sa nachádza rímsky vojenský tábor vojenský tábor, ktorý je od roku 2021 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstvaBrajen Gál ako súčasť pamiatky Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť).
Polohopis Obec leží v blízkosti Dunaja, v najjužnejšej časti Slovenska a najvýchodnejšom výbežku Podunajskej roviny. Ižou prechádza cesta I/63, smerujúca ľavým nábrežím veľtoku z Komárna do Štúrova. Komárno je vzdialené západne, Nové Zámky severne a Štúrovo východne.
Dejiny Oblasť je významným archeologickým náleziskom s dokladmi osídlenia už od doby kamennej. Bolo tu potvrdené sídlisko z neolitu i eneolitu, kedy sa ľudia začali usadzovať a viac venovať poľnohospodárstvu. Vyspelosť tunajších obyvateľov z doby bronzovej dokladá hromadný nález bronzov a popolnicové hroby so svojou výbavou. Hlavným etnikom laténskej doby boli Kelti, ktorých na prelome letopočtu vystriedali remeselne zruční Dákovia, pričom obe kultúry tu zanechali rozsiahle stopy v podobe pohrebiska. Významné centrum oboch etník sa nachádzalo v neďalekom Chotíne, vzdialenom len asi severne. Samostatnou kapitolou pre Ižu je rímske obdobie, kedy rieka Dunaj tvorila severnú hranicu Rímskej ríše. Na jej obranu bol vybudovaný hraničný pevnostný systém - Limes Romanus, ktorý pozostával zo siete pevností. Jediným vojenským táborom, vybudovaných na severnom brehu rieky, bola predsunutá vojenská pevnosť v Iži. Na opačnom (dnes maďarskom) brehu sa na území rímskej provincie Panónia nachádzal légiový tábor Brigetio (dnešné Szöny, ktorý bol zázemím pre tábor v Kelemantii. Tábor, z ktorého sa zachovali iba zvyšky základových múrov, slúžil na ochranu provincií proti útokom Germánov zo severu. V 1. – 4. storočí sídlili na území Slovenska kmene Markomanov a Kvádov a práve počas markomanských vojen v 2. storočí bola značná časť pevností silno poškodená alebo úplne zničená. Počas vlády cisára Commoda započala výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Opevnenie malo pôdorys v tvare štvorca s vnútornými rozmermi 172 x s hrúbkou múrov až . Kamenné hradby siahali do výšky najmenej 4 až a boli ukončené cimburím a v strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Súčasťou hradieb bolo 20 veží. Hlavná južná brána (porta decumana), smerujúca k brehu Dunaja, zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským legionárskym táborom v Brigetiu. Stavba zanikla pravdepodobne požiarom po tom, ako v roku 374 vtrhli Kvádi s Markomanmi a Sarmatmi za Dunaj a plienili rímske územie. Oslabená vojenská ochrana hraníc viac nedokázala odolávať ďalším útokom a tak zanikol aj rímsky kastel v Iži.
Po rozpade Rímskej ríše sa na územie dnešného Slovenska začali dostávať Slovania, no už v roku 568 obsadzujú južné oblasti krajiny Avari. Okrem rozsiahlych cintorínov v Komárne boli avarské pohrebiská objavené aj v obciach Radvaň nad Dunajom a Virt. Neskôr bola oblasť súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a začiatkom 10. storočia sa do oblasti dostávajú prvé maďarské kmene.
Prvá písomná zmienka o osade Isa pochádza z roku 1268. Veľkým utrpením si obyvatelia prešli počas osmanskej okupácie, kedy museli okrem práce dodávať potraviny a drevo do novozámockej pevnosti. Po odchode Turkov bolo v obci obývaných len 20 domov a dodnes existujúcou pamiatkou na ich prítomnosť je kamenný most. Kostol zo 16. storočia spustošili vojaci Štefana Bočkaja v roku 1599, k jeho obnove došlo až v roku 1721. V roku 1763 (zemetrasenie v Komárne v roku 1763), 1773 a 1822 široké okolie postihli zemetrasenia, ktoré opäť poškodili budovy i kostol. Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1871, kedy v obci žilo už okolo 1 500 obyvateľov. Blízkosť Dunaja prinášala ohrozenie veľkou vodou a tie najväčšie povodne sa vyskytli v roku 1895 a 1965. Katastrofický bol rok 1899, kedy 11. augusta veľkú časť obce zničil požiar a o niekoľko dní neskôr dokonala skazu povodeň. V roku 1900 žilo v Iži už 2 055 obyvateľov, ktorí sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rybolovom, prácou na okolitých veľkostatkoch a v priemyselných podnikoch.
Po I. svetovej vojne sa Iža stala súčasťou Prvej česko-slovenskej republiky, no v roku 1938 ju s pásom územia anektovalo Maďarsko. Koniec vojny do oblasti prišiel až v januári 1945, kedy sa obec opäť pričlenila k Česko-Slovensku. V decembri 1946 a januári 1947 prišlo k násilnému vysídleniu časti obyvateľov do Česka, v rámci výmeny obyvateľov bolo 148 rodín presídlených do Maďarska.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímsky kastel Celemantia, vojenský tábor a priľahlé osídlenie vybudované na mieste drevozemného sídliska z obodbia Markomanských vojen okolo konca 2. storočia. Nachádza sa na ľavom brehu Dunaja v lokalite Leányvár - Dievčí hrad. Tvorilo súčasť sústavy opevnení hranice Rímskej ríše, Limes Romanus, ktoré však bolo umiestnené z jej vonkajšej strany, na druhej strane Dunaja. Zaniklo pravdepodobne na konci 4. storočia pod náporom Markomanov a Kvádov. Údajne ešte v 18. storočí boli ruiny komplexu viditeľné. Lokalita bola prvýkrát skúmaná na prelome 19. a 20. storočia. Od roku 1978 tu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied uskutočňuje systematický výskum.
Rímskokatolícky kostol sv. Michala, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia po roku 1763. Stojí na základe staršej stavby zo 16. storočia. Úpravami prešiel v roku 1773 a v roku 1822. V interiéri sa nachádza oltár a kazateľnica z 18. storočia s oltárnym obrazom sv. Michala z roku 1883 a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a pravouhlo ukončenými oknami s nárožným zaoblením a šambránami. Dynamické barokové priečelie je členené pilastrami a ukončené štítom, z ktorého vyrastá veža ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1871. Obnovou prešiel v roku 1995. Interiér je plochostropý, nachádza sa tu neogotická kazateľnica. Mramorový stôl Pána z roku 1887 je dielom Mikuláša Tótha. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
Tzv. Turecký most, technická pamiatka, dvojoblúkový kamenný most.
Múzeá Rímske a Národopisné Múzeum bolo otvorené v roku 2013.
Pomníky Pomník Lujzy Kuruczovej
Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Vedľa katolíckeho kostola je pamätník padlým v 1. svetovej vojne.
Pamätník obetiam II. svetovej vojny - Uprostred cintorína stojí pamätník obetiam v druhej svetovej vojne s menami. Pamätník bol postavený v roku 1996 a je vyrobený z umelého kameňa.
Pamätník povodne z roku 1965 - V malom parčíku na Hlavnej ulici (oproti športového ihriska) stojí pamätník povodne z r. 1965. Sú to tri mramorové stĺpy na podklade, ktoré znázorňujú 3 okresy a vlny Dunaja.
Socha sv. Jána Nepomuckého, stojí vedľa katolíckeho kostola, vznikla asi tridsať krokov od pomníka padlých v I. svetovej vojne. Stojí na mramorovom podstavci z mramoru zo Süttő, socha je z pieskovca.
Artézská studňa, ktorej voda vyviera z hĺbky 220 m sa nachádza uprostred dediny smerom do Štúrova. Nad studňou sa nachádza filagória, kde si pocestní môžu oddýchnuť.
Kaplnka Géza, na vyvýšenej časti cintorína sa nachádza kaplnka rodiny Kuruczovej – „Géza kápolna“.
Sikulská brána z roku 2018 pred obecným úradom, je umeleckou tvorbou drevorezbára Sándora Felszegiho z Odorheiu Secuiesc v Rumunsku.
Prírodné zaujímavosti Bokrošské slanisko, prírodná rezervácia, slanisková pusta so slanomilnou vegetáciou. V obci evidujú 2 bocianie hniezda a jednu podložku. V časti Bokroš sú ďalšie 2 podložky. V roku 2015 boli 4 a 3 mláďatá.bociany.sk
Občianska vybavenosť Okrem rímskokatolíckeho a reformovaného kostola sa v obci nachádza aj moderný evanjelický kostol. Základný kameň kostola bol položený a vysvätený dňa 19. júla 1997 pri spomienke na 50. výročie presídlenia Slovákov z Dolnej zeme.
Doprava Cez obec prechádza cyklistická trasa Eurovelo 6 od Komárna smerom na Kravany nad Dunajom.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Visit Danube- stránka regiónu Podunajsko
Kategória:Obce okresu Komárno