Taliansko (), plným názvom Talianska republika (), je štát ležiaci v južnej a západnej Európe. Nachádza sa uprostred Stredozemného mora, tvorí ho Apeninský polostrov ohraničený Alpami a obklopený niekoľkými ostrovmi. Taliansko susedí s Francúzskom, Švajčiarskom, Rakúskom, Slovinskom a enklávami miništátov Vatikán a San Maríno. Má územnú exklávu vo Švajčiarsku (Campione) a súostrovie na Africkej platni (Pelagické ostrovy). Taliansko má rozlohu 301 340 km² a žije v ňom takmer 60 miliónov obyvateľov; je desiatou najväčšou krajinou na európskom kontinente podľa rozlohy a tretím najľudnatejším členským štátom Európskej únie. Z východu Taliansko obmýva Jadranské more, z juhu Iónske more a zo západu Tyrrhenské more a Ligúrske more. Celková dĺžka pobrežia je 7 600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy v Stredozemnom mori: Sardínia a Sicília. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku 1870 Rím.
Apeninský polostrov bol historicky domovom a miestom pobytu mnohých starovekých národov. Latinské mesto Rím v strednom Taliansku, založené ako kráľovstvo, sa stalo republikou, ktorá si podmanila Stredomorie a po stáročia mu vládla ako cisárstvo. S rozšírením kresťanstva sa Rím stal sídlom katolíckej cirkvi a pápežstva. Počas raného stredoveku Taliansko zažilo pád Západorímskej ríše a sťahovanie národov germánskych kmeňov. Do 11. storočia sa talianske mestské štáty a námorné republiky rozšírili, čo prinieslo obnovenú prosperitu vďaka obchodu a položilo základy moderného kapitalismu. Talianska renesancia rozkvitala v 15. a 16. storočí vo Florencii a rozšírila sa do zbytku Európy. Talianski objavitelia taktiež objavili nové cesty na Ďaleký východ a do Nového sveta, čím pomohli nastoliť európsky vek objavov. Storočia rivality a bojov medzi talianskymi mestskými štátmi však okrem iného spôsobilo to, že polostrov bol až do neskorého novoveku rozdelený do mnohých štátov. Počas 17. a 18. storočia taliansky hospodársky a obchodný význam výrazne poklesol.
Po storočiach politického a územného rozdelenia bolo Taliansko v roku 1861 po vojnách o nezávislosť a Expedícii tisíce takmer úplne zjednotené a vzniklo Talianske kráľovstvo. Od konca 19. storočia do začiatku 20. storočia sa Taliansko rýchlo industrializovalo, hlavne na severe, a vytvorilo koloniálnu ríšu, zatiaľ čo juh zostal z veľkej časti chudobný a vylúčený z industrializácie, čo podnietilo vznik rozsiahlej diaspory prisťahovalcov v Amerike. V rokoch 1915 – 1918 sa Taliansko zúčastnilo prvej svetovej vojny na strane Štátov dohody a proti Ústredným mocnostiam. V roku 1922 bola po období krízy a zmätkov nastolená talianska fašistická diktatúra. Počas druhej svetovej vojny bolo Taliansko najprv súčasťou Osy, pokiaľ sa nevzdalo spojeneckým mocnostiam (1940 – 1943), a potom, pretože časť jeho územia okupovalo nacistické Nemecko za kolaborácie fašistov, spolubojovníkom Spojencov počas talianskeho odboja a oslobodenia Talianska (1943 – 1945). Po skončení vojny krajina na základe referenda nahradila monarchiu republikou a zažívala dlhotrvajúci hospodársky rozmach, až sa stala významnou vyspelou ekonomikou.
Taliansko má ôsmu najväčšiu nominálnu HDP na svete, druhý najväčší spracovateľský priemysel v Európe (siedmy najväčší na svete)https://worldpopulationreview.com/country-rankings/manufacturing-by-country a hrá významnú rolu v regionálnychGabriele Abbondanza, Italy as a Regional Power: the African Context from National Unification to the Present Day (Rome: Aracne, 2016)"Operation Alba may be considered one of the most important instances in which Italy has acted as a regional power, taking the lead in executing a technically and politically coherent and determined strategy." See Federiga Bindi, Italy and the European Union (Washington, D.C.: Brookings Institution Press, 2011), p. 171. a globálnych ("The United States is the sole world's superpower. France, Italy, Germany and the United Kingdom are great powers") ("The great powers are super-sovereign states: an exclusive club of the most powerful states economically, militarily, politically and strategically. These states include veto-wielding members of the United Nations Security Council (United States, United Kingdom, France, China, and Russia), as well as economic powerhouses such as Germany, Italy and Japan.") hospodárskych, vojenských, kultúrnych a diplomatických záležitostiach. Taliansko je zakladajúcim a popredným členom Európskej únie a je členom mnohých medzinárodných inštitúcií vrátane NATO, G7, Únie pre Stredomorie, Latinskej únie a mnohých ďalších. Je domovom mnohých vynálezov a objavov, je považované za kultúrnu veľmoc a je dlhodobo svetovým centrom umenia, hudby, literatúry, kuchyne, vedy a techniky a módy. Má najväčší počet pamiatok svetového dedičstva na svete (58) a je piatou najnavštevovanejšou krajinou na svete.
Dejiny Do roku 476
Po roku 476 thumb|left|170px|Stredoveké Taliansko bolo rozdrobené na mnoho menších nezávislých štátov Po páde Rímskej ríše (476) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku 755 vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku 1870. V roku 800 bolo územie súčasťou štátu Karola Veľkého a od roku 962 Rímsko-nemeckej ríše. Do 18. storočia pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych Habsburgovcov. V rokoch 1796 – 1815 sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny (Turín, Janov, Rím). V rokoch 1860 – 1870 prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť 17. marca 1861.
V prvej svetovej vojne bola krajina najskôr neutrálna, v roku 1915 vstúpila do vojny na strane Dohody. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku 1922 štátnym prevratom dostali k moci (diktátor Benito Mussolini). Taliansko sa zúčastnilo v druhej svetovej vojne od roku 1940 na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku 1943 vojnu tretej ríši. Dňa 2. mája 1945 bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku 1946 sa Taliansko stalo republikou. Od roku 1949 došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku 1955 vstúpilo Taliansko do OSN.
Geografia thumb|Satelitná snímka Talianska Taliansko leží na území južnej Európy na Apeninskom polostrove. K jeho územiu patria aj ostrovy Sicília, Sardínia, Elba, Capri, Tremiti a Ischia. Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD, Apeninský polostrov.
Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, Mont Blanc, s výškou ) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Neapolské a Kalaberské Apeniny. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vezuv).
Podnebie Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1 000 až .
Vodstvo Pozri aj Zoznam jazier v Taliansku
Medzi najvýznamnejšie rieky patrí dlhá rieka Pád, rieky Adige, Tiber (preteká cez Rím) a Arno. Známe jazerá: Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsenské jazero.
Politický systém Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament, zložený z Poslaneckej snemovne (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom. Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady) a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).
Hospodárstvo thumb|Vinohrad v oblasti Chianti. Taliansko patrí medzi najväčších producentov vína Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa mliečne výrobky, obilniny, ovocie, zelenina, hrozno, zemiaky, cukrová repa, olivy.
Vyvážajú sa hlavne kovy, textil a oblečenie, motorové vozidlá Fiat a Ferrari, chemikálie. Obchodnými partnermi na vývoz sú európske krajiny, Spojené štáty, OPEC. Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, Spojené štáty, OPEC.
Nerastné bohatstvo Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru. Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách Parma, Bologna, Ferrara a hlavne na Sicílii. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí Milána. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove Elba (z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v Lombardii. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.
Obyvateľstvo thumb|upright=1.5|V Taliansku žijú veľké populácie migrantov z východnej Európy a severnej Afriky Na jeden km² pripadá 201,3 obyvateľov (údaj z roku 2017). Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je taliančina, okrem nej sa tu používa aj nemčina v regióne Tridentsko-Horná Adiža a francúzština v regióne Valle d’Aosta.
Etnické zloženie Taliani 94,96 %, Rumuni 0,93 %, Arabi 0,82 %, Albánci 0,60 %, prisťahovalci z Ázie 0,55 %, Nemci 0,49 %, Brazílčania 0,41 %, Číňania 0,22 %, Ukrajinci 0,18 %, Rómovia 0,08 % a iné.
Náboženstvo rímski katolíci 87,60 %, Jehovovi svedkovia 2,4 %, východní katolíci 0,20 %, pravoslávni 1,30 %, moslimovia 1,70 %, protestanti 0,50 %, budhisti 0,30 %, hinduisti 0,20 %, bez vyznania 5,80 %
Významné mestá Hlavné mesto Rím má 2 877 215 obyvateľov (údaj z roku 2017). Ďalšie významné mestá sú Miláno, Neapol, Turín a Benátky. Dôležité je menšie mesto Verona pre svoju strategickú pozíciu. Ďalšie veľké mestá: Pescara, Rimini, Piombino, Florencia, Bologna, Bolzano. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta Paestum. V sláve nezaostáva ani historické mesto Pompeje.
Kultúra thumb|Mauzóleum Gally Pladicdie, Ravenna Taliansko je národ s bohatou históriou a veľkou kultúrou. Ich predkovia vytvorili jednu z najväčších svetových ríš, Rímske impérium a boli to Rimania, ktorí priniesli vyspelú kultúru do dovtedy barbarskej západnej a strednej Európy. Rimania vytvorili vôbec najdokonalejšiu svetovú civilizáciu, množstvo technických a administratívnych noviniek, ktoré boli v stredoveku zabudnuté a znovuobjavené a prekonané až v polovici 18. stor. počas priemyselnej revolúcie. Z rímskeho systému vychádza množstvo moderných odvetví.