thumb|Rozhľadňa na vrchu Veľký Lopeník na ktorý vedie z obce turistický chodník náhľad|Mapa 1 – Poloha obce Nová Bošáca v rámci Slovenskanáhľad|Obrázok 1 – Pohľad na obec Nová Bošáca náhľad|Klimadiagram obce Nová Bošáca za obdobie 1961 – 2000 Nová Bošáca je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Polohopis Kataster obce sa rozprestiera v strednom pásme Bielych Karpát približne severozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Asi od centra obce sa nachádza štátna hranica s Českom. Na severozápade hraničí s moravskými obcami: Březová, Lopeník a Vyškovec. Na východe susedí s obcami: Chocholná-Velčice, Haluzice a Bošáca. Na južnej strane s chotárom obce Zemianske Podhradie a na západe obec uzatvára hranica chotára Moravské Lieskové.
Obec Nová Bošáca sa nachádza v regióne NUTS 2 Západné Slovensko, v regióne NUTS 3 Trenčiansky samosprávny kraj. Vzhľadom na okresy SR leží Nová Bošáca v severovýchodnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom, v ktorom zdieľa spoločnú okresnú hranicu s okresom Trenčín (Mapa 1). V kontexte vymedzenia špecifických regionálnych jednotiek definovaných na základe denných väzieb obyvateľstva voči danému regiónu nazývaných aj ako funkčné mestské regióny (ďalej len FMRBEZÁK, A., 1990. Funkčné mestské regióny v sídelnom systéme Slovenska. Geografický časopis, 42,1, 57 – 73.), sa skúmané územie nachádza vo FMR Nové Mesto nad Váhom. Skúmané územie je zo severu ohraničené štátnou hranicou s Českom a z juhu obcou Zemianske Podhradie, pričom je dôležité poznamenať, že práve neďaleká štátna hranica, ktorá bola v rokoch 1001 až 2000 n.l. jednou z najstabilnejších v strednej Európe , predstavovala limitujúci faktor rozvoja, keďže išlo a pohraničné pásmo – confiniumLAUKO, V. A KOL., 2013. Geografia Slovenskej republiky: Humánna geografia. Bratislava: Geo – grafika, 2013. ISBN 978-80-89317-23-3. Ohraničenie skúmaného územia tvoria z východu a západu stredne vysoké antiklinály flyšových Bielych Karpát oddelené Bošáckou dolinou, determinujúce heterogénnu nadmorskú výšku v rozmedzí od na nive vodného toku Bošáčka do v najvyššom bode Veľkého Lopeníka, čo predstavuje hypsometrický rozdiel približne na (Mapa 1, 2).
Matematická poloha vyjadruje miesto na Zemi prostredníctvom súradnicového systému, pričom v Novej Bošáci sa najsevernejší bod nachádza v v mieste Veľkého Lopeníka s geografickými súradnicami 48°55’39,21“ severnej geografickej šírky (ďalej len s.g.š.) a 17°49‘9“ severnej geografickej dĺžky (ďalej len s.g.d.), pričom najjužnejší bod je zhodný s najnižším bodom v k.ú. Nová Bošáca so súradnicami 48°52‘12,22“ s.g.š. a 17°48‘13,44“ s.g.d.. Rozloha k.ú. Nová Bošáca je v súčasnosti približne čo predstavuje až 46,76 % rozlohy celej Bošáckej dolinyŠÚ SR, 2011. Výsledky zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách. [online] Dostupné na internete: <http://census2011.statistics.sk/tabulky.html>, [10.2.2016].
Vzhľadom na platnú regionalizáciu cestovného ruchu Slovenska sa územie Novej Bošáce nachádza v Strednopovažskom regióne, ktorý patrí medzi regióny s prevažne národným významomWEISS, P. A KOL., 2005. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike: Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu. Bratislava: FO ART, 2005.. Poloha voči významným sídelno – hospodárskym centrám je relatívne negatívna, reprezentovaná komplikovanou cestnou dostupnosťou voči významnej diaľnici D1 a o niečo bližšej železničnej trati Bratislava – Žilina (na ktorú nadväzuje žel. trať Žilina – Košice), pričom obe patria do siete TEN-T s celoeurópskym významom. Netreba však opomenúť ani vzdušnou vzdialenosťou vzdialené letisko Piešťany so štatútom medzinárodného letiska.
Poloha skúmaného územia je vzhľadom na vypracovanú koncepciu územného rozvoja Slovenska 2001 pomerne nepriaznivá, keďže ako jediná z obcí Bošáckej doliny (Bošáca, Zemianske Podhradie, Haluzice, Trenčianske Bohuslavice) neleží v okrajovom pásme trenčianskeho ťažiska osídlenia prvej úrovne a na považskej rozvojovej osi 1. stupňaMINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA, 2015. Koncepcia územného rozvoja Slovenska – KURS2001. [online] Dostupné na internete: <http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=86975 >, [5.5.2016].
Cestná vzdialenosť a časová dostupnosť z obce Nová Bošáca do vybraných sídelno–hospodárskych centier Nové Mesto nad VáhomTrenčínBratislavaBrno (Česko)Nová Bošáca (22min.) (34min.) (80min.) (106min.)
náhľad|Obrázok 2 – Pohľad na Bošácku dolinu z vrchu Veľký Lopeník
Prírodné podmienky Geologická stavba náhľad|Obrázok 3 – Landrovská skala v k.ú. Nová Bošáca Geologická stavba územia Novej Bošáce je reprezentovaná majoritne flyšom, ktorý je spestrený okrajovo zasahujúcim bradlovým pásmom v podobe separovaných bradlových tvrdošov, ale nájdeme tu i mezozoické horniny zo staršej jury. Bradlové pásmo je na území obce zastúpené jurskými vápencami, vápnitými pieskovcami a ílovcamiHRAŠKO, Ľ., Geologická mapa SR 1:50000. [online] Dostupné na internete: http://mapserver.geology.sk/gm50js/ , [26.9.2016], ktoré môžeme nájsť najmä na Landrovskej skale (Obrázok 3). Z pomedzi mezozoických hornín tu môžeme nájsť napríklad tmavosivé až čierne ílovité vápence a vápnité ílovce. Flyšové pásmo je tu reprezentované magurským flyšom so striedajúcimi sa vrstvami pieskovcov a ílovcovVALACHOVIČ, M., SOLDÁN, J., 2004. Metodické prístupy pri hľadaní hranice medzi kapratikom a panonikom na príklade Bošáckej doliny. Bull. Slov. Bot. Spoločn, 11, 217 – 221., ktoré sú jedným z determinantov veľkého výskytu prameňov a kyselok v k.ú. obce Nová Bošáca.
Hlavné geologické jednotky zasahujúce na územie Novej Bošáce sú Flyšové pásmo a Bradlové pásmo, pričom každá z nich má isté špecifiká odzrkadľujúce sa na skúmanom území. Flyšové pásmo zaberajúce väčšinu skúmaného územia je chudobné na nerastné suroviny, má veľký špecifický odtok a pôdy sú prevažne málo úrodnéLAUKO, V., 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky. Bratislava: Mapa Slovakia, 2003. ISBN 80-89080-07-3. Špecifikom flyšového pásma sú i zosuvy, pričom k.ú. Novej Bošáce môžeme z tohto hľadiska hodnotiť negatívne vzhľadom na ich veľký výskyt. Bradlové pásmo a jeho výskyt v k.ú. Nová Bošáca je limitovaný takmer výlučne na lokalitu Kameničné a blízke okolie (juhozápadna časť k.ú.), pričom jedným unikátov je Landrovská skala i neďaleká Landrovská jaskyňa (Obrázok 4). Landrovská jaskyňa je (v k.ú. Zemianske Podhradie) s dĺžkou druhou najdlhšou jaskyňou bradlového pásmaPOSPÍŠIL P., 1994: Z činnosti oblastnej skupiny Čachtice. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 25 (4): 9 – 14 a zároveň jedným z významných zimovísk netopierov v Bielych KarpatochLEHOTSKÁ, B., ONDRUŠKA, J., 2004. Zimoviská netopierov v Bielych Karpatoch. [online] Dostupné na internete: <http://ceson.org/vespertilio/6/6_007.pdf>, [1.9.2016].
Geomorfologické pomery Nová Bošáca sa z hľadiska geomorfologického členeniaMAZÚR, E., LUKNIŠ, M., 1986. Geomorfologické členenie SSR A ČSSR, M 1:500 000 nachádza v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty, v geomorfologickom celku Biele Karpaty (Tabuľka 2). Biele Karpaty sa na území Novej Bošáce členia na Lopenícku hornatinu a Beštiny (Mapa 5), pričom okrajovo sem zasahujú aj Bošácke bradlá. Bošácka dolina je na území obce modelovaná predovšetkým vodnými tokmi, Predpolomský a Brezovský potok (český názov pre Bošáčku, ktorý sa tu udomácnil) z ktorých dostáva vodný tok Bošáčka charakter mocnejšieho vodné toku.
Tabuľka 2 – Geomorfologické členenie k.ú. Nová Bošáca sústavapodsústavaprovinciasubprovinciaoblasťcelokpodcelokAlpsko- himalájskaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie západné KarpatySlovensko-moravské KarpatyBiele KarpatyLopenícka hornatina, Beštiny, Bošácke bradlá
Z geomorfologického hľadiska sa územie Novej Bošáce vyznačuje veľkou rozmanitosťou. Dominantný monotvárny flyš je spestrený úzkou prielomovou dolinou a výskytom bradlových tvrdošov ako je napr. Landrovská skala (Obrázok 3). Na reliéf k.ú. Nová Bošáca vplývajú exogénne geodynamické javy ako výmoľová, plošná a ronová erózia pôdy, bočná erózia vodných tokov, ako aj akumulačnej činnosti a tvorba proluviálnych kužeľov v pätách svahovONDRÁŠIK, M., a kol. 2005. Súbor regionálnych máp geologických faktorov životného prostredia regiónu Myjavská pahorkatina a Biele Karpaty. Záverečná správa Bratislava: ŠGÚDŠ, 2005. 82s. (geofond). Z hľadiska typov reliéfu možno na skúmanom území delimitovať reliéf: vrchovinový stredne a silno členitý zaberajúci nízko položený záver Bošáckej doliny a reliéf vrchovinový veľmi silne členitý, ktorý zaberá Lopenícku hornatinu a celú severovýchodnú časť k.ú. Nová Bošáca (Mapa 6). Charakter reliéfu zobrazujú obrázky 5 a 6, ktorých cieľom je poukázať práve na heterogénny charakter reliéfu prostredníctvom dvoch výškových profilov v smere sever-juh a západ-východ s ťažiskom v odhadovanom geometrickom strede k.ú. Nová Bošáca.
Orientáciu reliéfu voči svetovým stranám je na území Novej Bošáce možné kategorizovať na dve skupiny, pričom prvá zastúpená južne až západne orientovanými teplými svahmi sa nachádza predovšetkým v najvyšších polohách antiklinál ohraničujúcich Bošácku dolinu, čo je jeden z determinantov výskytu xerotermnej flóry v týchto lokalitách (Obrázok 7). Druhou skupinou sú chladné severne, až východne orientované lokality vyskytujúce sa v najnižších polohách, čo zapríčiňuje úzky dolinový charakter reliéfuZVARA, I., GAŠPAR, A., 2002. Orientácia reliéfu voči svetovým stranám. In Atlas krajiny SR, 2002. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2. Reliéf analyzovaného územia sám o sebe skrýva viacero unikátnych prvkov ako sú výmole, náplavové kužele, prameniská, ale i antropogénne prvky reliéfu ako napr. agrárne terasy a valy a iné. Abstrahujúc od unikátnych prvkov reliéfu je možné reliéf k.ú. Nová Bošáca označiť za hladko modelovaný čo, má pozitívny vplyv na využitie zeme a charakter osídlenia územia.
Klimatické pomery Z klimageografického hľadiska predstavuje k.ú. Nová Bošáca veľmi heterogénnu oblasť. Na relatívne malom území sa vystriedajú mierne teplá a chladná klimatická oblasť a to od juhovýchodu po severozápad (Mapa 7). Väčšinu skúmaného územia zaberá mierne teplý okrsok, vlhký, vrchovinový patriaci do mierne teplej oblasti s 50 a menej letnými dňami za rok, s maximálnou teplotou vzduchu menej ako 25°C a priemernými januárovými teplotami do – 4°C, priemernou ročnou hodnotou klimatického zavlaženia (ďalej len KZ) do a relatívnym trvaním slnečného svitu (ďalej len SV) do 1 150 kWh.m−2; nasleduje mierne chladný okrsok, patriaci do chladnej oblasti, zaberajúci Lopenícku vrchovinu s maximálnymi júlovými teplotami vzduchu menej ako 16°C a priemernými januárovými teplotami do – 5°C, KZ do a SV do 1100 kWh.m−2 LAPIN, M., FRAŠKO, M., ŠŤASNÝ, P., TOMLAIN, J., 2002. Absolútne mesačné maximum zrážok (mm) priemer za roky 1951 – 2000. In Atlas krajiny SR, 2002. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2. Priemerný mesačný úhrn zrážok je dlhodobo relatívne rovnomerne rozložený čo determinuje dobré podmienky pre poľnohospodárstvo ale pri rešpektovaní iných fyzickogeografických faktorov (Tabuľka 2).
Tabuľka 2 Priemerný úhrn zrážok počas jednotlivých mesiacov v rokoch 1961 až 1999 v k.ú. Nová Bošáca (mm) MesiacI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.IX.X.XI.XII.∑1961 – 1999525046577479756863586563750 KRAVARČÍK, P. A KOL., 2000. Nová Bošáca roky 1950 – 2000. Nová Bošáca: Obecný úrad v Novej Bošáci, 2000. ISBN 80-96-83-70-7-9 upravené autorom