cintorín ()
rzeczownik, rodzaj męski nieżywotny (1.1) cmentarz
(1.1)
(1.1) centrálny / dedinský / evanjelický / historický / katolícky / mestský / miestny / národný / nový / pravoslávny / starý / verejný / vojenský / židovský cintorín • symbolický cintorín • byť / pochovať niekoho / vykopať hrob na cintoríne
(1.1) nekropola; cmiter; cinter; mesto mŕtvych; cintorínik, cintorínček
cintorínik , cintorínček cintorínsky, cintorínový
ležať na cintoríne / odpočívať na cintoríne • smrdieť cintorínom • ticho ako na cintoríne
(1.1) , → cmentarz < (koimeterion) → miejsce spoczynku