Trnava

náhľad|vpravo|Radnica náhľad|vpravo|Gotický kostol sv. Mikuláša v noci náhľad|vpravo|Západoslovenské múzeum náhľad|Jezuitský kláštor náhľad|vpravo|Katedrála sv. Jána krstiteľa náhľad|vpravo|Katedrála sv. Jána krstiteľa náhľad|vpravo|Rekreačná oblasť Kamenný mlyn náhľad|vpravo|Rekreačná oblasť Kamenný mlyn náhľad|vpravo|Socha pápeža Jána Pavla II. v Trnave

náhľad|Ulica M. S. Trnavského

Trnava (, ) je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je siedmym najväčším mestom krajiny.

Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom ostrihomského arcibiskupa a od roku 1922 sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „Malý Rím“ alebo aj „Slovenský Rím”.

Geografia Leží na rieke Trnávka, v centre Trnavskej pahorkatiny. Centrum mesta je v nadmorskej výške a leží severovýchodne od Bratislavy. Nitra leží východne, Piešťany severovýchodne, Senica severozápadne, Galanta južne a Modra západne.

V meste alebo jeho blízkosti vedú diaľnica D1, rýchlostná cesta R1 a cesty I/51 od Senice, I/61 od Senca na Trenčín, II/504 od Modry na Piešťany a II/560 na Dechtice. Trnavou prechádza aj železničná trať Bratislava – Žilina, v tunajšej stanici začínajú trate Trnava – Kúty a Trnava – Sereď.

Podnebie Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až .

Dejiny

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola v ostrihomskej kapitule.

Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.

28. apríla 1430 sa tu v rámci husitských vojen odohrala bitka pri Trnave, v ktorej husiti porazili uhorskú armádu.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity.

Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, keď bolo až na pár ulíc zničené celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.

V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

Od 1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.

Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku: trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.

Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15-tisíc v roku 1910 na 26-tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.

30. augusta 1944 sa trnavská vojenská posádka ako jediná západoslovenská posádka organizovane zapojila do Slovenského národného povstania.

25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.

Obyvateľstvo Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2023:

Etnické zloženie obyvateľstva

Náboženské zloženie obyvateľstva

Politika Primátori Poradie Primátor Politická strana Trvanie funkcie Voľby 1.Imrich Borbély nezávislý 1990 – 1994 1990 2. Štefan Bošnák KDH 1994 – 1998 1994 1998 – 2002 1998 2002 – 2006 2002 2006 – 2010 2006 3. Vladimír Butko 2010 – 2014 2010 4. Peter Bročka nezávislý 2014 – 2018 2014 2018 – 2022 2018 2022 – 2026 2022

Kultúra Európske hlavné mesto kultúry Trnava sa o prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry uchádzala niekoľkokrát v súťaži Európskej únie. Európske hlavné mesto kultúry 2013 Najstaršie slobodné kráľovské mesto, Trnava, neuspelo v roku 2007 s hlavnou myšlienkou Trnava - križovatka kultúrnych a vzdelávacích ciest, s ktorou vstúpilo do kandidatúry o titul Európske hlavné mesto kultúry. Aj napriek tomu, že Trnava napokon titul Európske hlavné mesto kultúry nezískala, tak publikácia k prezentácii kandidatúry mesta bola vyhodnotená vtedy ako najkvalitnejšia.

Európske hlavné mesto kultúry 2026 Na májovom Mestskom zastupiteľstve v roku 2020 odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva podanie prihlášky pre zaradenie Trnavy do súťaže Európskej únie o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026, podkladový materiál pre poslancov Mestského zastupiteľstva o zapojení do súťaže pripravil mestský organizátor väčšiny kultúrnych podujatí, ktorým je Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava. Odhadované náklady pre realizáciu podkladových materiálov pre prihlášku predstavujú v prvom kole, do konca októbra 2020, približne 100-tisíc eur a v druhom kole, do konca novembra 2021, sa odhaduje použitie financí z mestského rozpočtu v objeme 200-tisíc eur.

Mocný opasok Trnavská radnica už počas apríla 2020 oznámila Trnavčanom, že o kultúru v Trnave neprídu ani napriek zrušeným podujatiam vplyvom pôsobenia svetovej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Okrem oznámenia kultúrnych podujatí a akcií oznámila trnavská samospráva aj pripravovanú historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorá upriami pozornosť na Národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je pýchou Trnavy, trnavské hradby, a osloviť by mala celé rodiny s deťmi.

V priebehu júna 2020 predstavila trnavská samospráva bližšie historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorú si návštevníci mesta môžu zahrať od júla 2020 pomocou svojich mobilných telefónov Trnavská radnica taktiež oznámila ďalšie detaily tejto dobrodružnej interaktívnej učebnice dejepisu vrátane slovenskej audio verzie hry, ktorú nahovoril trnavský herec Kamil Mikulčík, a aj anglickú verziu hry The Mystery of Mighty Bell pre zahraničných turistov, ktorú nadaboval írsky hudobník Graeme Mark Donaldson. Pri spustení GPS hry Mocný opasok pribudlo aj umenie vo verejnom priestore v podobe štrnástich sôch, pričom sochy sú priamymi aktérmi hry. V piatok 26. júna 2020 nainštalovali na hradby prvé dve sochy a to nad Bernolákovou bránou.

Pravidelné trnavské podujatia

Domáce hudobné skupiny a interpreti

Divadelná scéna História divadelníctva sa v Trnave píše už od začiatku 17. storočia. V tomto čase totiž patrilo medzi najvýznamnejšie centrá jezuitského divadla v Uhorsku. V rokoch 1960 až 1965 v meste pôsobilo prvé profesionálne divadlo, a to Krajové divadlo Trnava. Po jeho zániku sa rozvíjalo najmä ochotnícke divadlo. Nové profesionálne divadlo – Divadlo pre deti a mládež – vzniklo v roku 1974. Po revolúcii bolo premenované na Trnavské divadlo. Dnes v meste okrem profesionálneho divadla pôsobí aj niekoľko ochotníckych zoskupení.

Divadlo Jána Palárika Jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji. Zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Riaditeľkou divadla je Zuzana Hekel a umeleckým šéfom Ján Zavarský. Pod názvom Divadlo Jána Palárika funguje od roku 2002 (predtým Trnavské divadlo).

Členmi umeleckého súboru v súčasnosti sú: Vladimír Jedľovský, Tibor Vokoun, Edita Borsová, Barbora Bazsová, Branislav Bajus, Stanislav Staško, Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Tomáš Mosný, Mária Jedľovská a ďalší.

Divadelný súbor DISK Najvýznamnejšie a pravdepodobne a najstaršie fungujúce neprofesionálne divadelné zoskupenie v Trnave. Svoju činnosť súbor DISK začal koncom roka 1955. Pôsobili v ňom i profesionálni režiséri Blaho Uhlár a Dušan Vicen. Súbor získal v priebehu rokov mnohé ocenenia. V súčasnosti úzko spolupracuje s bratislavským divadlom S.T.O.K.A. DISK má aj vlastné divadelné štúdio na Kopánke, v ktorom hráva svoje predstavenia.

Kultúrne spolky a združenia

Kultúrne inštitúcie a zariadenia Zriadené Trnavským samosprávnym krajom Divadlo Jána Palárika Galéria Jána Koniareka Knižnica Juraja Fándlyho Západoslovenské múzeum Trnavské osvetové stredisko

V pôsobnosti mesta kino Hviezda mestský Amfiteáter

Súkromné Dom kultúry multikino CineMax Nádvorie – Priestor pre súčasnú kultúru kultúrne centrum Malý Berlín komunitné centrum Kubík Nápadov

Pamiatky Pozri článok: Zoznam kultúrnych pamiatok v Trnave

Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy – množstvo architektonických a kultúrnych pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.

Návštevníci si môžu prezrieť: mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity, trnavské kostoly (10), vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím, trnavské tehlové opevnenie – národná kultúrna pamiatka bola vybudovaná v 13. storočí a v súčasnosti je považovaná za jedno z najzachovanejších v strednej Európe, Trnava si svoje hradby priebežne obnovuje, o čom svedčí obnova severovýchodnej veže hradieb, pomník Antona Bernoláka – autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku 1937. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkladov. Pod súsoším je kazateľov citát: „SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKY! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ.“

Kostoly

Synagóga Židovská synagóga (19. storočie). Ortodoxná (malá) synagóga.

Najvyššie stavby v meste Obrázok Názov Výška Rok 75px Komín cukrovaru ENR 5.4 TRAŤOVÉ LETECKÉ PREKÁŽKY Trnavský komín Komín železničných opravovní a strojární 75px Mestská veža 57/ 70. roky 16. stor. 75px Trnavský vodojem 1946 75px Bazilika svätého Mikuláša 18 m 1588 (?) 75px Kostol svätého Jakuba 16,8 m 1712 75px Katedrála svätého Jána Krstiteľa 20,3 m 17. storočie

Školstvo