náhľad|Vizualizácia internetu z dát projektu Opte (15. január 2005) Internet (z ; hovorovo: net, sieť) je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketových dát s použitím štandardizovaného Internetového Protokolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok menších komerčných, nekomerčných, akademických, súkromných, vládnych a vojenských počítačových sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a najmä systém vzájomne prepojených hypertextových dokumentov (webstránok) a webových aplikácií nazývaných World Wide Web (WWW). Internet nemá jednotnú centralizovanú správu implementácii technológií ani zásad prístupu a používania. Každá sieť, ktorá je jeho súčasťou, si stanovuje svoje vlastné zásady. Spoločné definície dvoch hlavných pilierov internetu: priestoru internetového protokolu adries (IP adresa) a systému názvov domén (DNS) sú riadené Internetovou spoločnosťou pre prideľovanie názvov a čísiel (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers - ICANN). Technická podpora a štandardizácia základných protokolov je v náplni činnosti Pracovnej skupiny pre internetové inžinierstvo (Internet Engineering Task Force - IETF).
História náhľad|Stav siete ARPANET v decembri 1970 (18 bodov, 24 liniek) História internetu je spojená so zdokonaľovaním počítačov a následne vývojom počítačových sietí, ktoré im umožnili vzájomne komunikovať. Priamym impulzom výskumu a vývoja bola studená vojna (od roku 1947 medzi USA a ZSSR), v ktorej protivníkom hrozilo zničenie komunikačnej infraštruktúry jadrovými zbraňami. Po úspešnom vypustení prvého sovietskeho Sputniku v roku 1957, bolo odpoveďou USA vo februári 1958 založenie vojenskej agentúry ARPA (neskôr premenovaná na DARPA, Advanced Research Projects Agency, čo bola v podstate grantová agentúra pre riešenie krátkodobých projektov v malých tímoch), ktorá mala za cieľ urýchliť technologický pokrok v USA.
Vo februári 1966 riaditeľ ARPA prisľúbil miliónom dolárov financovať projekt siete ARPANET, ktorý viedol Robert Taylor.Markoff, John, Innovator who helped create PC, Internet and the mouse, New York Times, 15 April 2017, p.A1 V roku 1969 ARPA oficiálne kontrahovala APRPANET, ktorý ako manažér riadil Lawrence Roberts, ktorého vybral Taylor. ARPANET mal používať techniku prepínania paketov, ktorú už predtým navrhli Donald Davies (pre NPL network England) a Paul Baran. Sieť bola decentralizovaná, takže nemala žiadne ľahko zničiteľné centrum a používala na prenos dát prepínanie paketov (dáta putujú v sieti po malých samostatných častiach, ktoré sú smerované do cieľa jednotlivými uzlami siete). Bola plánovaná so 4 uzlami, ktoré predstavovali univerzitné počítače v rôznych častiach USA.
Sieť procesorov správ (angl. Interface Message Processor - IMP) vytvoril a vyrobil tím vo firme Bolt, Beranek a Newman (BBN) v Massachusetts. V BBN navrhli IMP zariadenia ako „posla“, ktorý by len „ukladal a posielal ďalej“ správy. BBN navrhol iba špecifikáciu protokolu hostiteľ-IMP. IMP bol pôvodne koncipovaný ako pripojený k jednému miestnemu hostiteľskému počítaču, ale na naliehanie výskumníkov a študentov z hostiteľských miest bol každý IMP nakoniec navrhnutý na pripojenie k viacerým hostiteľským počítačom. Prvý IMP bol dodaný na UCLA 30. augusta 1969. Skupina v Stanfordskom výskumnom inštitúte (SRI) dostala druhý IMP 1. októbra 1969. Tretí IMP bol nainštalovaný na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare 1. novembra 1969. Štvrtý a posledný IMP bol inštalovaný na University of Utah v decembri 1969. Protokol host-to-host (teda prepojenie dvoch počítačov prostredníctvom IMP) bol špecifikovaný skupinou postgraduálnych študentov na UCLA pod vedením Steva Crockera spolu s Jonom Postelom a Vintonom Cerfom. 29. októbra 1969 sa uskutočnil prvý prenos medzi dvoma IMP uzlami cez prenajatú telefónnu sieť. V decembri 1969 už fungovali štyri uzly. V operačnom stave bola sieť až v roku 1975, keď sa otvorila aj pre ostatných používateľov. ARPANET sa rýchlo rozšíril po celých Spojených štátoch s pripojením do Spojeného kráľovstva a Nórska.
Slovo internet v roku 1974 prvý krát použili Vint Cerf a Bob Kahn ako skrátené označenie namiesto dlhého internetworking v RFC 675 a potom aj internet user. Sieť ARPANET ako prvá implementovala v roku 1983 balík internetových protokolov (TCP/IP), ktorý je dnes základom internetu. Z prevádzky bola sieť ARPANET vyradená 28. februára 1990.
História internetu na Slovensku a v Česku Prvá slovenská počítačová sieť sa volala UAKNET a stál za ňou Ústav aplikovanej kybernetiky (ÚAK) SAV riadený Ivanom Planderom, ktorý bol riešiteľom štátnej úlohy výskumu „Počítačová sieť pre ASR“. Jej riešenie znamenalo realizáciu prvej profesionálne prevádzkovanej dátovej siete vo vtedajšom Československu. To bolo v roku 1986. Predchádzalo tomu, že už v roku 1979 prebehol prvý diaľkový prenos na trase Bratislava-Banská Bystrica, v roku 1982 vznikla skúšobná sieť ÚAK so štyrmi uzlami v Bratislave a jedným v Prahe. Už od roku 1983 bola experimentálne používaná obdoba elektronickej pošty. V roku 1989 vznikla organizácia EUnet-CS.
Prostredníctvom terminálov prepojených dátovou sieťou (UAKNET) sa tiež dalo pristupovať k rôznym zdrojom. Na začiatku to boli najmä zdroje knižničné. Prvý uzol bol vybudovaný na (Ústředí vědeckých, technických a ekonomických informací ÚVTEI v Prahe) na českej obdobe slovenského Centra vedecko-technických informácií, povedal prof. Pavol Horváth, CSc.
Ešte koncom 80. rokov 20 storočia sa experimentovalo s prepojením do zahraničia. Podľa Horvátha: "Objednala sa úplne obyčajná telefónna linka z Prahy do Linzu a v Bratislave linka do Viedne. Táto linka bola extrémne drahá a preto nám rakúsku časť sponzorovala rakúska strana. Rýchlosť tej linky v tom čase bola 19,2 bitov za sekundu."
Slovenské združenie SANET oficiálne vzniklo 17. mája 1991. V roku 1991, 1992 Sanet spájal rýchlosťou 19,2 kbps a protokolu TCP/IP Banská Bystrica-Praha, mestá Nitra a Zvolen, Bratislava a Košice. V roku 1991 tiež došlo k prepojeniu slovenskej siete UAKNET s rakúskou sieťou ACONet, čo bolo oficiálne prvé zahraničné prepojenie sietí z ČSFR.
"Oproti Čechom sme mali dve výhody: mali sme združenie a mali sme na internet pripojené už viaceré mestá, kým v Čechách bolo na internete iba jedno pracovisko," hovorí Tibor Weis. Weis ani Horváth nespomínajú úplne presne kedy presne po vzniku Sanetu bolo Slovensko pripojené na internet (cez Rakúsko). Na rozdiel od Česka sa neuskutočnila žiadna slávnosť.Ako si spomínate na deň, keď sa spustil na Slovensku internet? (Presnejšie: na územie Slovenska vo vtedajšej federácii.)
„Dohodli sme sa, zatelefonovali a povedali si, že ideme na to.“ Museli byť pripojený na modem, ktorý dodali Rakúšania – ostávalo iba vytočiť číslo. „Vystavili sme desať modemov a desať čísel, aby si študenti a učitelia vytočili čísla medzi sebou a spojili sa.“ spomína profesor Horváth.Riaditeľ českého Cesnetu Jan Gruntorád ešte pred zmenou režimu v roku 1987 spísal s kolegami oficiálnu žiadosť riaditeľovi európskej siete EARN (European Academic Research Network) žiadajúcu začlenenie ČVUT do príslušných akademických sietí. Žiadosť bola zamietnutá avšak v máji 1990 bol Gruntorád menovaný národným (československým) riaditeľom EARN. Bol zodpovedný za zriadenie siete v celom Československu. To znamená, že sme mali vybrať miesto, ktoré je pre nás na pripojenie najekonomickejšie. Vtedy bol najbližšie rakúsky Linz, načo sme objednali dátový okruh z ČVUT do Linca a pripojili sa k internetu. 13. februára 1992 sa vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna Republika stala oficiálne súčasťou internetovej siete. Udialo sa tak na elektrotechnickej fakulte pražskej ČVUT pod dohľadom zástupcov americkej vedeckej nadácie National Science Foundation spravujúcej akademickú sieť NSFNET.
Po rozdelení Československa sa skončili úvahy o vytvorení jednotnej federálnej siete (z tohto obdobia sa traduje historka o oficiálnom návrhu z roku 1992, podľa ktorého sa mohla spoločná federálna organizácia volať "FERNET"). V roku 1993 už nezávisle od seba fungovali v bývalom Československu dve organizácie - SANET a CESNET.
Prvá slovenská webová stránka vznikla v roku 1994. Vytvorili ju na ÚAK v Banskej Bystrici. Bola to iba jediná webstránka, na ktorej bolo napísané: „Toto je stránka UAKOMu v Banskej Bystrici“. Prvý český server služby WWW bol spustený už 6. júna 1993 na Fyzikálnom ústave Akadémie vied. Zaslúžil sa o to Julius Hrivnac, ktorý ešte v roku 1992, počas svojho pobytu v CERNe, nainštaloval webový server na pracovnej stanici HP 9000/710 s HP-UX 9.x, ktorú začiatkom roku 1993 priviezol do Česka. V roku 1996 začali vznikať prvé slovenské internetové značky, z ktorých niektoré existujú dodnes.
Ďalšími významnými udalosťami na Slovensku bol v roku 1996 vznik peeringového centra SIX, a došlo k prepojeniu do EUROPANET. V roku 2002 začal projekt SANET II, ktorého cieľom bolo vybudovať celoslovenskú optickú infraštruktúru s rýchlosťou 1 Gbps, ktorá bola dokončená v roku 2004. V roku 2008 vznikol projekt SANET do škôl. V roku 2010 došlo k upgradu chrbticových sietí SANETu na 10 Gbps,
Dnešný internet Okrem komplexných fyzických spojení, ktoré tvoria štruktúru internetu, existuje internet aj vďaka multilaterálnym dohodám (napr. „peeringovým dohodám – dohoda o vzájomnej výmene internetovej premávky“) a technickým špecifikáciám alebo protokolom, ktoré určujú, akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti.
Na rozdiel od starších komunikačných systémov bol balík internetových protokolov zámerne navrhnutý agnosticky vzhľadom na fyzické médium, na ktorom je prevádzkovaný. Akákoľvek komunikačná sieť, pevná alebo bezdrôtová, ktorá je schopná prenášať obojsmerne digitálne údaje môže prenášať internetovú premávku. Preto je možné internetové pakety prenášať pevnými sieťami ako medený drôt, koaxiálny kábel a optický kábel aj bezdrôtové siete ako Wi-Fi. Všetky tieto siete zdieľajúce rovnakú sadu protokolov vyššej úrovne tvoria internet.
Internetové protokoly pochádzajú z diskusií v rámci Internet Engineering Task Force (IETF) a jej pracovných skupín, ktoré sú otvorené verejným príspevkom a ich revíziám. Tieto komisie produkujú dokumenty známe ako Request for comments (RFC). Niektoré RFC povyšuje Internet Architecture Board (IAB) na internetový štandard.
Medzi najpoužívanejšie internetové protokoly v balíku internetových protokolov patria IP, TCP, UDP, DNS, PPP, SLIP, ICMP, POP3, IMAP, SMTP, HTTP, HTTPS, SSH, Telnet, FTP, LDAP, SSL a TLS.
Služby, ktoré tieto protokoly využívajú sú e-mail, Usenet newsgroups, World Wide Web, Gopher, session access, WAIS, finger, IRC, MUDy a MUSHe. Najpoužívanejšie z nich sú e-mail a World Wide Web s mnohými ďalšími službami, ktoré sú na nich založené, ako mailing listy, blogy a podcasty. Internet umožňuje poskytovanie služieb v reálnom čase ako telefonovanie, internetové rádio a internetové (televízne) vysielanie, ktoré sú takto prístupné kdekoľvek na svete.
Niektoré iné populárne internetové služby nevznikli týmto spôsobom, ale boli pôvodne založené na proprietárnych systémoch. Medzi ne patria IRC, ICQ, AIM a Gnutella.
Bolo uskutočnených mnoho analýz internetu a jeho štruktúry. Bolo napríklad zistené, že routovacia IP štruktúra internetu a hypertextové linky World Wide Webu sú príkladmi bezškálových sietí.
Podobne ako sa poskytovatelia internetu pripájajú cez internet exchange pointy (napr. SIX – Slovak Internet eXchange) sa výskumné siete zvyknú pripájať do veľkých podsietí ako sú:
GEANT, Internet2, Little GLORIAD.
Tieto sú zasa postavené okolo relatívne malých sietí.
Internetová kultúra Internet má aj ďalekosiahly dopad na prácu, vedomosti a pohľad na svet.