Etiópia (po amharsky ኢትዮጵያ, Itjopja; historické názvy pozri nižšie), dlhý tvar Etiópska federatívna demokratická republika (po amharsky የኢትዮጵያ ፈደራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, Je Itjopja federešn dimokrasiawi ripublik), je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v Africkom rohu vo východnej Afrike. Susedí na severe s Eritreou, na východe s Džibutskom a Somálskom, na juhu s Keňou a so Sudánom a Južným Sudánom na západe. Podľa odhadov z roku 2021 žije v Etiópii 117,9 miliónov ľudí. Hlavným mestom je Addis Abeba, úradným jazykom federácie je amharčina.
Na etiópskom území sa dochovali pozostatky jedného z najstarších predkov človeka z rodu Australopithecus. Prvý lepšie zdokumentovaný historický štátny útvar na etiópskom území predstavuje zhruba od 3. storočia pred Kr. aksumská ríša, v ktorej vládla Šalamúnska dynastia založená podľa legiend potomkom kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Aksumskí vládcovia prijali v 4. storočí kresťanstvo. Nasledujúce storočia znamenali predovšetkým so stratou obchodných kontaktov a islamskou expanziou úpadok a do značnej miery aj izoláciu. V polovici 19. storočia začala postupná modernizácia a súperenie s európskym kolonializmom. Od prvej svetovej vojny bol až do roku 1974, s päťročnou prestávkou v čase talianskej okupácie, etiópskym cisárom Haile Selassie I. Toho potom zvrhol Mengistu Haile Mariam, ktorý v krajine nastolil komunistický režim. Koniec tohto režimu prišiel spolu s rozpadom sovietskeho bloku a Mengistu musel v roku 1991 utiecť z krajiny. Etiópia sa federalizovala a na čele novej vlády pod vedením Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu stál Meles Zenawi. Ten v krajine časom zaviedol autoritársky režim, ktorý je pri moci dodnes.
Etiópsky štát patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Poľnohospodárstvo je silno závislé na podnebí a v pomere k rozvinutým štátom málo modernizované. Priemysel je nevyvinutý a služby nepríliš kvalitné. Dosiaľ zlý stav infraštruktúry sa vďaka vládnym investíciam postupne zlepšuje. Výnimku v inak zlej etiópskej doprave tvorí Ethiopian Airlines, ktoré sa radí medzi tri najdôležitejšie letecké spoločnosti v Afrike. Navzdory značnej korupcii a nedostatočným službám sa ekonomika Etiópie rýchle rozvíja; krajina je však napriek tomu závislá od zahraničnej pomoci. Etiópska armáda predstavuje jednu z najsilnejších ozbrojených síl v Afrike a úzko vojensky spolupracuje so Spojenými štátmi. V oblasti zahraničných vzťahov udržuje Etiópia dobré vzťahy zvlášť s okolitými štátmi s výnimkou Eritrey a Somálska. Zo zahraničných investorov sa tu v poslednom čase najviac presadzuje India a Čína. Etiópia má rovnako bohatú kultúru založenú na dlhej historickej tradícii aj kontaktoch s okolitým svetom a v krajine je množstvo kultúrnych aj prírodných pamiatok.
Názvy a etymológia Historické slovenské názvy Etiópie sú: Ethiopia, AbesíniaAbesínia. In: ŠALING et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 14, Abesínsko, AbessíniaNárodnie noviny 15. 4. 1919, S. 2 , AbessiniaHabeš; Abessinia. In: Slovenský náučný slovník 1932, AbysíniaRozličnosti. In: Slovenská reč 1935-1936, S. 32 , Abyssínia, Abyssinia, Habeš. Z uvedených tvarov dnešné slovníkové a encyklopedické texty uvádzajú ako staršie názvy Etiópie už len tvary Abesínia, Abesínsko a Habeš.
Slovo Etiópia pochádza z gréčtiny (Αἰθιοπία – Aithiopia) a všeobecne sa dá preložiť ako „krajina opálených ľudí“. Tento výraz sa však nevzťahoval len na dnešné etiópske územie, ale súhrnne označoval krajiny s obyvateľstvom tmavšej pleti. Niekedy sa tiež používal pre označenie krajiny Kuš. Mimo Biblie sa slovo Etiópia objavuje napríklad v Homérovej Iliade a Odysei.Mojdl, s. 12
Druhý názov, Habeš/Abesínia/Abesínsko atď., pochádza z pomenovania kmeňovej skupiny Habašat, ktorý neskôr prebrali Arabi a pod menom al Habaša tým označovali tunajších obyvateľov. Termín Habeša sa používa v Etiópii dodnes, väčšinou na vymedzenie etiópskej rasovej skupiny voči černochom aj belochom. Zároveň sa ním nazývajú tradičné etiópske výrobky, pokrmy a nápoje.Mojdl, s. 19
Dejiny
Pravek a starovek náhľad|Aksumský obelisk Na etiópskom území žijú ľudia už po dobu niekoľkých miliónov rokov – práve tu boli tiež nájdené kostrové pozostatky príslušníka rodu Australopithecus, jedného z najstarších predchodcov ľudského rodu. Nepretržitá prítomnosť človeka je tu preukázaná zhruba od roku 1 000 000 pred Kr. do obdobia okolo roku 4000 pred Kr.Mojdl, s. 11 Zo starších etiópskych legiend je najvýznamnejšia povesť o kráľovnej zo Sáby a kráľovi Šalamúnovi, ktorých syn Menelik I. mal nastúpiť na trón roku 982 pred Kr. a byť zakladateľom šalamúnskej dynastie. Táto dynastia potom v Etiópii s prestávkami vládla až do roku 1974, kedy bola monarchia zvrhnutá komunistickým prevratom.Mojdl, s. 17 – 18 Prvým lepšie zdokumentovaným historickým štátnym útvarom tu bola aksumská ríša, rozkladajúca sa vedľa etiópskeho územia aj v juhozápadnej Arábii.Pozri aj Zhruba niekedy po roku 325 prijal aksumský vládca Enzana zásluhou svätého Frumentia kresťanstvo. Krajina udržovala kontakty s antickým svetom, rozvíjala sa architektúra, umenie aj remeselná výroba, razili sa tiež mince. Vrcholu svojho vývoja sa ríša dočkala v prvej polovici 6. storočia za vlády cisára Kaleba, ktorý veľkú časť svojho života strávil v boji so židovskými povstalcami v arabskej časti ríše. Po jeho smrti nastal úpadok, pretože ríša o arabské územie prišla a namiesto nej tu v druhej polovici 6. storočia nastúpila sasánovská Perzia.Mojdl, s. 24 – 25 V ríši sa používal najmä jazyk ge'ez, v obchodných stykoch so zahraničím sa používala aj gréčtina.
Obdobie izolácie a bojov s moslimami Kvôli územným stratám a neskôr tiež expanzii moslimov sa aksumská ríša dostala do izolácie. Upadol obchod a remeslá a namiesto peňazí sa začal znovu používať výmenný systém. Niekedy v 8. až 9. storočí rozsiahly úpadok vyústil v povstanie židovského kmeňa Falašov vedeného kráľovnou Yodit. Po jeho potlačení sa k moci v regióne dostala v polovici 12. storočia dynastia Zagwe, za ktorej dosiahla vrchol kláštorná architektúra.Pozri aj
Po zaniknutej aksumskej ríši prevzali títo noví vládcovia kresťanstvo, jazyk ge'ez a štátotvornú tradíciu. Po roku 1270 sa zagewská dynastia dobrovoľne vzdala moci v prospech pôvodnej dynastie Šalamúnov, ktorá prijala titul cisárov. V krajine trval rozkvet a upevnilo sa aj feudálne zriadenie. V nasledujúcich storočiach sa množili ozbrojené strety hlavne s moslimami na východe Afrického rohu, najprv s Adalským sultanátom. Cez čiastkové etiópske úspechy moc moslimov v regióne naďalej silnela. Kritická situácia nastala roku 1529, kedy moslimský vládca Ahmed Gran zaútočil na etiópske územie a takmer sa mu podarilo etiópsky štát vyvrátiť. V roku 1541 však priplávali Etiópčanom na pomoc Portugalci, s ktorých pomocou sa podarilo moslimov v bitke pri jazere Tana poraziť. Zhruba v rovnakom čase začali z juhu prenikať do Etiópie Oromovia, ktorí sa v krajine poničenej vojnou usadzovali, prijímali tunajší spôsob života a náboženstvo a navždy tak zmenili etnické zloženie obyvateľstva. Mnoho Oromov potom zastávalo významné pozície v štátnej správe.Mojdl, s. 35
Nové kontakty so zahraničím a boj s kolonializmom náhľad|vľavo|Rozsah Menelikových výbojov.náhľad|Etiópsky cisár Menelik II. Nový problém predstavovali Portugalci a hlavne jezuitskí misionári, ktorí sem s nimi prišli. Etiópski cisári sa ocitli pod silným tlakom, aby prestúpili na katolícku vieru a hoci sa o to niektorí z nich pokúsili, napríklad Ze Dingil či Susneos, ľudový odpor bol tak silný, že obaja neskôr prišli o vládu. Susneosov syn Fasiladas neskôr misionárov v 30. rokoch 17. storočia z krajiny vyhnal.Mojdl, s. 36 Za Fasiladasovho nástupcu Ijasua I. došlo k obnoveniu silného postavenia Etiópie, roku 1636 bolo tiež založené nové hlavné mesto menom Gondar. Po smrti tohto cisára ale nastal značný úpadok cisárskej moci a na dianie v štáte mali stále väčší vplyv feudálni šľachtici.Library of Congress, s. 3 Toto obdobie vyvrcholilo v rokoch 1784 až 1855, kedy etiópski vládcovia panovali iba nominálne a namiesto nich rozhodovali aristokrati. Do dejín sa zapísalo ako Zemene Mes'afint, doba princov.Mojdl, s. 37
Úpadok panovníckej moci sa snažil zastaviť cisár Tewedros II., panujúci od roku 1855. Hoci dospel k mnohým úspechom a pokúšal sa o modernizáciu krajiny, nepodarilo sa mu získať nutnú podporu zahraničných mocností. Naopak si znepriatelil Spojené kráľovstvo, ktorého vojská spôsobili jeho pád.Mojdl, s. 39 – 41 O nový pokus o centralizáciu moci sa pokúsil Johannes IV., ktorý nastúpil na trón roku 1871. Úspešne sa ubránil proti egyptskému vpádu a bojoval na popud Spojeného kráľovstva tiež so sudánskymi mahdistami. Dostal sa tiež do konfliktu s Talianskom, ktoré si v oblasti dnešnej Eritrei vytváralo zázemie pre ďalší postup v regióne.Mojdl, s. 41 – 44 Talianov sa podarilo zastaviť až za vlády ďalšieho cisára, Menelika II., ktorý rozdrvil talianske vojská v bitke pri Adwe (Aduy) roku 1896.Mojdl, s. 47 Zároveň za jeho vlády prebehla radikálna expanzia na juh a juhovýchod, čo viedlo k posilneniu štátnych financií a obranyschopnosti štátu. Začala sa stavať prvá železnica medzi Addis Abebou, novým hlavným mestom, a vtedy francúzskym Džibuti, budovali sa tiež nové mosty a cesty. Menelik vládol až do roku 1913, po jeho smrti sa dostal k moci Menelikov vnuk Ijasu, ale počas prvej svetovej vojny bol zvrhnutý a moci sa chopil šľachtic, čiže ras, Tafari Makonen, najskôr ako regent, neskôr ako zvrchovaný panovník Haile Selasie I.Mojdl, s. 53
Moderné dejiny náhľad|vľavo|Posledný etiópsky panovník Haile Selassie I. Haile Selassie I. sa pokúšal o sústredenie moci v svojich rukách, aby dokázal vykonávať ďalšie reformy, ktorým sa mnohé zložky spoločnosti, najmä šľachta a cirkev, urputne bránili.Mojdl, s. 54 Jeho snahu prerušila etiópsko-talianska vojna, v ktorej dôsledku bol roku 1936 cisár nútený odísť do exilu, zatiaľ čo Etiópiu dobyla, niekedy aj za pomoci chemických zbraní,Mojdl, s. 59 a okupovala talianska armáda.Pozri aj ; Počas druhej svetovej vojny sa s pomocou Britov podarilo roku 1941 dobyť etiópske územie naspäť. Následne sa vďaka úspešnému diplomatickému konaniu podarilo získať Haile Selassiemu pod svoju kontrolu tiež pôvodnú taliansku kolóniu Eritreu.Mojdl, s. 85 Proti vláde cisára a pomalému tempu jeho reforiem postupne rástol odpor, ktorý vyvrcholil roku 1960 pokusom o puč. Hoci bol pokus o prevrat potlačený, v krajine neprestávalo pôsobiť sociálne pnutie. Cisár si postupne znepriatelil reformám naklonenú strednú vrstvu, študentstvo aj nižších armádnych dôstojníkov. Práve títo príslušníci armády vinili cisára a prežívajúci feudálny systém zo spoločenských problémov a zo svojej vlastnej chudoby. Vláda Šalamúnovcov postupne stratila dôveru obyvateľstva, čo sa prejavilo roku 1974, kedy bol etiópsky cisár zvrhnutý a monarchia zrušená.
náhľad|Monument oslavujúci výdobytky komunizmu