Jozef Budský (pôvodne Josef Budský; * 11. jún 1911, Praha – † 31. január 1989, Bratislava) bol herec, režisér, spevák a pedagóg českého pôvodu. Je jedným z Čechov, ktorí sa zapísali do dejín slovenského divadelníctva ako výrazné osobnosti a získali neoceniteľné zásluhy na zvyšovaní úrovne slovenského profesionálneho divadla.

Životopis náhľad|Umelcov hrob na cintoríne v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa V roku 1928 zložil skúšky do Vinohradskej spevohry, kde až do roku 1930 pôsobil ako zborový spevák. Počas štúdia na pražskej obchodnej škole si našiel čas aj na hranie v ochotníckom divadle. V roku 1930 nastupuje do Divadla českého severovýchodu ako činoherec. V rokoch 19321935 pôsobil ako člen divadelnej spoločnosti Josefa Burdu. U Burdu si Budský osvojil presnosť a pracovitosť. Od roku 1935 účinkoval v tzv. českej činohre Slovenského národného divadla až do jej rozpustenia v roku 1938. V českej činohre pracoval prvé tri sezóny pod vedením Viktora Šulca. Počas týchto troch sezón Budského herecké umenie dozrelo a za takú veľmi krátku dobu vytvoril až 31 postáv. Vynikol najmä v roli doktora Galéna v inscenácii hry Karla Čapka Bílá nemoc, ktorú aj sám adaptoval do operného libreta pre slovenského skladateľa Tibora Andrašovana, ktorý naň skomponoval operu Biela nemoc.

Pod vplyvom politických udalostí bola česká činohra v roku 1938 rozpustená a jej torzo bolo zlúčené do činohry Slovenského národného divadla, kde bol hercom až do roku 1945. I po nútenom odchode Viktora Šulca mu režiséri zverovali náročné úlohy. Hral v Borodáčových inscenáciách Sofoklovho Vládcu Oidipa (Oidipus), Hernaniho Victora Huga (Don Carlos), Shakespearovho Snu noci svätojánskej (Puk), Stodolovej satiry Keď jubilant plače (Doktor Chomút) a iných.

Režijne začína Budský tvoriť už za vojnového slovenského štátu. Opieral sa najmä o svoje vlastné herecké skúsenosti a inšpiráciu čerpal aj od vtedajších režisérov Činohry SND - Jána Borodáča a Jána Jamnického. Pozornosť vzbudil roku 1943 inscenáciou Stodolovej hry Mravci a cvrčkovia, ktorá vyznela ako protest proti slovenskému fašizmu.

Po roku 1945 sa začína naplno venovať režijnej tvorbe. Súčasne až do roku 1953 pôsobí aj ako umelecký šéf Činohry SND. Významnú oblasť jeho režijnej tvorby tvorili inscenácie hier Shakespeara (Ako sa vám páči, Othello, Romeo a Júlia, Macbeth, Hamlet a Komédia omylov), Čechova (Ujo Váňa, Ivanov a Višňový sad) a Gorkého (Nepriatelia, Letní hostia a V predvečer). Inscenoval aj hry súčasných slovenských dramatikov ale i hry z českého dramatického odkazu.

V rokoch 1950 až 1954 bol pedagógom a vedúcim Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu, zároveň v dobe od roku 1950 do 1976 bol pedagógom Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 1959 sa stal docentom a v roku 1965 univerzitným profesorom. V roku 1977 odišiel do dôchodku a zomrel v Bratislave v roku 1989. Pochovaný na cintoríne Bratislava - Ružinov.

Ocenenia 1958 – Štátna cena Klementa Gottwalda 1960 – zaslúžilý umelec 1961 – Rád práce 1966 – národný umelec 1975 – Cena ZSDU za divadelnú tvorbu

Výber z divadelných réžií 1945 – Alexander Sergejevič Puškin: Mozart a Salieri 1945 – Alexander Sergejevič Puški]: Skúpy rytier 1946 – Molière: Tartuffe 1947 – Simone de Bevoire: Neužitočné ústa 1948 – Ján Botto: Smrť Jánošíkova 1948 – Andrej Sládkovič: Marína 1949 – Leopold Lahola: Atentát 1951 – Ivan Popov: Rodina 1956 – Pieseň našej jari, výber z tvorby slovenských básnikov 1957 – William Shakespeare: Rómeo a Júlia 1957 – Vsevolod Višnievskij: Optimistická tragédia 1958 – Karel Čapek: Bílá nemoc 1961 – Anton Pavlovič Čechov: Ivanov 1962 – Peter Karvaš: Antigona a tí druhí 1965 – Sofoklés: Kráľ Oidipus 1966 – Alexandr Suchovo Kobylin: Tanierikova smrť 1968 – Pavol Országh Hviezdoslav: Krvavé sonety 1968 – Friedrich Schiller: Don Carlos 1971 – Ladislav Stroupežnický: Viťúzi

Filmografia 1938 – Co se šeptá (konzervatorista Rudolf Martin) 1947 – Varúj...! 1948 – Bílá tma (Laco) 1948 – Vlčie diery (Ondrej Svrčina) 1951 – Boj sa skončí zajtra (poslanec KSČ) 1959 – Kapitán Dabač 1961 – Tri razy svitá ráno (Matúš Boháčik) 1963 – Ivanov (réžia) 1964 – Sám vojak v poli (generál Evers) 1966 – Majster kat (kňaz) 1966 – Vrah zo záhrobia (farár) 1969 – Génius (Super Černokňažník) 1970 – Zločin slečny Bacilpýšky (múdry starec) 1971 – Nevesta hôľ (mlynár) 1972 – Zajtra bude neskoro (Laube)

Literatúra

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Libretisti Kategória:Českí divadelní herci Kategória:Slovenskí divadelní herci Kategória:Slovenskí filmoví herci Kategória:Slovenskí divadelní režiséri Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu Kategória:Osobnosti z Prahy