thumb|Hrob Jozefa Kronera a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Jozef Kroner, nesprávne aj Króner (* 20. marec 1924, Staškov – † 12. marec 1998, Bratislava) bol slovenský herec, brat herca Ľudovíta Kronera a Jána Kronera, herečky Márie Hojerovej, otec herečky Zuzany Kronerovej, manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej, strýko herca Jána Kronera.

Život Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove v okrese Čadca v staničnom domčeku, ktorý dnes slúži ako Múzeum Jozefa Kronera. Jeho rodičia mali celkovo dvanásť detí. Zo Staškova sa čoskoro presťahovali do Považskej Bystrice. Otec, železničiar a vášnivý divadelník, režíroval ochotníkov už v Staškove a potom v Trenčíne. Jeho deti, hlavne Jozef, Ľudovít a Ján, sa tak začali objavovať na javisku už ako malé deti.

V roku 1944 bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. Po vojne začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 – 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch – Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978).

O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Je autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983).

V roku 1992 sa Jozef Kroner objavil ako starý Košťál v českej komédii Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag, naposledy bol pred kamerou pri nakrúcaní komédie Ani smrť neberie (1996). To už bojoval s ťažkou chorobou, smrť ho zastihla 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov. náhľad|Rodný dom Jozefa Kronera

Tituly a vyznamenania V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.

Dňa 1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy (in memoriam).

V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 12. priečke.

Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa stal slovenským hercom 20. storočia.

V roku 2024 si Jozefa Kronera pripomenula Matica slovenská kultúrnym podujatím k jeho storočnici (vystúpili Jozef Šimonovič a Jozef Leikert) za prítomnosti ústavných činiteľov.

Filmografia 1949: Katka (majster Jozef) 1951: Akce B (švec) 1953: Pole neorané (Šimon Perďoch) 1954: Drevená dedina (Ondro Chlistoň) 1955: Štvorylka (krajčír Sásik) 1956: Čert nespí (porotca, kádrovák Merinda, inžinier Martvoň) 1957: Posledná bosorka (Jakub Krvaj) 1957: Zemianska česť (Jonáš) 1958: Statočný zlodej (Jožko Púčik) 1958: Šťastie príde v nedeľu (Jožko Púčik, scéna z natáčania filmu Statočný zlodej) 1960: Jerguš Lapin (strýko Košaľkuľa) 1961: Pokorené rieky (Juraj Brondoš). 1962: Polnočná omša (Valentín Kubiš) 1962/63: Jánošík I-II (otec Uhorčík) 1965: Obchod na korze (Tóno Brtko) 1965: Kubo (Kubo) 1966: Lidé z maringotek (klaun Ferdinand) 1967: Muž, který stoupl v ceně (pán Benda) 1968: Dialóg 20-40-60 (starec) 1968: Muž, ktorý luže (Franz) 1968: Traja svedkovia (dr. Schwartz) 1969: Touha zvaná Anada (Koktavý) 1970: Pán si neželal nič (Ctibor) 1970: Rysavá jalovica (Adam Krt) 1972: Zajtra bude neskoro (učiteľ) 1972: Prečo Adam Chvojka vicerichtár spáva doma (Adam Chvojka) 1973: Očovské pastorále (Cesnak) 1973: Putovanie do San Jaga (Carlo) 1973: Végül [Nakoniec], r. Gyula Maár, Maďarsko (János Varga) 1973: Vymenená princezná (Kráľ) 1975: Pacho, hybský zbojník (Pacho Matrtaj) 1975/84: Slovácko sa nesúdí (Matúš Pagáč) 1976: Stratená dolina (Gamboš) 1976: Sváko Ragan (Sváko Ragan) 1976: Teketória [Okolky], r. Gyula Maár, Maďarsko 1977: Vianočné oblátky (Jano Predaj) 1979: Két történet a félmúltból [Dva príbehy z nedávnej minulosti], pov. A téglafal mögött [Za tehlovou stenou], r. Karoly Makk, Maďarsko (Ferenc Bódi). 1979: Mišo (Mišo) 1981: Kosenie Jastrabej lúky (otec Martin Hudec) 1981: Megáll az idő [Čas sa zastaví], r. Péter Gothár, Maďarsko (triedny profesor) 1981: Tegnap elött [Predvčerom], r. Péter Bacsó, Maďarsko 1982: Egymásra nézve [Iný pohľad], r. Károly Makk, Maďarsko 1982: Popolvár najväčší na svete (sluha Šablica) 1982: Přeludy pouště (Sidi Ali) 1982: Soľ nad zlato (šašo) 1983: Tisícročná včela (Martin Pichanda) 1985: Vláčik do stanice víťazstvo (Jožko) 1987: Neďaleko do neba (Šimaľa) 1987: Posledný rukopis [Az utolsó kézirat], r. Károly Makk, Maďarsko (György Nyáry) 1988: Lovec senzací (Šnórer) 1988: Vlakári (dedo Homola) 1989: Můj přítel d'Artagnan (Křepelka) 1989: Ty, ktorý si na nebesiach [Ti, kojto si nebeto], r. Dočo Bodžakov, Bulharsko (George Henih) 1990: Árnyék a havon [Tieň na snehu], r. Attila Janisch, Maďarsko 1992: Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (Košťál) 1994: Vášnivý bozk (Schneider) 1995: …ani smrt nebere! (Martin Janák–Štipaný)

1995: Albert, Albert („fotograf“)

Dabing 1937: Snehulienka a sedem trpaslíkov (Vedko) (1970) 1958: Andrejko (1959) 1958: Nevídané, neslýchané (1962) 1961: Romulus a Remus (1978) 1962: Dobrodružstvo kocúra Jula (viaceré postavy) (1964) 1963: Flipper (1965) (1. dabing) 1965: Bol raz jeden chlapec (rozprávač) (postsynchrón) 1965: O televíznom strašidielku (všetky postavy) (1967) 1968: Stopy na sitne - Ľudovít Kroner (tatár) (postsynchrón) 1968: Kremienok a Chocholúšik (všetky postavy) (1. dabing) 1968: Škriatkovia (všetky postavy) (1970) 1969: Smutný lord (komentár) (postsynchrón) 1970: Tri hríbiky (všetky postavy) (postsynchrón) 1971: Dvaja kamaráti (všetky postavy) (postsynchrón) 1972: O dievčatku Makovičke (všetky postavy) (1. dabing) 1972: Pásli ovce valasi (všetky postavy) (postsynchrón) 1973: Zlatá Mária a modrý Bello (Kráľ) (1975) 1974: Dobrodružstvá kapitána Kuka (všetky postavy) (postsynchrón) 1975: Koník Hrbáčik (Cár) (1978) (1. dabing) 1975: Nápady kocúra Strakoša (viaceré postavy) (postsynchrón) 1975: Vivat Beňovský - József Máriáss (Čurin) (postsynchrón) 1976: Kominárik a kocúrik (všetky postavy) (postsynchrón) 1976: Robot Augustín 1976: Ružové sny - Ľudovít Kroner (Marcel) (postsynchrón) 1977: Príhody figliara Kacabajku (všetky postavy) (postsynchrón) 1977: Šéf - Siegfried Lowitz (Komisár Erwin Köster) (1986) 1982: Príbehy z belasej maringotky (všetky postavy) (postsynchrón) 1983: Hrnčiar Macek (všetky postavy) (postsynchrón) 1983: Lekár umierajúceho času - Miloš Nedbal (Fels) (postsynchrón) 1987: Posledný rukopis - Jozef Kroner (György Nyáry) (1989) 1991: Čertík Lucifuk (všetky postavy) (postsynchrón)

Referencie

Pozri aj Najväčší Slovák

Iné projekty

Externé odkazy

Jozef Kroner v databáze Slovenského filmového ústavu

Kategória:Slovenskí filmoví herci Kategória:Slovenskí divadelní herci Kategória:Slovenskí televízni herci Kategória:Súrodenci v herectve Kategória:Členovia Slovenského komorného divadla Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Osobnosti zo Staškova Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy Kategória:Pochovaní na cintoríne Slávičie údolie