Montreal Canadiens (francúzsky: Canadiens de Montréal, doslova „Kanaďania z Montrealu“), oficiálne Club de hockey Canadien (doslova „Kanadský hokejový klub“) a neoficiálne známy ako Habs, je profesionálny hokejový tím so sídlom v Montreale. Canadiens súťažia v National Hockey League (NHL) ako člen Atlantickej divízie vo Východnej konferencii. Od roku 1996 hrá tím svoje domáce zápasy v Bell Centre, pôvodne známom ako Molson Centre.http://www.cbc.ca/sports/hockey/molson-centre-renamed-bell-centre-1.323185 Canadiens predtým hrali v Montreal Forum, ktoré bolo domovom tímu sedem desaťročí a kde vyhrali všetky svoje majstrovstvá Stanley Cupu okrem prvých dvoch.

Canadiens, založený v roku 1909, je najstarším nepretržite fungujúcim profesionálnym hokejovým tímom na svete a jediným existujúcim klubom NHL, ktorý predchádzal založeniu ligy. Canadiens, jeden z najstarších severoamerických profesionálnych športových klubov, má dlhšiu históriu ako všetky ostatné kanadské kluby okrem Toronto Argonauts z Canadian Football League, ako aj všetky americké kluby okrem baseballu a Arizona Cardinals z National Football League. Franšíza je jednou z „Original Six“, tímov, ktoré tvorili NHL od roku 1942 až do rozšírenia v roku 1967. Majstrovská sezóna tímu v rokoch 1992/1993 bola poslednou, v ktorej kanadský tím vyhral Stanley Cup.

Canadiens vyhrali Stanley Cup 24-krát, čo je viac ako akákoľvek iná franšíza, pričom od založenia NHL získali 23 víťazstiev a 22 od roku 1927, kedy sa tímy NHL stali jedinými, ktoré súťažili o Stanley Cup. Canadiens mali tiež najviac majstrovských titulov zo všetkých tímov hlavných severoamerických športových líg, až kým New York Yankees v roku 1999 nevyhrali svoj 25. titul vo World Series.

Názvy oficiálny názov: Le Club de Hockey CanadienMontreal Canadiens In: alebo Club de hockey Canadien, Inc. skratka: CHC známy aj ako: Habs alebo Les Canadiens logo klubu označuje začiatočné písmená názvu: „Club de Hockey Canadien“ (názov používaný od roku 1917)

História Montreal Canadiens bol založený v roku 1909 (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže NHA. Zakladateľ ligy NHA Ambrose O'Brien bol presvedčený, že liga potrebuje popri Montreal Shamrocks a Montreal Wanderers aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens 5. januára 1910, trénerom bol Jack Laviolette. Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne 1915/1916, keď zvíťazili nad Portlandom.

V roku 1924 klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom Howiem Morenzom, Aurelom Joliatom a Billym Boucherom. Zdolal Calgary Tigers a Vancouver Maroons v zmiešanom formáte play-off.

Od sezóny 1926/1927 hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena.

1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku 30. rokov, v sezóne 1935/1936 dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne 1936/1937, ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov.

left|thumb|Tím z roku 1942 Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne 1939/1940 dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku 1940 sa stal novým trénerom Dick Irvin. V sezóne 1943/1944 získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia Maurice Richard, Toe Blake a Elmer Lach sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu NHL, keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku 1945 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s Torontom. V sezóne 1945/1946 opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off Boston Bruins 4 : 1 na zápasy.

V roku 1957 kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. 50. roky boli najslávnejšou érou Canadiens. Od roku 1951 až do roku 1960 sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku 1955 Toe Blake a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli Jean Beliveau, Bernie Geoffrion, či brankár Jacques Plante. Spolu s Mauricom Richardom a jeho mladším bratom Henrim patrili k najlepším hráčom tej doby.

1967 – 1986: Expanzia NHL Ku koncu 60. rokov sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku 1967 bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej Original Six (Pôvodná šestka).

V sezóne 1966/1967 sa Torontu podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní.

V roku 1970 sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal Boston Bruins, keď jeho súper St. Louis Blues skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu.

V nasledujúcej sezóne 1970/1971 sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s Philom Espositom a Bobbym Orrom v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens Ken Dryden. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie Chicago Blackhawks.

Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch 1976 až 1979. Klub vtedy trénoval Scotty Bowman.

Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v 80. rokoch (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka Matsa Näslunda, Guya Carbonneaua a mladého obrancu Chrisa Cheliosa. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom Patrickom Royom doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu.

Od roku 1986 – moderná NHL V sezóne 1985/1986 získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali Calgary Flames. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne 1992/1993. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti Los Angeles Kings. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s Waynom Grezkym privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca Eric Desjardins a dvakrát John LeClair. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup.

V roku 1995 sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s Detroitom 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára Patricka Roya do Colorado Avalanche.

right|thumb|Interiér Bell Centre 11. marca 1996 odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku 1926). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník Andrej Kovalenko. Novým štadiónom sa stalo Molson Centre (v roku 2003 premenované na Bell Centre).

Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od 1999 do roku 2001. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v Montreale.

Na jeseň 2001 sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so Saku Koivom, ktorý v ňom hral už od roku 1995. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal Bill Masterton Memorial Trophy. V roku 2002 sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára Josého Theodora. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli Caroline Hurricanes.

Posledné sezóny 13. januára 2006 sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi Claudovi Julienovi. Nahradil ho Bob Gainey, generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara Davida Aebischera. V sezóne 2005/2006 skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.

Montreal získal v sezóne 2006/2007 v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s Torontom a NY Islanders. Do zostavy sa vrátil brankár Cristobal Huet, ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.

V sezóne 2007/2008 získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal Boston Bruins 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. 29. decembra 2008 sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad Floridou stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.

Symboly klubu Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku 1914. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku 1917.

Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'.

Od sezóny 2004/2005 má klub svojho maskota, je ním Youppi, ktorý býval maskotom bejzbalového klubu Montreal Expos.

Súčasný káder Aktualizované 21. júla 2026. Č.HráčVekMiesto narodenia32Jacob FowlerBĽ222023Melbourne, Florida35Samuel MontembeaultBĽ292021Bécancour, Quebec75Jakub DobešBĽ242020Ostrava, Česko–Maksymilian SzuberOĽ242026Opole, Poľsko–Reilly WalshOP272026Framingham, Massachusetts8Mike Matheson (A)OĽ312022Pointe-Claire, Quebec21Kaiden GuhleOĽ232020Edmonton, Alberta42Adam EngströmOĽ222022Järna, Švédsko45Alexandre CarrierOP292024Quebec City, Quebec47Jayden StrubleOĽ242019Cumberland, Rhode Island48Lane HutsonOĽ212022Holland, Michigan53Noah DobsonOP252025Summerside, Ostrov princa Eduarda72Arber Xhekaj (OVH)OĽ242021Hamilton, Ontário–Hunter McKownCP242026San José, Kalifornia–Sam PoulinCĽ252026Blainville, Quebec14Nick Suzuki (C)CP262018London, Ontário15Alex NewhookCĽ242023St. John’s, Newfoundland24Phillip DanaultCĽ322025Victoriaville, Quebec71Jake EvansCP292014Toronto, Ontário77Kirby DachCP242022Fort Saskatchewan, Alberta91Oliver KapanenCP222021Timrå, Švédsko–Brett BerardLKĽ232026East Greenwich, Rhode Island20Juraj SlafkovskýLKĽ212022Košice, Slovensko76Zachary Bolduc (OVH)LKĽ222025Trois-Rivières, Quebec85Alexandre TexierLKĽ262025Saint-Martin-d’Hères, Francúzsko13Cole CaufieldPKP242019Mosinee, Wisconsin17Josh AndersonPKP312020Burlington, Ontário93Ivan DemidovPKĽ202024Sergijev Posad, Rusko

OVH – Obmedzený voľný hráč

Sezóny a rekordy Výsledky Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri Sezóny Montrealu Canadiens

Vysvetlivky: Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty Sezóna Z V P PvP NG IG B TM Koniec Play-off2010/2011 82 44 30 8 216 209 96 2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia