Toki pona je analytický umelý jazyk vytvorený kanadskou lingvistkou a prekladateľkou Sonjou Lang ako filozofický jazyk, ktorého cieľom je zjednodušiť myslenie a komunikáciu. Prvý krát bol na internete prezentovaný v roku 2001. Sonja Lang v roku 2014 vydala knihu Toki Pona: The Language of Good (po slovensky Toki pona: Jazyk dobra), v ktorej uviedla už kompletnú formu jazyka. Po publikácii sa začala komunita hovoriacich rozrastať. Jazyk je používaný väčšinou v rámci online chatov, na sociálnych sieťach alebo iných skupinách, ale počas rokov prebehlo tiež niekoľko organizovaných osobných stretnutí.
Základnou vlastnosťou toki pony je minimalizmus. Sústredí sa na jednoduché univerzálne koncepty s cieľom použiť čo najviac jednoduchých jazykových prostriedkov. Má 120125 slov a 14 hlások, ktoré možno jednoducho vysloviť vďaka ich výskytu v iných jazykoch. Hoci pri jej tvorbe nebol pôvodný zámer vytvoriť medzinárodný pomocný jazyk, môže plniť túto funkciu. Toki pona je inšpirovaná taoistickou filozofiou a snaží sa pomáhať svojim používateľom sústrediť sa na podstatu. V súlade so Sapir-Whorfovou hypotézou má podporovať pozitívne myslenie. Hovoriaci sú si schopní rozumieť a komunikovať spolu napriek malej slovnej zásobe vďaka zameriavaniu sa hlavne na kontext a kombinácie niekoľkých slov vyjadrujúcich bližší význam.
Etymológia Názov jazyka sa skladá zo slov toki (po slovensky jazyk) a pona (po slovensky dobrý/jednoduchý). Toki pochádza zo slova tok v jazyku tok pisin, ktoré bolo pôvodne prebraté z anglického slova talk (po slovensky hovoriť). Druhá časť názvu, pona, má pôvod v esperantskom bona (po slovensky dobrý), utvorenom z latinského bonus.
Cieľ Sonja Lang začala tvoriť toki ponu, aby si zjednodušila svoje myšlienky počas depresie.
K hlavným vlastnostiam toki pony je minimalizmus. Lang vytvorila jazyk tak, aby čo najjednoduchším spôsobom bolo možné vyjadriť čo najväčší obsah. Sústreďuje sa na jednoduché koncepty a prvky spoločné pre všetky kultúry. Obsahuje približne 120125 slov. Používa 14 hlások, ktoré boli vybrané do jazyka s cieľom jednoduchej výslovnosti pre používateľov rôznych jazykov.
Ďalší cieľ toki pony je inšpirovaný taoistickou filozofiou. Toki pona odstraňuje nadbytočné prvky z myšlienkového procesu a redukuje koncepty na ich základné prvky, ktoré môžu byť následne použité pre vytváranie zložitejších pojmov. Umožňuje tak používateľom jazyka sa sústrediť na podstatu toho, o čom sa hovorí.
Na základe Sapirovej-Whorfovej hypotézy, podľa ktorej jazyk premieňa ľudské myslenie a správanie, sa toki pona snaží navodiť pozitívne myslenie.
Ďalším zámerom je, aby si užívatelia uvedomovali prítomný okamih a aby venovali viac pozornosti okoliu a slovám, ktoré ľudia používajú. Podľa autorky by toki pona mala byť tiež „zábavná a roztomilá“.
Aj keď jazyk nebol vytvorený ako medzinárodný pomocný jazyk, je používaný na komunikáciu ľuďmi v rôznych častiach sveta.
História Sonja Lang prvýkrát odprezentovala toki ponu v roku 2001 na internete. Novovzniknutá komunita používateľov spočiatku pôsobila hlavne v skupine na Yahoo!. Členovia spolu diskutovali po anglicky, pomocou toki pony alebo esperanta. Navrhovali zmeny v jazyku a hovorili o materiáloch dostupných na webovej stránke tokipona.org. Na svojom vrchole mala komunita niečo cez 500 členov.
Český esperantista Marek Blahuš v roku 2013 preložil online španielske lekcie toki pony do esperanta a vydal ich v nakladateľstvu Espero. Kniha Toki pona en 76 ilustritaj lecionoj (po slovensky Toki pona v 76 ilustrovaných lekciách) sa tak stala prvou tlačenou učebnicou toki pony. Na Slovensku bola prvýkrát predávaná na Letnej škole esperanta.
V roku 2014 vydala Lang oficiálnu knihu s názvom Toki Pona: The Language of Good (po slovensky Toki pona: Jazyk dobra). Knihe sa v komunite občas nazýva „pu“. Autorka ju v roku 2016 preložila do francúzštiny. Členovia komunity postupne vytvorili rôzne materiály na výučbu jazyka. Medzi hlavné podklady pre študovanie toki pony patria oficiálna kniha a online lekcie jedného z prvých užívateľov toki pony Bryanta Knighta (známeho tiež ako jan Pije). Staršia verzia jeho lekcií je dostupná aj v slovenčine.
Členovia komunity prvýkrát požiadali o pridelenie jazykového kódu ISO 639-3 v roku 2008. Komisia neprijala návrh s dôvodom, že jazyk považovala za príliš mladý. Ďalšiu žiadosť zamietla v roku 2018, pretože toki pona podľa nej „nie je používaná v dostatočne rozmanitých oblastiach ani pre komunikáciu v komunite, ktorá zahŕňa všetky vekové kategórie“.
Toki pona bola predmetom niekoľkých vedeckých prác a využili ju tiež pre umelú inteligenciu, softvér či ako terapeutickú metódu na zbavenie sa negatívnych myšlienok tým, že si pacienti zapisovali svoje myšlienky do denníka. Vedci v roku 2010 vybrali toki ponu pre prvú verziu slovníka v rámci projektu ROILA. Počas štúdie chceli skúmať vplyv použitia umelého jazyka na presnosť strojového rozpoznávania reči. Zistili, že upravený slovník toki pony mal lepšie výsledky ako angličtina.
Fonetika Toki pona má 14 hlások, ktoré sú rozdelené na 9 spoluhlások () a 5 samohlások (), s rovnakými hodnotami ako v medzinárodnej fonetickej abecede. Prízvuk stojí vždy na prvej slabike slova. V jazyku sa nevyskytujú žiadne dvojhlásky, kontrastujúce dĺžky samohlások, spoluhláskové skupiny ani tóny. Hlásky aj pravidlá ich kombinácií sú kompatibilné s väčšinou jazykov, a preto sú ľahko realizovateľné. Písmeno:aeijklmnopstuwIPA:aeijklmnopstuw
Distribúcia Štatistická distribúcia samohlások je vzhľadom k ostatným jazykom pomerne typická. Pri započítaní každého slova v toki pone raz dostaneme nasledujúce pomery frekvencie: 32 % , 25 % , 15 % , 15 % , 10 % .
Štruktúra slabík Všetky slabiky majú štruktúru (C)V(N), t. j. voliteľná spoluhláska + samohláska + voliteľná nosovka. Slabiky tak môžu mať formu V, CV, VN alebo CVN. Ak sa počíta každé slovo v toki pone iba raz, 75 % všetkých slabík je typu CV (je najčastejším typom slabiky podobne ako vo väčšine svetových jazykov). Približne 10% slabík má tvar V a CVN a iba 5 slov (2 % slabík) je typu VN.
Väčšina slov (70 %) je dvojslabičných, okolo 20 % slov je jednoslabičných a 10 % tvoria trojslabičné slová.
Fonotaktické pravidlá V jazyku nie sú povolené skupiny hlások: . Za finálnou nosovkou v slabike nemôže v rovnakom slove nasledovať alebo . 20 % slov má na začiatku samohlásku. Slabiky, ktoré nie sú na začiatku slova, musia začínať na spoluhlásku.
Vlastné mená majú rovnaké pravidlá ako ostatné slová v toki pone a pomocou príručky sa menia na prídavné mená. Základom pre hláskové prispôsobenie je miestna alebo aj hovorová výslovnosť.
Alofónia (Alofóna) Nosovka na konci slabiky môže byť vyslovená ako akákoľvek nosovka, aj keď najčastejšie sa spodobuje k nasledujúcej spoluhláske. Typicky sa teda vyskytuje ako pred , , alebo , ako pred , alebo , ako pred a ako pred .
Kvôli svojmu malému inventáru foném umožňuje toki pona pomerne veľkú alofonickú variáciu. Napr. sa môže vyslovovať ako i ako , ako alebo , ako alebo a samohlásky môžu byť ako krátke, tak dlhé.
Systém písania Toki pona používa 14 písmen latinskej abecedy (a e i j k l m n o p s t u w). Všetky majú rovnaké hodnoty ako hlásky, ktoré zastupujú, podľa medzinárodnej fonetickej abecede. Vyslovujú sa rovnako ako v slovenčine s tým, že „w“ sa môže čítať ako slovenské „v“ na konci uzavretej slabiky (napr. ako v slovenskom slove „krv“) či ako jednoduché . Veľké písmená sa používajú iba na označenie cudzích slov. Bežné slová toki pona sa píšu vždy malým písmenom, a to aj na začiatku vety. náhľad|Rozvinuté symboly písma sitelen pona Okrem najpoužívanejšej latinky existujú tiež dva logografické systémy písania – sitelen pona a sitelen sitelen, ktoré boli predstavené v oficiálnej knihe. Sitelen pona, v ktorom je každé slovo reprezentované svojim vlastným symbolom, navrhla Sonja Lang. Vlastné mená sa píšu do špeciálnej kartuše pomocou radu symbolov, z ktorých každý symbol reprezentuje prvé písmeno slova, ktoré zastupuje. Symboly, predstavujúce jedno prídavné meno, môžu byť vpísané dovnútra alebo nad symbol predchádzajúceho slova, ktoré rozvíjajú. Symbol toki pona je napísaný v sitelen pona, kde symbol pre pona je umiestnený vnútri symbolu toki. Druhým je nelineárny logografický systém – sitelen sitelen, ktorý vytvoril Jonathan Gabel. Je viac prepracovaný a svojím vzhľadom pripomína mayské písmo. Používa dve rozdielne metódy na tvorenie slov: obrázky predstavujúce celé slová a obrázky predstavujúce slabiky, ktoré sa skladajú z grafém reprezentujúcich každú fonému. Obťažnosť používania tohto systému má za cieľ prinútiť ich užívateľov spomaliť a preskúmať nielen jazyk, ale aj to, ako metóda komunikácie môže ovplyvniť ich myslenie.
Niektorí nadšenci z komunity prispôsobili aj iné písma pre písanie toki pona, napr. hangul alebo fiktívne písmo J. R. R. Tolkiena, Tengwar.
Gramatika Neplnovýznamové slová patria medzi častice a plnia gramatickú funkciu, ostatné majú lexikálny význam. Lexikálne slová nepatria do vymedzených slovných druhov, ale zvyčajne môžu byť podľa kontextu a ich pozície vo fráze použité ako podstatné mená, prídavné mená, slovesá aj citoslovcia. Napr. ona li moku môže znamenať „oni jedli“ alebo „ono je jedlo“.
Podstatné mená V toki pone kvôli malej slovnej zásobe sú používané menné frázy, v ktorých sa pridaním ďalšieho slova rozvinie podstatné meno, čím vznikajú zložitejšie významy. Typickým príkladom je kombinácia slov jan (človek) a utala (bojovať), spojením ktorých vznikne jan utala (vojak, bojovník).
Podstatné mená nie sú skloňované s ohľadom na číslo (slovo jan tak v závislosti od kontextu môže nadobúdať viaceré významy „človek“, „ľudia“, „ľudská rasa“ alebo „niekto“).
Toki pona nepoužíva izolované vlastné podstatné mená. Namiesto toho musí byť použité vo funkcii prívlastku, a teda rozvíja predchádzajúce podstatné meno. Mená ľudí a miest sa teda používajú ako prívlastky všeobecných slov pre „človek“ a „miesto“, napr. ma Kanata (doslovný preklad: „štát kanadský“).
Prídavné mená Pokiaľ je potrebné podmet či predmet bližšie konkretizovať alebo mu priradiť určitú vlastnosť, vkladá sa za neho ďalšie slovo, čím vzniká zložený výraz. Tieto výrazy v toki pone teda začínajú hlavným slovom, za ktorým nasledujú rozvíjajúce prívlastky. Toki pona je v tomto spôsobe tvorby zložených výrazov podobná typickému poradiu prídavných mien v španielčine alebo arabčine. Preto soweli utala, doslova „zviera boja“, znamená „bojujúce zviera“, zatiaľ čo utala soweli, v doslovnom preklade „boj zvieraťa“, je do slovenčiny prekladané ako „zvieracia bitka“.
Keď sa k výrazu pridá ďalšie slovo, napr. jan pona lukin, tento prívlastok sa vzťahuje k celému výrazu pred ním, teda ((jan pona) lukin) znamená „priateľ sledujúci“, skôr než (jan (pona lukin)), „človek pekne vyzerajúci“.
Zložené výrazy možno skladať aj pomocou iných zložených výrazov. Častica pi môže byť umiestnená za hlavou frázy a pred prívlastkami, aby ich zoskupila do inej frázy, ktorá bude fungovať ako jednotka a rozvíjať hlavu, takže jan pi pona lukin = (jan pi (pona lukin)) znamená „dobre vyzerajúci človek“. V tomto prípade lukin rozvíja pona a vzniknutá fráza pona lukin ako celok potom rozvíja slovo jan.
Zámená Toki pona má základné zámená: mi (prvá osoba), sina (druhá osoba) a ona (tretia osoba).
Tieto zámená nešpecifikujú číslo ani rod. Zámeno ona tak môže znamenať „on“, „ona“, „ono“, „oni“ alebo „ony“. V praxi pre vyjadrenie zámena „my“ je používané slovné spojenie mi mute, aj keď číslo možno ľahko rozoznať z kontextu. Rovnako tak ona mute môže znamenať „oni/ony“ a sina mute by vyjadrovalo „vy“.
Zakaždým, keď je podmetom vety samostatné zámeno mi alebo sina, vynechá sa častica li oddeľujúca podmet a prísudok.
Slovesá Slovesá nie sú v toki pone časované. Osoba je odvodená z podmetu a čas vyplýva z kontextu alebo príslovky času, ktorý tvorí vedľajšiu vetu.