Židia v Japonsku sú minoritná etnonáboženská skupina, majúca takmer 2000 členov (0,0016 % z celkového počtu obyvateľov). Prví z nich sa v Japonsku usadili v 16. storočí vo veľmi malom množstve – kvôli zahraničnej politike sakoku (, krajina v reťaziach, tzn. zamknutá krajina).
Dejiny 19. storočie Vo veku zámorských objavov Japonsko, dovtedy celkom neznámu krajinu, postupne objavovali portugalskí a holandskí obchodníci. Prvá zmienka o židovskom usadlíkovi však pochádza až z roku 1853, kedy skupina Židov vytvorila shtetl (židovské mestečko) v Jokohame s počtom asi 50 rodín z rôznych kútov sveta. Tu tiež vznikla prvá synagóga v Japonsku. Po veľkom zemetrasení v Kantó sa v roku 1923 mnohí presťahovali do Kóbe.
V 80. rokoch 19. storočia bola založená ďalšia židovská komunita v Nagasaki. Jej populácia bola dvakrát väčšia ako tá v Jokohame. V rokoch 1900 až 1960 bola židovská komunita v Kóbe jednou z najväčších v Japonsku a jej pestrá demografia zahrňovala Židov z Blízkeho východu (Irak, Sýria), ale tiež zo strednej a východnej Európy (Nemecko, Poľsko, Rumunsko).
Počas tohto obdobia sa rozrastala Tokijská komunita (dnes v Japonsku najväčšia), kam prúdili Židia predovšetkým zo Spojených štátov amerických a Západnej Európy.
20. storočie Plán Fugu Bol to práve plán Fugu, ktorý cez svoju antisemitskú podstatu zachránil nespočetné životy Židov počas 2. svetovej vojny. Podľa Protokolov sionských mudrcov, antisemitského pamfletu z ktorého tento plán vyšiel, „Židia ovládajú celý svet“. Kým kresťania sa snažili tento problém vyriešiť zlikvidovaním všetkých Židov, Japonci sa snažili zvelebiť a využiť „magické schopnosti Sionu“ pre dobro Japonska.
Plán je pomenovaný podľa nebezpečnej ryby Fugu, ktorá je v prípade nesprávneho spracovania smrteľná kvôli tetradotoxínu obsiahnutom v jej pečeni a koži.
Japonské cisárstvo a Židia Aj keď Japonské cisárstvo skoro začalo spolupracovať s nacistickým Nemeckom, premiér, minister zahraničných vecí, minister cisárskeho námorníctva a ďalší vydali dekrét proti vyhosteniu Židov z Japonska.
Antisemitizmus v Japonsku náhľad|Geto v Šanghaji (1943) Antisemitizmus v Japonsku je pomerne malý, hoci zdokumentovaný fenomén. Nespočetné množstvo rasistických tabu zakorenených v západnom svete a klasický element antisemitizmu však v japonskej mentalite chýba, keďže najväčšie náboženské zastúpenie v Japonsku má kombinácia šintoizmu s budhizmom. Stereotypy (aj západné stereotypy) sú v japonskej populárnej kultúre často terčom satiry.
Podľa Davida Kranzlera zásadný rozdiel medzi európskym a japonským antisemitizmom je predovšetkým v tom, že európsky nadväzuje na kresťanskú a/alebo kresťansky-ovplyvnenú predstavu prirovnávajúcu Žida k Satanovi či Antikristovi, zatiaľčo Japonci túto predstavu nepoznajú.Kranzler, David. Japanese, Nazis & Jews: The Jewish Refugee Community in Shanghai, 1938–1945. p.207"
Protokoly sionských mudrcov, dnes už známe ako klasický antisemitský podvrh, ovplyvnili isté kruhy japonskej akadémie a vojenstvo. To malo za následok vznik plánu Fugu, ktorého cieľom bolo zachrániť európskych Židov pred holokaustom a dopraviť ich cez Šanghajské geto do Japonského cisárstva. Medzi ľuďmi, ktorí pomáhali s presunom, bol napríklad Chiune Sugihara, japonský konzul v Litve, ktorý udelil viac ako 5000 víz do Japonska Židom, ktorým hrozila smrť.
V priebehu vojny bola japonská vláda tlačená nemeckými nacistami k uplatneniu antisemitských zásad a ku koncu vojny k zabitiu obyvateľov šanghajského geta, napriek tomu japonská vláda tieto opakované snahy odkladala, až ich nakoniec celkom odmietla.
Rabíni Tokijská židovská obec r. Herman Dicker, 19601963, ortodoxný r. Marvin Tokayer, 19681976, konzervatívny r. Jonathan Z. Maltzman, 19801983, konzervatívny r. Michael Schudrich, 19831989, konzervatívny r. Moshe Silberschein, 19891992, konzervatívny r. Jim Lebeau, 19931997, konzervatívny r. Carnie Shalom Rose, 19981999, konzervatívny r. Elliot Marmon, 19992002, konzervatívny r. Henri Noach, 20022008, konzervatívny r. Rachel Smookler, reformný r. Antonio Di Gesù, 2009súčasnosť, konzervatívny
Zoznam japonských Židov
Veľvyslanci Eli Kohen
Ostatní James Rosenberg Alfred Birnbaum Dan Calichman Lopo Sarmento de Carvalho Julie Dreyfus Peter Drucker, Rachel Elior Ofer Feldman, Péter Frankl, matematik Marty Friedman, Ayako Fujitani, (konvertita) Szymon Goldberg David G. Goodman Karl Taro Greenfeld Manfred Gurlitt Suiren Higashino, fotografka, modelka (izraelská matka) Shifra Horn Chaim Janowski Max Janowski Charles L. Kadis Kanji Ishizumi, konvert Rena "Rusty" Kanokogi, née Glickman
Abraham Kaufman Michael Kogan, zakladateľ Taito Corporation Fumiko Kometani, autor, umelec (konvertita) Setsuzo Kotsuji, profesor Hebreistiky (konvertita) Leonid Kreutzer, pianista Yaacov Liberman Henryk Lipszyc Leza Lowitz, americký japanológ Alan Merrill Sulamith Messerer Emmanuel Metter Albert Mosse John Nathan Emil Orlík Klaus Pringsheim Ludwig Riess Joseph Rosenstock, dirigent NHK Symphony Orchestra Jay Rubin Arie Selinger Ben-Ami Shillony, izraelský japanológ Kurt Singer Leo Sirota Dave Spector Christopher W(ładysław Antoni). Szpilman Zerach Warhaftig Vladimir Ashkenazy, „čiastočný“ Žid (patriarchálny) Peter Barakan, „čiastočný“ Žid (patriarchálny) Bernard Jean Bettelheim Hideo Levy, „čiastočný“ Žid (patriarchálny) Steven Seagal, „čiastočný“ Žid (patriarchálny)
Referencie
Pozri aj Plán Fugu Teória spoločného pôvodu Japoncov a Židov
Iné projekty
Externé odkazy Židia a Japonci: Kultúrne znaky a spoločné hodnoty Public Broadcasting System: Desať stratených kmeňov Izraela - Japonsko The Jews of Kobe
Kategória:Etniká, národy a národnosti v Japonsku Kategória:Náboženstvo v Japonsku Japonsko Japonsko