Bzdochy (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón polokrídlovcov (Hemiptera).
Názvy Slovenské názvy tohto taxónu sú bzdochyVeľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 , rôznokrídlovceI. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov , (najmä staršie:) rôznokrídly hmyzrôznokrídly hmyz. In: Slovenský náučný slovník III. 1932, S. 140, rozličnokrídlerozličnokrídle. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar), rozličnokrídly hmyz , (najmä staršie a dodnes po česky:) plošticeNOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42Hemiptera. In: Masarykův slovník naučný III. 1927. S. 136; zastarano: rôznokridlíRÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201; zriedkavo: heteroptéry.
Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera) a Hemiptera v užšom zmyslehmyz. In: PyramídaHemiptera. In: Masarykův slovník naučný III. S. 136; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera sensu Retzius, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.
Heteroptera Názov Heteroptera dnes môže označovať: a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + bzdochovky (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [Tento taxón, t. j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom Prosorrhyncha, Heteroptero(i)dea či Heteropterida ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: c) taxón (po slovensky nazývaný rôznokrídle) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem termitov, pošvatiek, snovačiek a zorapter (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, Orthopteria sensu Rafinesque, Ulonata, Hemiptera sensu Retzius, Deratoptera či Dermaptera v širšom zmysle)RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.Rafinesque 1815Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku rovnokrídlovce – o tomto taxóne pozri buď vnútri článku ortopteroidný hmyz alebo pozri starší systém uvedený v článku rovnokrídlovce d) alebo to bol iný názov taxónu chrobáky (Coleoptera, Eleuterata) Nasledujúci text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a).
Charakteristika Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od do cca ) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viac-menej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad bruškom, pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,HENRY T.J. (2009) Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera. Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress. Annual Review of Entomology 56: 487-510. z toho zhruba 900 na Slovensku.Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. Citované 16. 1. 2014 Web Service available online: Fauna Europaea
Všeobecná morfológia bzdôch Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viac-menej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. Zložené oči sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu Henestaris z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve.
U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viac-menej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viac-menej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy.
Hruď bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok – predohruď – je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viac-menej redukovaná.
Krídla sú heteronómne – prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá – preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie hemielytrae (po slovensky hemielytry alebo polokrovky). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené.
Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové.
Bruško (zadok, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a telson sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté gonapofýzy. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie.
Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi.
Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha.
Systematika podrad [rad] Heteroptera – bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): incertae sedis: čeľaď † Hadrocoridae Handlirsch, 1920 (bez mena): infrarad [podrad] Enicocephalomorpha Stichel, 1955 (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) nadčeľaď Enicocephaloidea Poisson, 1951 čeľaď Aenictopecheidae Usinger, 1932 čeľaď Enicocephalidae Stål, 1860 infrarad [podrad] Dipsocoromorpha Miyamoto, 1961 (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) nadčeľaď Dipsocoroidea Dohrn, 1859 čeľaď †Cuneocoridae Handlirsch, 1920 čeľaď Ceratocombidae Fieber, 1860 čeľaď Dipsocoridae Dohrn, 1859 čeľaď Hypsipterygidae Drake, 1961 čeľaď Schizopteridae Reuter, 1891 čeľaď Stemmocryptidae Štys, 1983 infrarad [podrad] Gerromorpha Popov, 1971 nadčeľaď Mesovelioidea Douglas & Scott, 1867 čeľaď Madeoveliidae Poisson, 1959 (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidaehttps://www.biolib.cz/cz/taxon/id1325468/) čeľaď Mesoveliidae Douglas & Scott, 1867 nadčeľaď Hebroidea Amyot & Serville, 1843 čeľaď Hebridae Amyot & Serville, 1843 (podčeľaď Hyrcaninae Moller & Andersen, 1981 býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) – rašelinárkovité čeľaď Macroveliidae McKinstry, 1942 čeľaď Paraphrynoveliidae Poisson, 1957 nadčeľaď Hydrometroidea Billberg, 1820 čeľaď Hydrometridae Billberg, 1820 – vodomerkovité nadčeľaď Gerroidea Leach, 1815 čeľaď Hermatobatidae Carpenter, 1892 čeľaď Gerridae Leach, 1815 – korčuliarkovité čeľaď Veliidae Brullé, 1836 – hladinárkovité Panheteroptera infrarad [podrad] Nepomorpha Popov, 1968 (Cryptocerata/Hydrocorisae/Hydrocores – skrytotykadlové bzdochy/vodné bzdochy/skrytorohé) incertae sedis: čeľaď † Triassocoridae Tillyard, 1922 (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a NaucoroideaNEPOMORPHA - water bugs, and relatives Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.Citované 17. 1. 2014 Mikko's Phylogeny Archive) čeľaď † Paraknightiidae Evans, 1950 čeľaď † Pseudonerthridae Martins-Neto & Goodwyn, 2005 nadčeľaď Nepoidea Latreille, 1802 čeľaď Nepidae Latreille, 1802 – splošťuľovité čeľaď Belostomatidae Leach, 1815 – belostómovité nadčeľaď Ochteroidea Kirkaldy, 1906 čeľaď Gelastocoridae Kirkaldy, 1897 čeľaď Ochteridae Kirkaldy, 1906 nadčeľaď Corixoidea Leach, 1815 čeľaď Corixidae Leach, 1815 – kliešťovkovité nadčeľaď Naucoroidea Leach, 1815 čeľaď Aphelocheiridae Fieber, 1851 – hlbinárkovité čeľaď Naucoridae Leach, 1815 – štípavkovité čeľaď Potamocoridae Hungerford, 1941 nadčeľaď Notonectoidea Latreille, 1802 čeľaď Helotrephidae Esaki & China, 1927 čeľaď Notonectidae Latreille, 1802 – chrbtoplávkovité čeľaď Pleidae Fieber, 1851 – člnovkovité infrarad [podrad] Leptopodomorpha Popov, 1971 nadčeľaď Saldoidea Amyot & Serville, 1843 čeľaď Aepophilidae Signoret, 1879 čeľaď Saldidae Costa, 1835 – pobrežníčkovité nadčeľaď Leptopodoidea Brullé, 1836 čeľaď Leptopodidae Brullé, 1836 čeľaď Omaniidae Cobben, 1970 Terheteroptera infrarad [podrad] Cimicomorpha Leston, Pendergrast & Southwood, 1954 nadčeľaď Cimicoidea Jordan, 1912 čeľaď Anthocoridae Fieber, 1836 – lesklíčkovité čeľaď Cimicidae Latreille, 1802 – plošticovité čeľaď Lasiochilidae Carayon, 1972 čeľaď Lyctocoridae Reuter, 1884 čeľaď Plokiophilidae China, 1953 čeľaď Polyctenidae Westwood, 1874 nadčeľaď Joppeicoidea Reuter, 1910 čeľaď Joppeicidae Reuter, 1910 nadčeľaď Microphysoidea Dohrn, 1859 čeľaď Microphysidae Dohrn, 1859 nadčeľaď Miroidea Hahn, 1833 čeľaď † Ignotingidae Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005 ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) Ignotingidae fam. nov. (Insecta: Heteroptera: Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China. Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) 783-792. Abstrakt článku v databáze Science Direct čeľaď † Hispanocaderidae Golub, Popov & Arillo, 2012 GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera: Heteroptera: Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain). Zootaxa 3270, 41-50. PDF čeľaď Miridae Hahn, 1833 – bzdôškovité čeľaď Thaumastocoridae Kirkaldy, 1907 čeľaď Tingidae Laporte, 1832 – sietnačkovité nadčeľaď Naboidea A. Costa, 1853 čeľaď Medocostidae Štys, 1967 čeľaď Nabidae A. Costa, 1853 – dravčekovité nadčeľaď Reduvioidea Latreille, 1807 čeľaď Pachynomidae Stål, 1873 čeľaď Reduviidae Latreille, 1807 – zákernicovité nadčeľaď Velocipedoidea Bergroth, 1891 čeľaď Velocipedidae Bergroth, 1891 infrarad [podrad] Pentatomomorpha Leston, Pendergrast & Southwood, 1954 nadčeľaď Aradoidea Brullé, 1836 čeľaď Aradidae Brullé, 1836 – podkôrničkovité čeľaď Termitaphididae Myers, 1924 nadčeľaď Lygaeoidea Schilling, 1829 čeľaď Berytidae Fieber, 1851 – štíhlicovité čeľaď Colobathristidae Stål, 1866