náhľad|Severná Amerika z vesmíru

Severná Amerika je kontinent na severnej a západnej pologuli. Severná Amerika hraničí na severe so Severným ľadovým oceánom, na východe s Atlantickým oceánom, na juhovýchode s Južnou Amerikou a Karibským morom a na západe a juhu s Tichým oceánom. Do tohto regiónu patria Bahamy, Bermudy, Kanada, Karibik, Stredná Amerika, Clippertonov ostrov, Grónsko, Mexiko, Saint Pierre a Miquelon, ostrovy Turks a Caicos a Spojené štáty.

Severná Amerika má rozlohu približne 24 709 000 km2, čo predstavuje približne 16,5 % rozlohy Zeme a 4,8 % jej celkového povrchu. Rozlohou je tretím najväčším kontinentom po Ázii a Afrike a štvrtým najväčším kontinentom podľa počtu obyvateľov po Ázii, Afrike a Európe. V roku 2021 sa počet obyvateľov Severnej Ameriky odhadoval na viac ako 592 miliónov ľudí v 23 zvrchovaných štátoch, čo predstavuje približne 7,5% svetovej populácie.

Nie je presne známe, ako a kedy sa prvé ľudské populácie dostali do Severnej Ameriky. Je známe, že ľudia žili v Amerike najmenej pred 20 000 rokmi, ale rôzne dôkazy poukazujú na skoršie dátumy. Paleoindiánske obdobie v Severnej Amerike nasledovalo po poslednom glaciáli a trvalo približne do 8 000 pred Kr., keď sa začalo archaické obdobie. Klasická etapa nasledovala po archaickom období a trvala približne od 6. do 13. storočia. Od roku 1000 n. l. boli Severania prvými Európanmi, ktorí začali objavovať a napokon aj kolonizovať oblasti Severnej Ameriky.

Objaviteľské plavby Krištofa Kolumba v roku 1492 viedli k transatlantickej výmene, ktorá zahŕňala migráciu európskych osadníkov počas doby objavov a raného novoveku. Súčasné kultúrne a etnické vzorce odrážajú interakcie medzi európskymi kolonistami, pôvodnými obyvateľmi, zotročenými Afričanmi, prisťahovalcami z Európy, Ázie a potomkami týchto príslušných skupín.

Kolonizácia Európanov v Severnej Amerike viedla k tomu, že väčšina Severoameričanov hovorí európskymi jazykmi, ako sú angličtina, španielčina a francúzština, a kultúry tohto regiónu bežne odrážajú západné tradície. V relatívne malých častiach Severnej Ameriky v Kanade, Spojených štátoch, Mexiku a Strednej Amerike však žije pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa naďalej drží svojich príslušných predeurópskych koloniálnych kultúrnych a jazykových tradícií.

Etymológia Najširšie akceptovaným názorom na pôvod názvu Severnej a Južnej Ameriky je, že boli pomenované nemeckým kartografom Martinom Waldseemüllerom podľa Ameriga Vespucciho. Vespucci bol prvý Európan, ktorý poukazoval na to, že Amerika nie je západnou Indiou, ale celkom novým kontinentom.

Druhou teóriou je, že kontinenty sú pomenované podľa anglického obchodníka Richarda Amerika z Bristolu, ktorý vraj financoval objavnú plavbu Johna Cabota z Anglicka do Newfoundlandu v roku 1497. Ďalším rozšíreným názorom je, že Amerika bola pomenovaná podľa španielskeho moreplavca, so starým vizigótskym menom „Amairick“. Posledná teória tvrdí, že meno má pôvod v reči amerických indiánov.

Geografia Severná Amerika zaberá severnú časť zemskej plochy nazývanej Nový svet alebo Amerika. Pobrežie kontinentu je dlhé a nepravidelné. Mimo pobrežia sa nachádza niekoľko ostrovov: hlavne Kanadské arktické ostrovy, Malé a Veľké Antily a Aleutské ostrovy. Grónsko, dánsky autonómny ostrov a súčasne najväčší ostrov sveta, je na rovnakej tektonickej doske a je geograficky časťou Severnej Ameriky. Bermudy nie sú súčasťou Ameriky, ale sú to oceánske polostrovy, ktoré sa utvorily pred viac ako sto miliónmi rokov. Najbližšie k nim je Mys Universe v Južnej Karolíne a preto sú často považované za časť Severnej Ameriky. Pri pobreží Kanady sa rozkladá St. Pierre a Miquelon, posledný z kedysi rozsiahlych francúzskych dŕžav v Severnej Amerike.

Geografické rekordy Rozloha: (vrátane Grónska a ostrovov v Karibskom mori) Najväčšia vzdialenosť sever-juh: Najväčšia vzdialenosť východ-západ: Najsevernejší bod: Mys Morrisa Jesupa, severné Grónsko (83° 38' severnej šírky) Najzápadnejší bod: Attu, Aleuty, USA (172° 30' východnej dĺžky) Najvýchodnejší bod: Nordøstrundingen, severovýchodné Grónsko (12° 08' západnej dĺžky) Najjužnejší bod: polostrov de Azuero, juhovýchodná Panama (7° 15' severnej šírky) Najvyšší bod: Mount McKinley, Aljaška, USA () Najnižší bod: Údolie smrti, Kalifornia, USA ( pod hladinou mora) Najvyššia zaznamenaná teplota: Dolina smrti, Kalifornia, USA (57 °C) Najnižšia zaznamenaná teplota: Northice, Grónsko (−66 °C) Najväčšie jazero: Horné jazero, Kanada/USA ()

Obyvateľstvo Prevažujúce jazyky v Severnej Amerike sú angličtina, španielčina a francúzština. Termín angloamerický je používaný pre anglicky hovoriace krajiny Ameriky, menovite: USA a Kanada (kde sú oficiálne zároveň angličtina a francúzština), ale tiež niekedy Belize a časti Karibiku.

Francúzsky jazyk hral v Severnej Amerike historicky dôležitú úlohu a ponecháva si v niektorých regiónoch značnú prítomnosť. Kanada je oficiálne dvojjazyčná; francúzština je oficiálny jazyk kanadskej provincie Quebec a je spolu s angličtinou oficiálny jazyk v provincii Nový Brunsvik. Ďalšia francúzsky hovoriaca oblasť je tiež štát Louisiana v USA, kde je tiež oficiálnym jazykom.

Sociálne a kultúrne predstavuje Severná Amerika dobre definovaný celok. Kanada a USA zdieľajú kultúru a podobné tradície ako výsledok toho, že obidve krajiny sú bývalé britské kolónie. Kvôli silným ekonomickým a historickým väzbám sa medzi týmito dvoma národmi vyvinul spoločný kultúrny a ekonomický trh. Španielsky hovoriaca časť Severnej Ameriky zdieľa spoločnú minulosť s niekdajšími španielskymi kolóniami.

Finančne sú Kanada a USA najbohatšie a najvyvinutejšie národy na kontinente; krajiny Strednej Ameriky a Karibiku sú rozvinuté omnoho menej, zatiaľ čo Mexiko – novo industrializovaná krajina – leží medzi týmito dvoma extrémami. Najdôležitejšími obchodnými blokmi sú Karibská komunita a spoločný trh (CARICOM), Severoamerická zóna voľného obchodu (NAFTA) a nedávno podpísaná Stredoamerická zóna voľného obchodu (CAFTA) – posledná z nich je príklad ekonomickej integrácie, vyhľadávaný národmi tohoto podregiónu ako cesta ku zlepšeniu ich finančného stavu.

Demograficky je Severná Amerika rasovo a etnicky odlišný kontinent. Jej tri hlavné etnické skupiny sú belosi, černosi a miešanci. Nad ostatnými menej početnými skupinami silne prevažujú americkí Indiáni a Číňania.

Hospodárstvo Por.Krajina alebo teritóriumHDP (PKS, vrcholový rok) v miliónoch USDVrcholový rok1Spojené štáty28 781 08320242Mexiko3 434 22420243 Kanada2 472 22720244Dominikánska republika293 36520245Kuba254 86520156Guatemala247 60520237Panama202 01320248Portoriko152 91020239Kostarika152 1412024 Medzinárodný menový fond (MMF) vyhodnotil v októbri 2016 HDP na obyvateľa Severnej Ameriky na 41 830 USD, čo z nej robí najbohatší kontinent na svete, za ktorým nasleduje Oceánia.

Kanada, Mexiko a USA majú významné a mnohostranné hospodárske systémy. USA majú najväčšie hospodárstvo na svete. V roku 2016 mali USA podľa odhadov Svetovej banky hrubý domáci produkt na obyvateľa (PPP) vo výške 57 466 USD a sú technologicky najrozvinutejšou ekonomikou z týchto troch krajín. Sektor služieb v USA tvorí 77 % HDP krajiny (odhad z roku 2010), priemysel 22 % a poľnohospodárstvo 1,2 %. Hospodárstvo USA je zároveň najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Severnej Amerike a v Amerike ako celku, pričom má aj najvyšší HDP na obyvateľa v Amerike.

Kanada vykazuje výrazný rast v odvetviach služieb, ťažby a výroby. HDP Kanady na obyvateľa (parita kúpnej sily) sa odhaduje na 44 656 USD a v roku 2014 mala 11. najväčšie HDP (nominálne). Sektor služieb Kanady tvorí 78 % HDP krajiny (odhad z roku 2010), priemysel 20 % a poľnohospodárstvo 2 %. Mexiko má HDP na obyvateľa (parita kúpnej sily) vo výške 16 111 USD a v roku 2014 bolo 15. najväčším HDP (nominálne) na svete. Keďže je Mexiko novoindustrializovanou krajinou, udržiava moderné aj zastarané priemyselné a poľnohospodárske zariadenia a prevádzky. Jeho hlavnými zdrojmi príjmov sú ropa, priemyselný vývoz, priemyselný tovar, elektronika, ťažký priemysel, automobily, stavebníctvo, potravinárstvo, bankové a finančné služby. Por.Krajina alebo teritóriumHDP (nominálne, vrcholový rok) v miliónoch USDVrcholový rok1Spojené štáty28 781 08320242 Kanada2 242 18220243Mexiko2 017 02520244Kuba545 21820215Dominikánska republika127 35620246Portoriko117 90220237Guatemala110 03520248Kostarika96 05820249Panama87 3472024 Severoamerické hospodárstvo je dobre definované a štruktúrované v troch hlavných hospodárskych oblastiach. Ide o oblasti v rámci Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA), Karibského spoločenstva a spoločného trhu (CARICOM) a Stredoamerického spoločného trhu (CACM). Z týchto obchodných blokov sa USA zúčastňujú na dvoch. Okrem väčších obchodných blokov existuje okrem mnohých iných vzťahov voľného obchodu aj dohoda o voľnom obchode medzi Kanadou a Kostarikou, často medzi väčšími, rozvinutejšími krajinami a krajinami Strednej Ameriky a Karibiku. náhľad|246x246bod|Mexický prezident Enrique Peňa Nieto, americký prezident Donald Trump a kanadský premiér Justin Trudeau podpisujú Dohodu USA–Mexiko–Kanada počas samitu G20 v Buenos Aires 2018. NAFTA vytvorila jeden zo štyroch najväčších obchodných blokov na svete. Jeho realizácia v roku 1994 bola zameraná na hospodársku homogenizáciu s nádejou na odstránenie prekážok obchodu a zahraničných investícií medzi Kanadou, USA a Mexikom. Zatiaľ čo Kanada a USA už viedli - a dodnes vedú - najväčšie bilaterálne obchodné vzťahy na svete a kanadsko-americké obchodné vzťahy už umožňovali obchodovanie bez národných daní a ciel, NAFTA umožnila Mexiku zažiť podobný bezcolný obchod. Dohoda o voľnom obchode umožnila zrušiť clá, ktoré predtým platili v americko-mexickom obchode. Objem obchodu sa každoročne neustále zvyšoval a v roku 2010 dosiahol plošný obchod medzi tromi krajinami NAFTA historický nárast o 24,3 %, teda 791 miliárd USD. HDP obchodného bloku NAFTA (PPP) je so 17,617 biliónov USD najväčší na svete. Čiastočne sa to pripisuje skutočnosti, že hospodárstvo USA je najväčším národným hospodárstvom na svete; v roku 2010 mala krajina nominálny HDP približne 14,7 bilióna USD. Krajiny NAFTA sú zároveň jednými z najväčších vzájomných obchodných partnerov. USA sú najväčším obchodným partnerom Kanady a Mexika, pričom Kanada a Mexiko sú navzájom tretími najväčšími obchodnými partnermi. V roku 2018 bola NAFTA nahradená Dohodou USA–Mexiko–Kanada.

Karibský obchodný blok (CARICOM) vznikol v roku 1973, keď ho podpísalo 15 karibských krajín. V roku 2000 predstavoval objem obchodu CARICOM-u 96 miliárd USD. CARICOM umožnil aj vytvorenie spoločného pasu pre pridružené krajiny. V poslednom desaťročí sa obchodný blok zameral najmä na dohody o voľnom obchode a v rámci Úradu CARICOM pre obchodné rokovania boli podpísané dohody o voľnom obchode, ktoré nadobudli platnosť. náhľad|Jednotlivé regióny sveta podľa bohatstva (v biliónoch USD) v roku 2018 K integrácii stredoamerických ekonomík došlo v roku 1961 podpísaním dohody o spoločnom stredoamerickom trhu, ktorá bola prvým pokusom o nadviazanie silnejšej finančnej spolupráce medzi krajinami tejto oblasti. Po realizácii Stredoamerickej dohody o voľnom obchode (CAFTA) v roku 2006 zostala budúcnosť CACM nejasná. Stredoamerickú dohodu o voľnom obchode podpísalo päť stredoamerických krajín, Dominikánska republika a USA. ústredným bodom CAFTA je vytvorenie zóny voľného obchodu podobnej zóne NAFTA. Okrem USA má vzťahy v stredoamerických obchodných blokoch aj Kanada.

Tieto krajiny sa zúčastňujú aj na medzikontinentálnych obchodných blokoch. Mexiko sa zúčastňuje na dohode o voľnom obchode G3 s Kolumbiou a Venezuelou a má obchodnú dohodu s EÚ. Spojené štáty navrhli a udržiavajú obchodné dohody v rámci Transatlantickej zóny voľného obchodu medzi sebou a Európskou úniou; Zóny voľného obchodu medzi USA a Blízkym východom medzi mnohými štátmi Blízkeho východu a sebou; a Transpacifického strategického hospodárskeho partnerstva medzi štátmi juhovýchodnej Ázie, Austráliou a Novým Zélandom.

Doprava