náhľad|Poloha krajiny v rámci Európy Tento článok opisuje geografické pomery v Poľsku.
Poloha a rozloha Poľsko je štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 59' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 40 minút.
Krajné body Svetové strany najsevernejší bod: Jastrzębia Góra najjužnejší bod: Opołonek najzápadnejší bod: tok Odry, neďaleko mesta Cedynia najvýchodnejší bod: tok Bugu
Nadmorská výška najvyšší bod: Rysy () najnižší bod: zníženina v delte rieky Visla - Raczki Elbląskie () výškové rozpätie: 2 504,8 m
Stred geometrický stred Poľska: lokalita pri obci Piątek, 33 km severne od Lodže
Vzdialenosti (vzdušné) najväčšia dĺžka: medzi obcou Jastrzębia Góra a Rysmi v Tatrách najmenšia dĺžka: medzi mestom Świnoujście a Zawidów najväčšia šírka: medzi obcami Białowieża a Stary Kostrzynek najmenšia šírka: medzi obcami Niemirów a Kosarzyn najmenšia vzdialenosť k severnému pólu: 3 780 km najmenšia vzdialenosť k južnému pólu: 15 370 km
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha Rozloha Poľska predstavuje 312 685 km², čo krajinu radí na 9. miesto v Európe a 68. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Taliansko alebo Fínsko. Z celkovej rozlohy tvorí orná pôda 47%, lesná pôda 29%, pastviny 13% a ostatná pôda 11%.http://bip.lasy.gov.pl/pl/bip/px_~raport_o_stanie_lasow_2011.pdf?page_opener=http%3A%2F%2Fbip.lasy.gov.pl%2Fpl%2Fbip%2Fraporty_i_prognozy
Štátne hranice Poľsko má spoločné hranice so 7 štátmi: na severe s Ruskou enklávou Kaliningrad, na severovýchode s Litvou, na východe s Bieloruskom a Ukrajinou, na juhu so Slovenskom a Českom a na západe s Nemeckom. Časť severnej hranice tvorí v dĺžke 439 km Baltské more, samotné pobrežie meria až . Celková dĺžka hraníc je , pričom ich veľkú časť tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Sliezske, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Lužická Nisa, Odra, Bug, Poprad a Dunajec). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov (; Slovensko), hraničnými sú aj výškovo významné vrchy Kremenec (; Slovensko, Ukrajina), Babia hora (, Slovensko), Veľká Rača (, Slovensko), Králický Sněžník (; Česko), Sněžka (; Česko) a iné.
náhľad|300 px|Hranice Poľska a ich dĺžka. Hranice
Trojmedzných bodov je 6: pri obci Porajów v koryte Lužickej Nisy: Nemecko a Česko pri osade Jaworzynka: Slovensko a Česko na vrchu Kremenec: Slovensko a Ukrajina pri obci Orchówek v koryte rieky Bug: Ukrajina a Bielorusko pri osade Stanowisko: Bielorusko a Litva pri obci Żerdziny: Litva a Rusko
Povrch náhľad|300 px|Topografická mapa Poľska Povrch Poľska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin v centrálnej oblasti a na severozápade prechádza krajina do pásma početných pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na krajnom juhu. Väčšina krajiny je však len mierne zvlnená, nížiny (pod ) zaberajú až 75 % krajiny a tak priemerná nadmorská výška dosahuje 173 m.n.m.
Najväčšiu časť územia pokrýva Stredoeurópska nížina a jej subprovincia Niziny Środkowopolskie (Stredopoľské nížiny), kde patrí 8 oblastí: Nizina Południowowielkopolska, Obniżenie milicki-Głogowskie, Wał Trzebnicki, Sliezska nížina (Nizina Śląska), Nizina Północnomazowiecka, Nizina Środkowomazowiecka, Wzniesienia Południowomazowieckie a Nizina Południowopodlaska. Pahorkatiny sa vyskytujú na severe, no najmä v celej východnej časti, vrchoviny v pohraničí s Českom, Slovenskom a Ukrajinou a veľhornatiny v podobe Tatier na južnej hranici so Slovenskom.
Z vyšších polôh na juhu tečú do nížin a Baltského mora veľtoky Wisla a Odra, ktoré odvádzajú vodu prakticky z celého územia krajiny. Hrebeňmi pohorí na južnej hranici vedie časť hlavného európskeho rozvodia.
Najvyššie položené miesto: Rysy ; Vysoké Tatry Najnižšie položené miesto: depresia v delte rieky Visla pri obci Raczki Elbląskie () Stredná nadmorská výška:
Geológia Východná časť Poľska je tvorená prekambrickou kontinentálnou východo-európskou platňou. Z prvohorného mora sa zachovali hrubé vrstvy vápenca, pieskovcov a bridlíc, ktoré boli v období kaledónskeho a neskôr aj Hercýnskeho vrásnenia najmä v Sudetách vyzdvihnuté do pohorí. V karbóne sa vytvorili rozsiahle ložiská čierneho uhlia, v perme sa vo vodách plytkého mora vytvorili vrstvy kamennej soli.
V druhohorách započalo alpínske vrásnenie, ktoré vyzdvihlo južnú časť do vysokých pohorí. K zaplaveniu územia došlo aj v treťohorách a po jeho ústupe krajinu poznačilo štvrtohorné zaľadnenie, ktoré zanechalo výrazné stopy vo viacerých tatranských dolinách.
Vodstvo 300px|thumb|Riečna sieť Poľska
Sklon povrchu krajiny a severne orientovaná riečna sieť spôsobujú, že až 99,7% rozlohy patrí k úmoriu Baltského mora. Viac ako polovicu poľského územia (53,9%) odvodňuje najväčšia rieka Visla (1047 km a prietok 1080 m³/s), tretina (34,7%) patrí do povodia Odry (854 km /741,9 km v Poľsku/ a prietok 574 m³/s) a prebytočná voda z 11% územia odteká menšími tokmi priamo do Baltského mora. Necelé percento (0,8%) územia odvodňujú iné rieky, či už prítoky toku Neman v litovskom pohraničí, Čierna Orava v slovenskom (do Čierneho mora), alebo Divoká Orlice a Jizera s prítokmi v českom pohraničí do Severného mora. Významnými riekami je Varta (808 km a 195 m³/s), Bug (772 km /587 km v Poľsku/ a 154 m³/s), San (444 km a 125 m³/s) a Dunajec (274 km a 85 m³/s) s pravostranným prítokom Poprad (174 km a 22 m³/s), ktorý do Baltu odvádza vody severného Spiša.
V Poľsku je tiež veľké množstvo jazier, z ktorých až 9 300 má rozlohu viac ako 1 ha. Väčšina z nich sa nachádza v severnej časti a vznikli v rovinatej krajine po ústupe ľadovca. V Pomoransku vznikla časť jazier odrezaním niekdajších zálivov nánosmi piesku. V Tatrách sa zachovali tzv. plesá, ktoré vznikli rovnako pôsobením ľadovca. Najväčšie Morské oko má rozlohu 34,93 ha, najväčšiu hĺbku 50,8 m a hladinu vo výške Vodné plochy dopĺňajú vodné nádrže na riekach, slúžiace na ochranu územia pred povodňami, reguláciu prietokov, rekreáciu a pod.
Podnebie thumb|Priemerná ročná teplota thumb|Priemerné ročné zrážky náhľad|Poloha chránených území v Poľsku
Podľa Köppenovej klasifikáciehttp://www.eoearth.org/view/article/162263/ leží Poľsko v zóne vlhkého kontinentálneho podnebia mierneho pásma, v prechodnej oblasti medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Vplyv Atlantiku je tak výraznejší na západe krajiny, východ má viac stabilnú kontinentálnu klímu. Táto poloha spôsobuje častý stret vzduchových más, chladných z rovinatých oblastí severného Ruska a teplých z Atlantiku a Stredomoria. Tomu zodpovedajú aj historické maximá, ktoré majú hodnotu 40,2°C a -41,0°C. Priemerné ročné teploty sú od 7 do 9°C, letné teploty sa pohybujú od 16,5 do 20°C, v zime je to medzi -6 a 0°C. V horských oblastiach sú teploty o niekoľko stupňov nižšie.
Najteplejšou oblasťou je povodie Odry a jej prítokov v západnej polovici územia, podľa dlhodobých pozorovaní je to okolie miest Tarnów, Legnica, Wroclaw a Słubice. Chladnejší je severovýchod a južné pohraničné horské oblasti, dlhodobo najnižšie priemerné teploty sú v tatranskej oblasti. Vietor prevláda zo západných smerov, zrážky sú v priebehu roka rozdelené nerovnomerne a priemerne dosahujú 600 mm. V horských dolinách Tatier a pohraničných pohorí zrážky presahujú 1000, zriedkavo až 2000 mm. V doline Pięciu Stawów Polskich bolo v roku 2001 zaznamenaných rekordných 2 770 mm zrážok, minimum na úrovni 275 mm bolo nameraných v roku 1982 v Poznani.
Fauna a flóra Flóra Poľska sa výrazne neodlišuje od stredoeurópskej v susedných krajinách. Lesná vegetácia prevláda na severe krajiny a v horských oblastiach, stepná na východe krajiny. Lesy, ktoré pokrývajú 30% územia, sú v pohoriach (Tatry, Karpaty, Krkonoše) ihličnaté, v nížinách a na severe (Pomoransko, Mazursko) listnaté. V najvyšších polohách Tatier je rozšírená alpská vegetácia.
Fauna je zastúpená bežnými druhmi ako jelene, srnce, diviaky, v menšom rozsahu v Karpatskej oblasti aj medvede, vlci, v Tatrách kamzíky, svište a rysy. V Bielovežskom pralese žijú vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku Poloniny). Z vtáctva sú to chránené morské a skalné orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.
Ochrana prírody V Poľsku je celkovo chránených územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch.
náhľad|Zubor – najcharakteristickejší predstaviteľ poľskej fauny Babiogórski Białowieski Biebrzański Bieszczadzki Bory Tucholskie Drawieński Gorczański Gor Stołowych Kampinoski Karkonoski Magurski Narwiański Ojcowski Pieniński Poleski Roztoczański Słowiński Swietokrzyski Tatrzański Ujście Warty Wielkopolski Wigierski Woliński
Topografia náhľad|300 px|Topografia Poľska Poľsko zaujíma s hustotou zaľudnenia 123,2 obyvateľov na km² (2005) celkovo 62. priečku na svete, čo je mierne nad priemerom Európskej únie. Mestá sú rozmiestnené rovnomerne, výraznejšie je zaľudnené Horné Sliezsko, okolie metropoly Varšava a okolia najväčších miest. Aglomerácie Katovíc a Varšavy majú podľa Eurostatu okolo 2,7 milióna obyvateľov, Krakovsko, Lodžsko, Gdansko, Poznaňsko a Vroclavsko majú viac ako milión obyvateľov.
V krajine je 919 miest a 2478 obcí (r. 2016). Najnižšiu hustotu zaľudnenia má Podleské vojvodstvo na severovýchode (59 os./km²), najvyššiu Sliezske vojvodstvo (374 os./km²).
Administratívne delenie Vojvodstvá460px Poľsko má od 1. januára 1999 ako unitárny štát 3 úrovne administratívneho delenia. Najvyšší správny celok sa nazýva województwo () a Poľsko ich má celkom 16. Druhý stupeň predstavujú powiaty (slov. okres), ktorých je v celom štáte 379. Tieto sa delia na: Powiat Ziemski - zemský okres (celkový počet 314) Powiat Grodzki - mestský okres, čo je v podstate gmina, ktorá dostala štatút okresu - jedná sa o najväčšie mestá Poľska (65) Tretí, najnižší stupeň je gmina (nie celkom presne prekladané ako obec), ktorých bolo v roku 2004 spolu 2478. Tieto obce sa delia do troch kategórií: Gmina miejska - mestská gmina (celkový počet 307) Gmina Miejski-wiejska - mestsko-dedinská gmina (582) Gmina wiejska - dedinská gmina (1 589)
Vojvodstvá ISO 3166-2 Názov Hlavné mesto Populácia Plocha (km²) Hustota obyv.(obyv./km²) PL-DS 25px Dolnosliezske (dolnośląskie) Vratislav 2 916 577 19 947 146 PL-KP 25px Kujavsko-pomoranské (Kujawsko-pomorskie) Bydgoszcz, Toruň 2 098 370 17 972 117 PL-LD 25px Lodžské (Łódzkie) Lodž 2 533 681 18 219 139 PL-LU 25px Lubelské (Lubelskie) Lublin 2 171 857 25 122 86 PL-LB 25px Lubuské (Lubuskie) Gorzów Wielkopolski, Zielona Góra 1 023 158 13 988 73 PL-MA 25px Malopoľské (Małopolskie) Krakov 3 346 796 15 183 220 PL-MZ 25px Mazovské (Mazowieckie) Varšava 5 285 604 35 558 149 PL-OP 25px Opolské (Opolskie) Opole 1 013 950 9 412 108 PL-PK 25px Podkarpatské (Podkarpackie) Rzeszów 2 128 687 17 846 119 PL-PD 25px Podleské (Podlaskie) Białystok 1 200 982 20 187 59 PL-PM 25px Pomoranské (Pomorskie) Gdansk 2 283 500 18 310 125 PL-SL 25px Sliezske (Śląskie) Katovice 4 626 357 12 333 375 PL-SK 25px Svätokrížske (Świętokrzyskie) Kielce 1 278 116 11 711 108 PL-WN 25px Varmsko-mazúrske (Warmińsko-mazurskie) Olsztyn 1 452 596 24 173 60 PL-WP 25px Veľkopoľské (Wielkopolskie) Poznaň 3 455 477 29 826 116 PL-ZP 25px Západopomoranské (Zachodniopomorskie) Štetín 1 722 737 22 892 75 Spolu 25px Poľsko Varšava 38 538 445 312 679 130
Mestá
náhľad|300px|Najväčšie mestá v Poľsku