S-75 Desna, Dvina, Volchov (; v kóde NATO: SA-2 Guideline) je sovietsky mobilný protilietadlový raketový komplex. Od konca 50. rokov patrí k najpoužívanejším protilietadlovým raketovým systémom. Vo viacerých armádach slúžia tieto systémy dodnes.
Určenie Protilietadlový raketový komplex (PLRK) S-75 Volchov je určený na ničenie lietadiel, striel s plochou dráhou letu, balónov a ďalších prostriedkov vzdušného napadnutia. V prípade potreby je ho možné použiť aj na ničenie pozemných (hladinových) cieľov.
Základný popis thumb|right|S-75 thumb|right|Raketa systému S-75 v Národnom letecko a vesmírnom múzeu thumb|right|Preprava systému S-75 thumb|right|Záber egyptskej S-75 z roku 1985 thumb|right|Stíhačka F-105D zasiahnutá raketou systému S-75 Raketový systém pozostáva z nasledovných komponentov: navádzací rádiolokátor SNR-75V (stanica navedenia rakiet) protilietadlové riadené strely (PLRS) a prepravníky s odpaľovacími rampami napájacie zdroje
Navádzací rádiolokátor je určený na zisťovanie vzdušných cieľov, sledovanie cieľa určeného na zničenie, odpálenie a navádzanie PLRS na sledovaný cieľ a vydanie povelov na roznet bojovej nálože PLRS.
SNR-75V vyhľadáva a zisťuje ciele, umožňuje zachytiť a presne sledovať stanovený cieľ, určiť okamih odpálenia PLRS a odpáliť ju na zvolený cieľ, navádzať ju do bodu stretnutia po vypočítanej dráhe podľa zvolenej metódy navedenia, vydať povel pre roznet bojovej nálože PLRS a zistiť výsledky streľby
Skladá sa z:
kabíny UV - riadiaca kabína kabíny PV - prijímacia a vysielacia kabína kabíny AV - prístrojová (výpočtová) kabína
Hlavné takticko-technické udaje SNR:
maximálny dosah NRL 150 km výkon vysielača (kabína PV) 1 MW výkon rádiovysielača povelov pre PLRS 60 - 80 kW prehľad v azimute 0° až 360° prehľad v polohe 0° až 90° čas rozvinutia do bojovej polohy 2 hod 30 min, čas zvinutia do pochodovej polohy 1 hod 45 min
Protilietadlové riadené strely sú určené na ničenie cieľa črepinami bojovej nálože.
PLRS je dvojstupňová s aparatúrou zabezpečujúcou jej let, stabilizáciu a riadenie letu a bojovou náložou s rádiozapaľovačom. Po odpálení je poháňaná prachovým motorom, ktorý približne vo vzdialenosti 1 800 m po spotrebovaní prachovej náplne odpadá a začína sa činnosť kvapalinového raketového motora. V počiatočnej fáze letu je jej let stabilizovaný pomocou stabilizátorov. Od vzdialenosti asi 1 300 m je ovládaná kormidlami. Po vyčerpaní paliva je ešte počas zotrvačného letu ovládateľná a je ju možné navádzať na cieľ (streľba na pasívnom úseku letu).
Prepravníky Prepravníky sú určené na prepravu PLRS, ich plnenie okysličovadlom, nabíjanie a vybíjanie PLRS na odpaľovaciu rampu
Odpaľovacia rampa Odpaľovacia rampa je určená na kontroly PLRS pred odpálením, na jej prípravu na odpálenie a na jej šikmé odpálenie smerom na cieľ
Napájacie zdroje Napájacie zdroje sú určené na napájanie aparatúry PLRK elektrickou energiou 3 x 220V/50 Hz a 3 x 200V/400 Hz. Patrí do nich rozvodná kabína a elektrocentrály
Bojové vlastnosti PLRK vysoká pravdepodobnosť zničenia cieľa tromi PLRS možnosť pôsobiť na cieľ malorozmerný, letiaci vysokou rýchlosťou, manévrujúci či letiaci pod rušením schopnosť viesť paľbu pri ľubovoľných meteorologických podmienkach (od -40 °C až do +50 °C) v ktoromkoľvek ročnom období a dennej dobe maximálna vzdialenosť ničenia cieľa je na aktívnom úseku 43 km a na pasívnom 56 km, pri odlete 43 km a v prípade pozemného cieľa 25 km minimálna vzdialenosť ničenia cieľa je 7 km maximálna výška ničenia cieľa je 30 km a pri pôsobení proti balónom 35 km minimálna výška ničenia cieľa je 100 m
Prostriedky zabezpečujúce bojovú činnosť PLRK riadiaci rádiolokátor väzobná kabína pre pripojenie k automatizovanému systému velenia (ASV) účastnícka rádioreléová stanica pre spojenie s ASV rozpoznávacie zariadenie "vlastný - cudzí" kabína s náhradnými súčiastkami a náradím
Protilietadlový raketový komplex SA-75 "Dvina" V prvých rokoch používania komplexov boli zavádzané do výzbroje plukov pozostávajúcich zo štábu, troch protilietadlových raketových (palebných) a jednoho technického oddielu.
Do zostavy prostriedkov stanice navedenia rakiet RSNA-75 (alebo bojových prostriedkov rádiotechnickej batérie komplexu SA-75) patrili nasledovné prostriedky:
- prijímaco-vysielacia kabína PA (anténny post), ktorá predstavovala kontajner s vysielacou aj vysokofrekvenčnou časťou prijímacej aparatúry, stanicou vysielania povelov (RPK - radioperedatčik komand) s anténnym systémom umiestneným na streche kontajnera
kabína riadenia U (veliace stanovište oddielu, KP) indikátorová kabín I kabína riadenia štartu KZ ASD-75 (kabína K5) kabína stabilizátora prúdu a riadenia dieselových elektrocentrál K6 transportné prostriedky kabíny PA a RLS
Kabína PA bola umiestnená na kolesovom delostreleckom podvozku KZU-16 a ostatných päť kabín bolo umiestnených v KUNG (КУНГ кузов унифицированный нулевого (нормального) габарита или Кузов УНифицированный Герметизированный) na piatich automobilových podvozkoch.
Príprava anténneho postu na transport vyžadovala žeriav, pomocou ktorého bola vykonaná demontáž antén a ich uloženie do dvoch špeciálnych prívesov ťahaných automobilmi ZIS-150 alebo ZIS-151 (ЗИС-150 или ЗИС-151).
Podvozok KZU-16 aj s kabínou PA bol ťahaný pásovým delostreleckým ťahačom ATS-59. Do kabíny ťahača sa ukladal káblový komplet rádiolokátora.
Jednotný ZIP (náhradné súčiastky) a prostriedky na malé opravy v poľných podmienkach sa uchovávali v kabíne PRM (peredvižnaja remontnaja masterskaja - mobilná opravárenská dielňa) v karosérii na podvozku prívesu 2-PN-2 (2-ПН-2).
Skenovanie priestoru anténami kabíny PA bolo vykonávané v dvoch vzájomne kolmých plochách tenkými lúčmi “lopatkovitého” tvaru. Antény boli spriahnuté s vysielacími a prijímacím prostriedkami. polohová anténa bola vertikálne umiestnená na boku kabíny a azimutálna nad ňou. Presun sektoru skenovania bol zabezpečený otáčaním kabíny v azimute a pohybom anténneho systému v polohovom uhle.
V PLRK S-75 bolo používaných niekoľko režimov sledovania cieľa:
ručné sledovanie vo všetkých súradniciach automatické sledovanie vo všetkých súradniciach automatické sledovanie v uhlových súradniach a ručné sledovanie v diaľke (v kanále diaľky bola dosahovaná najvyššia presnosť koordinát
Dvojstupňová raketa V-750 (изделие 1Д) so štartovacím urychľovačom na tuhé palivo a letovým kvapalinovým raketovým motorom druhého stupňa bola vyvinutá v OKB-2 pod vedením hlavného konštruktéra P. D. Grušina (П.Д. Грушииа). Rakety 1D, rovnako ďalšie verzie rakety pre S-75, mali normálnu schému s plochami v tvare X.
Do zostavy pozemných prostriedkov palebnej batérie РБ-75 patrilo maximálne 6 odpaľovacích rámp SM-63-1 (СМ-63-1) a 6 až 12 TZM (транспортно-заряжающих машин) prepravníkov PR-11 (ПР-11) a prostriedky na ich transport. Šesť odpaľovacích rámp v zostave palebnej batérie bolo umiestnených vo vzdialenosti od 50 do 75 metrov od SNR.
TZM PR-11A zložený z návesu a ťahač ZIL-151V (ЗИЛ-151В) zabezpečovali možnosť práce s raketou 1D a jej zdokonalenou verziou 11D. Bol vybavený nádržou s objemom 346 litrov na transport okysličovadla. Počas prevádzky a zdokonaľovania techniky boli k útvarom dodávané TZM PR-11B (ПР-11Б) zložené z návesu a ťahača ZIL-157KV (ЗИЛ-157КВ), ktoré sa používali spoločne s odpaľovacími rampami SM-63-II, SM-63-IIA a SM-90 (СМ-63-II, CM-63-IIA, СМ-90).
Pre oddiely určené pre činnosť v severných oblastiach alebo v oblastiach s piesočným podložím boli namiesto automobilových ťahačov dodávané delostrelecké stredné pásové ťahače ATS-59 (АТС-59).
Protilietadlový raketový komplex S-75 “Desna” Vývoj systému S-75 sa začal v podmienkach použitia aparatúry 6 cm pásma. Uznesením Rady ministrov ZSSR z 25. augusta 1956 stanovujúcim urýchlený vývoj zjednodušenej verzie komplexu s aparatúrou 10 cm pásmom (pásmom “V”), predpokladalo sa aj pokračovanie prác na komplexe 6 cm pásma. Spoločné skúšky komplexu sa mali začať v októbri 1957.
V máji 1957 bol prototyp PLRK 6 cm pásma (pásm “N”) s kabínami umiestnenými na podvozkoch automobilov ZIL odoslaný na polygón Kapustin Jar na plochu No.32 kvôli vykonaniu skúšok. Doplňujúcim Uznesením Rady ministrov z 31. mája 1957 bolo stanovené ukončiť skúšky nového protilietadlového raketového systému do konca roka 1957. Avšak kvôli zdržaniam v osvojení nových zariadení a preťažení skúšajúcich dolaďovaním komplexu s aparatúrou 10 cm rozsahu boli v decembri 1957 ukončené len továrenské skúšky a začaté skúšky komplexu s rozsahom “N” na polygóne. Pri prijatí SA-75 do výzbroje bola určená nová lehota na ukončenie spoločných skúšok S-75 s rozsahom “N” s raketou V-750VN…máj 1958.
Rozhodnutím vládnej komisie pre vojensko-priemyselné otázky (ВПК) No.20 z 3. apríla 1958 s príkazom zabezpečiť do 20. apríla dokončenie komplexu S-75 rozsahu “N” bola stanovená úloha zníženia počtu transportných prostriedkov určených pre jeho umiestnenie.
Spočiatku bol komplex projektovaný v “päťkabínovej” verzii, no počas prác na vývoji sériovej podoby bola prijatá a realizovaná “trojkabínová” verzia s umiestnením aparatúry nie v kabínach automobilov ZIL-150 ale na podvozkoch automobilových prívesov. To že vývojári komplexu zvolili umiestnenie aparatúry komplexu v automobilových prívesoch na úkor, ako by sa zdalo progresívnejšieho, umiestnenia v kabínach KUNG na automobilových podvozkoch malo svoje opodstatnenie. Skúsenosti z prevádzky SA-75 ukázali, že čas zvinutia oddielu do pochodovej polohy ako aj rozvinutia z pochodovej polohy do bojovej podstatne prevyšoval čas zostykovania prívesu k ťahaču a bol určený časom demontáže či montáže antén na anténnom poste a tiež montážou a demontážou podvozkov na odpaľovacej rampe. Okrem toho umiestnenie aparatúry v piatich kabínach aj na anténnom poste vyžadovalo zdĺhavé pripájanie a odpájanie veľkého počtu káblov. Aj rýchlosť presunu oddielu bola ohraničená rýchlosťou transportu odpaľovacích rámp a anténneho postu. Pri prevádzke protilietadlových raketových komplexov SA-75 pri obrane stacionárnych objektov sa zmena ich pozície vykonávala nie častejšie ako raz-dvakrát do roka (spravidla počas vykonávania cvičení). Umiestnenie aparatúry v kabínach na automobilových podvozkoch viedlo k nutnosti stálej obsluhy automobilov a ich pohotovosti na prípadnú zmenu pozície v praxi využívanej len niekoľko hodín v roku. Kabíny na automobilových podvozkoch sa pri tom spravidla nchádzali pod holým nebom, podliehajúc všetkým faktorom počasia. Vo verzii umiestnenia aparatúry na prívesoch mohli automobilové ťahače byť umiestnené v stálych parkoch automobilovej techniky. Kabíny na prívesoch boli priestrannejšie ako KUNGy na automobilových podvozkoch, čo dovolilo zmenšiť počet kabín. V súvislosti s tým sa zmenšil aj počet automobilov potrebných pre transport komplexu…tahačov bolo potrebných menej ako vozidiel s kabínami KUNG na automobilových podvozkoch.
V porovnaní s komplexom SA-75 bola v komplexe S-75 podstatne modernizovaná aparatúra vysielacej kabíny P, nové boli kabíny velenia U a aparatúrna kabína A. Systém zásobovania elektrickou energiou (rozvodná kabína a dieslové elektrocentrály) boli inštalované v automobilových prívesoch. Do zostavy stanice navedenia rakiet nakoniec bol inštalovaný (už na začiatku vývoja predpokladaný) systém selekcie pohyblivých cieľov, čo dovolilo uľahčiť zistenie nízkoletiacich cieľov i činnosť v podmienkach použitia pasívneho rušenia protivníkom. Pre činnosť proti rušičom bolo zavedené automatické preladenie frekvencie navádzacieho RL. Aparatúru stanice navedenia rakiet doplnil automatizovaný prístroj štartu APP-75, ktorý umožňoval automatizovať výdaj rozhodnutia na odpálenie rakety v závislosti od parametrov trajektórie letu cieľa pri jeho priblížení k priestoru účinnej pôsobnosti komplexu.