Zijárovci bola menšia perzská panovnícka dynastia vládnuca zhruba v rokoch 9311090 na území Tabaristanu, t. j. na južných brehoch Kaspického mora. Svoj pôvod odvodzovali od starovekých gílánských panovníkov.
V ranom období existencie svojho panstva boli Zijárovci schopní viesť relatívne nezávislú politiku. Zakladateľ rodu, žoldniersky veliteľ Mardávidž ibn Zijár, využil mocenské vákuum, ktoré vzniklo v 10. storočí v Perzii a vytvoril vlastné panstvo. Dobyl Rajj, Kazvín a rozšíril svoje panstvo až po Hamadán, Dínavar a Esfahán. V roku 934 sa jeho vojská dostali do Ahvázu.
Po Mardávidžovej smrti v roku 935 prišli Zijárovci o južné územia, ktoré ovládli bývalí zijárovskí velitelia, bratia Bújovci. V druhej polovici 10. storočia, po smrti jeho brata Vušmgíra sa Zijárovci navyše priamo dostali pod striedavý vplyv Sámánovcov a Bújovcov, umocnený spormi v rámci dynastie. Niekedy v rokoch 1011/1012 sa stali vazalmi Ghaznovcov a okolo roku 1037 nakoniec vazalmi Seldžuckej ríše.
O posledných 90 rokoch existencie vazalského zijárovského panstva sa historické zdroje zmieňujú pomenej, po vláde Manúčihra miznú aj zijárovské mince. Koniec dynastie je zahmlený, pravdepodobne sa datuje približne k roku 1090 a je spojený s rozvojom sekty assassínov.
Zoznam panovníkov Mardávídž ibn Zijár (928935), vyznával zoroastrizmus Vušmgír ibn Zijár (935967) Bísutún ibn Vušmgír (9671012) Manúčihr ibn Kábús (10121029) Anúširván ibn Manúčihr (10291049) Kábús ibn Dárá (10491069) Gílánšáh
Referencie
Iné projekty
Kategória:Zijárovci Kategória:Panovnícke rody Kategória:Dejiny Iránu