náhľad|Stredný znak Česko-Slovenska Stredný znak Česko-Slovenska bol medzi rokmi 19201939 a 19451960 jeden zo štátnych symbolov Česko-Slovenska.
Dejiny znaku Stredný znak bol podľa Zákona č. 252/1920 Sb. prijatý spolu s Malým a Veľkým znakom 30. marca 1920.
Tento znak sa v období Prvej česko-slovenskej republiky používal najmä na ministerstvách, vyšších súdoch, žandároch a políciách. Za Druhej česko-slovenskej republiky bol Stredný znak jediným znakom Česko-Slovenska. Po opätovnom zjednotení Česko-Slovenska sa tento znak prestal používať, aj keď do roku 1960 nebol úradne zrušený.
Opis Podľa opisu sa znak delí na predný a zadný štít.
Predný štít symbolizuje Čechy – na červenom pozadí sa nachádza dvojchvostý lev so zlatou korunou (alebo čelenkou) na hlave. Zadný štít pozostáva zo štyroch znakov. Znak v ľavom hornom rohu znázorňuje slovenskú zem – tri modré hory poukazujúce na Tatru, Matru a Fatru, biely dvojkríž a červené pozadie. Znak v pravom hornom rohu je i dodnes znakom Podkarpatskej Rusi, respektíve Zakarpatskej oblasti. Táto oblasť bola súčasťou Prvej česko-slovenskej republiky. Znak v pravom dolnom rohu znázorňuje České Sliezsko. Znak v ľavom dolnom rohu odkazuje na Moravu.
Opis znaku bol podľa Zákona č. 252/1920 Sb. (§5) nasledovný:
Je dôležité poznamenať, že je opis podľa zákona nepresný, keďže sa orol na sliezskom znaku nepozerá naľavo, ako sa písalo, ale napravo. Naďalej boli v texte zamenené aj polohy Sliezska a Moravy na štíte (teda znak odkazujúci na Sliezsko sa nachádza v pravom dolnom rohu a nie v ľavom, a znak odkazujúci na Moravu sa nachádza v ľavom dolnom rohu a nie v pravom).
Referencie
Pozri aj Štátny znak Česko-Slovenska Malý znak Česko-Slovenska Veľký znak Česko-Slovenska
Iné projekty
Kategória:Štátne symboly Česko-Slovenska