náhľad|Štátny znak Československej socialistickej republiky Štátny znak Československej socialistickej republiky bol štátnym znakom ČSR medzi rokmi 1960 až 1990.
Dejiny znaku V 50. rokoch 20. storočia sa v Česko-Slovensku začalo uvažovať o doplnení nových štátnych znakov. 16. októbra 1955 bol na vojenských plavidlách nahradený Malý štátny znak päťcípou červenou komunistickou hviezdou s levom z Malého štátneho znaku.
S premenovaním Česko-Slovenska 1960 (na Československú socialistickú republiku) sa určil len jeden štátny znak, a to Štátny znak Československej socialistickej republiky. Znak bol používaný až do 23. apríla 1990.
Opis náhľad|Štátny znak Slovenskej socialistickej republiky náhľad|Mestský národný v Tepliciach, pečiatka na oficiálne dokumenty Štátny znak mal tvar pavézskeho štítu. Znak ozdobovalo červené pozadie, na ktorom bol biely dvojchvostý lev. Na jeho hrudi sa nachádzal novozavedený štátny znak Slovenskej socialistickej republiky. Modrý vrch znázorňoval Kriváň a žltá horiaca vatra Slovenské národné povstanie. Nad levom sa nachádzala červená komunistická hviezda so žltým rámom. Autorom znaku bol Milan Hegar.
Úradný opis štátneho znaku bol podľa Ústavy Československej socialistickej republiky nasledovný:
Zaujímavosti Keď sa štátny znak Česko-Slovenska v roku 1960 zmenil, zlatú korunu nahradila červená komunistická hviezda.
Taktiež pozmenili štátny znak Slovenska. Trojvršie nahradila silueta vrchu Kriváň a dvojramenný kríž naopak horiaca vatra, ktorá znázorňovala Slovenské národné povstanie.
Leva na štátnom znaku pozbavili väčšej časti jeho ochlpenia. Odobrali mu korunu a nad hlavu mu umiestnili hviezdu, čím sa z neho stala levica. Je to paradox, keďže levica ostala i naďalej dvojchvostá, a dva chvosty znázorňovali podľa heraladiky samca.
Referencie
Pozri aj Štátny znak Česko-Slovenska
Iné projekty
Externé odkazy Mať štát znamená mať aj symboly
Československo Kategória:Štátne symboly Česko-Slovenska