Ióannes Kinnamosprepis podľa PSP; iné prepisy mena Ιωάννης: Ioannes; Ióannés; Ioannis alebo Ján Kinnamos (* okolo 1143, Konštantínopol?po 1185) bol byzantský historik, sekretár (grammatikos) cisára Manuela I.

Napísal dielo dnes nazývané Epitomé, ktoré opisuje historický vývoj Byzancie v období vlády cisára Jána II. (1. kniha) a jeho syna Manuela I. (2.7. kniha). Obsahuje pomerne spoľahlivé údaje, avšak dochovaný text je zrejme len skráteným výťahom.

Život Správy o Kinnamovom živote pochádzajú prevažne z jeho diela. Pochádzal pravdepodobne z byzantského šľachtického rodu, ktorý pôsobil vo verejnej správe. Jeho učiteľom bol možno byzantský rétor Nikéforos Basilakes. Kinnamos bol gramatikom (sekretárom) cisára Manuela I. Komnéna (11431180). V 50. a 60. rokoch 12. storočia sprevádzal cisára počas početných vojenských výprav na Balkáne a v Malej Ázii. Nikétas Chóniates uvádza vo svojich Chroniké diégésis, že sa Kinnamos počas vlády cisára Andronika I. (11831185) zúčastnil na teologických sporoch v Konštantínopole. Zosadený cisár Andronikos sa v Kinnamovom diele opakovane spomína, avšak bez akéhokoľvek odsúdenia, v dôsledku čoho sa usudzuje, že dielo bolo dokončené pred rokom 1185.

Dielo historické dielo dnes nazývané Epitomé (Ἐπιτομὴ, po slovensky „Zhrnutie“ alebo „Výťah“), v preklade aj Stručné dejiny, Kinnamos dielo nazýva chronikai Dielo sa zachovalo v piatich známych rukopisoch: Vat. gr. 163 (13. storočie), Neap. III B 26 (16. storočie), Vat. Barber. 167, 192, 242 (všetky zo 17. storočia).

Pojednanie sa zaoberá byzantskými dejinami v období rokov 11181176, čím chronologicky nadväzuje na Alexiádu Anny Komnény. Skladá sa zo siedmich kníh. Dokončené bolo zrejme v roku 1180/1183. Dielo sa nezachovalo v celistvosti, je zrejme len neskorším výťahom z pôvodného diela. Zaoberá sa aj vládou Jána II., no ťažiskovým je pre Kinnama obdobie panovania Manuela I. Sám Kinnamos sa zúčastnil viacerých ťažení, takže vojenské údaje podáva z prvej ruky. Často používa aj autentické dokumenty, ku ktorým mal ako grammatikos prístup. I napriek tomu, že jeho knižným hrdinom bol cisár Manuel, zachováva značnú objektivitu. V diele využíva skvelý rétorický štýl, ktorý dokazuje jeho vzdelanie v tomto odbore.

Kinnamovo vnímanie dejín je striktne deterministické a podlieha nevyhnuteľnosti (tyché).

Kinnamos reprezentujúci úradnícky stav v diele obhajoval vládnu moc byzantského štátu na čele s cisárom, ktorý bol vykreslený ako ideálny panovník: odvážny bojovník, hrdina, múdry štátnik, ktorý sa stará o poddaných a chráni pravoslávie. Zastával ostro negatívny postoj k „Latinom“ (západným kresťanom) a príliš pozitívny postoj nezaujímal ani voči byzantskej aristokracii, ktorá po stáročia podkopávala moc štátu. Okrem svetských (vojenských a politických) dejín sa zaoberá aj cirkevným životom v konštantínopolskom patriarcháte, predstavuje vtedajších patriarchov a synody. rétorická esej Ethopoiia () Dielo bolo napísané pravdepodobne pod vplyvom Kinnamovho učiteľa, byzantského rétora Nikéfora Basilaka počas Kinnamových štúdií. Odráža fascináciu byzantskej kultúrnej elity gréckou antickou literárnou tradíciou.

Poznámky

Referencie

Ďalšia literatúra

Kategória:Narodenia v 12. storočí Kategória:Byzantskí historici Kategória:Byzantskí úradníci Kategória:Byzantskí kronikári