Hodinová veža () je stavba osmanskej hodinovej veže, nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Pazardžik v južnom Bulharsku.IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 151. (po bulharsky)NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 417. (po bulharsky)TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 176. (po bulharsky)MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 260 – 278. (po bulharsky)pochivka.bgdnevnik.bgpzdnes.com
Poloha Pazardžická hodinová veža sa nachádza v centrálnej časti mesta Pazardžik, oproti budove Oblastného riaditeľstva bulharského Ministerstva vnútra na námestí „Săedinenie“, v blízkosti ulice „Gladston“.
Dejiny Prvá hodinová veža stála na území Pazardžiku už pred rokom 1658, a mesto tak bolo jedným z prvých na území dnešného Bulharska s týmto typom stavby. V 17. storočí stálo na území Bulharska len asi 20 stavieb tohto typu. Hodinovú vežu v Pazardžiku spomenul vo svojich zápiskoch z ciest po Bulharsku aj turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf Evliya Çelebi. V roku 1741 bola postavená nová kamenná hodinová veža, ktorá bola súčasťou pazardžického Kuršum chanu. Ten bol najväčším chanom (chan, nazývaný aj karavanseraj, je typ stavby, ktorý slúžil ako hostinec pre pocestných) na území Bulharska, ktorý bol postavený už v roku 1574, pričom hodinová veža stála priamo na vtedajšom nádvorí hostinca. Výstavbu tejto veže financoval osmanský vojenský predstaviteľ Ibrahim aga Hajrulov, pričom poznámka o roku výstavby a o tom, kto stavbu financoval, sa dochovala na pamätnej doske na stene hodinovej veže. Do dnešných dní sa dochovala len jedna fotografia z roku 1923 a jedna maľba, ktoré túto pôvodnú vežu znázorňujú. V roku 1928 sa vrchná časť hodinovej veže zrútila v dôsledku Čirpanského zemetrasenia a zo stavby ostala stáť základná murovaná časť, vysoká približne 6 metrov. Približne do roku 1980 sa zachoval aj zvon z veže, ktorý bol uložený v jednej z pazardžických škôl, po tomto roku sa však o jeho ďalšom osude nič nevie. V roku 2010 bola stavba hodinovej veže reštaurovaná a bola znovu postavená vrchná časť v pôvodnom vzhľade. Projekt mal starosti architekt Hristo Gerasimov a na obnovu bola v roku 2009 založená finančná zbierka, v rámci ktorej za podarilo vyzbierať viac ako 250 000 bulharských leva, ktoré boli na projekt obnovy veže potrebné. Oficiálne odhalená bola 21. mája 2010, v deň, kedy sa slávi aj sviatok mesta Pazardžik.
Charakteristika Základ veže tvorí približne 6 metrov vysoká kamenná stavba štvorcového pôdorysu s dĺžkou steny 4,75 metra, ktorá sa smerom nahor zužuje a pokračuje vo forme hranolu (nie je isté, či bol pôvodne šesť, osem, alebo dvanásťstenný) až k vrcholu. Z pôvodnej veže sa do dnešných dní dochovala len základná kamenná murovaná stavba, zvyšok hodinovej veže však bol obnovený a to tak, aby čo najpresnejšie pripomínal pôvodnú stavbu. Z pôvodného zhruba šesť metrov vysokého kamenného základu stavba pokračuje najskôr 3 metre vysokým pyramídovitým zúžením a neskôr ako osemstenný hranol vysoký približne 10 metrov. Ďalej sa vo vrchnej časti nachádza štvorstenná hodinová časť, v ktorej sa nachádzajú 4 švajčiarske hodinové mechanizmy a nakoniec plechová strecha, ktorou je veža zakončená. Celková výška veže tak dosahuje približne 27 metrov. V časti, kde sa nová časť napája na pôvodnú a kde sa pôvodne nachádzal hodinový mechanizmus, sa nachádza nika, v ktorej bolo osadené súsošie svätých Konštantína a Heleny.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Pazardžiku Kategória:Architektúra z 1741 Kategória:Hodinové veže Kategória:Veže v Bulharsku Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku