Hrabovec Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2021-11-12). (1975-2008 aj Garbovský potok) je potok v Košickom regióne v obciach Slanec, Rákoš, Bohdanovce a Vyšná Myšľa s okrese Košice-okolie. Je to ľavostranný prítok Oľšavy, ktorá ústi do Hornádu; má dĺžku 8,0 km. Je vodným tokom VI. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-32-05-51. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Slanské vrchy, geomorfologický podcelok Bogota a geomorfologický celok Košická kotlina, geomorfologický podcelok Toryská pahorkatina KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [cit. 2021-11-12]. .
Prameň Pramení v nadmorskej výške v lesnom extraviláne v juhozápadnej časti územia obce Slanec západne od intravilánu Slanca na západnom svahu vrchu Čatorňa (vrch v Slanci) s nadmorskou výškou v geomorfologickom podcelku Bogota.
Opis toku Tečie severozápadným smerom lesným extravilánom, po krátkom úseku 250 m od prameňa v nadmorskej výške pretína obecnú hranicu a vteká na územie obce Rákoš, pokračuje lesným extravilánom, stáča sa do západného smeru, opúšťa les a vteká do intravilánu Rákoša; severozápadným smerom preteká intravilánom Rákoša, v nadmorskej výške opúšťa intravilán a stáča sa do západného smeru, preteká poľnohospodárskym extravilánom lemovaný širokým pásom príbrežnej vegetácie, veľkým oblúkom sa stáča do juhozápadného smeru, mení smer na západ a v nadmorskej výške priberá ľavostranný prítok Kľučiarovský potok; podteká cestu do Ranča Rákoš, ľavým brehom obteká pole Kalmanova pusta, v nadmorskej výške vteká na obecnú hranicu medzi Rákošom a Bohdanovcami, približne sleduje obecnú hranicu, priberá druhý ľavostranný prítok Bradliansky potok a hneď preteká cez trojchotárnik obcí Rákoš, Bohdanovce a Vyšná Myšľa; ľavým brehom obteká pole Dlhý Povraz, pokračuje poľnohospodárskym extravilánom a mení smer na severozápadný, podteká železničnú trať Košice – Čierna nad Tisou, sleduje obecnú hranicu a mení smer na západný; v nadmorskej výške opúšťa obecnú hranicu, tečie územím Vyšnej Myšle a v nadmorskej výške ústi do Oľšavy ako jej ľavostranný prítok. Má dva ľavostranné prítoky. Preteká lesným extravilánom obce Slanec i obce Rákoš, intravilánom Rákoša, z ktorého sa vracia do extravilánu, ďalej po južnej obecnej hranici v extraviláne Bohdanoviec a severnou časťou obce v extraviláne Vyšnej Myšle.Priebeh vodného toku Hrabovec (prítok Oľšavy, Bohdanovce) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [cit. 2021-11-12]. Pramení a hornou časťou toku preteká geomorfologickým celkom Slanské vrchy, geomorfologickým podcelkom Bogota a ústi a dolnou časťou toku preteká geomorfologickým celkom Košická kotlina, geomorfologickým podcelkom Toryská pahorkatina Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 11. 079-902-87 NVA. .
Pôvod názvu Vodný tok má doložené viaceré podoby názvu: 1337 fluv. Garbolch, 1337 Garbolchpataka, 1853 Garbóczi Árok, 1867 Mocsolyn patak, 1867 Falusi patak, 1867 Garbócz patak, 1952 Garbocký potok, 1968 Garbovský potok . V roku 1975 bola štandardizovaná podoba Garbovský potok Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 31. Bratislava 1976. 79-002-76., s pôvodom v názve niekdajšej samostatnej obce Garbovce; táto obec už v roku 1888 zanikla ako samostatná jednotka - splynula do obce Bohdanovce. V roku 2008 sa pristúpilo k novej štandardizácii názvu potoka v podobe Hrabovec, ktorá predstavuje pôvodnú (rekonštruovanú) podobu názvu Grabovec → Hrabovec Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 6. Dostupné na [cit. 2021-11-13].. Motivácia pomenovania zostáva rovnaká a spočíva v charakteristickom výskyte lesného porastu listnatej dreviny hrab obyčajný (latinsky Carpinus betulus) v okolí potoka. Zo slovného základu apelatíva grab(r)ъ → hrab po doplnení formantom -ov-ec bol v slovenskom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový odvodený názov Hrabovec ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie; porovnaj aj hydronymá napr. Vrbovec, Bukovec, Lipovec, Drieňovec, Jedľovec. Maďarské jazykové prostredie prevzalo názov zo slovenčiny ešte pred koncom 12. storočia, pred zmenou g → h v slovenčine.
Referencie
Kategória:Potoky na Slovensku Kategória:Povodie Hornádu Kategória:Vodné toky v okrese Košice-okolie Kategória:Vodné toky v Slanských vrchoch Kategória:Vodné toky v Košickej kotline