Kozorožec kaukazský (iné názvy: kozorožec hruborohý, staršie: tur kaukazský; lat. Capra caucasica) je druh z rodu koza (Capra). Staršie sa zaraďoval ako poddruh kozorožca vrchovského, a to pod názvom Capra ibex caucasica.

V užšom zmysle je kozorožec kaukazský druh, ktorý obýva len západ Veľkého Kaukazu. V širšom zmysle je kozorožec kaukazský druh zahŕňajúci aj kozorožca dagestanského. V rámci kozorožca kaukazského v širšom zmysle zodpovedá kozorožec kaukazský v užšom zmysle poddruhu Capra caucasica caucasica, ktorý sa po slovensky označuje buď rovnako ako druh alebo názvom kozorožec kaukazský [alebo hruborohý] západný.Pozri v článku Capra (rod).

Tento článok sa zaoberá len kozorožcom kaukazským v užšom zmysle. O kozorožcovi dagestanskom pozri samostatný článok.

Výskyt a počet Vyskytuje sa v západnej časti Veľkého Kaukazu. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 3 000 až 4 000 jedincov.

Poddruhy Pozri v článku Capra (rod).

Opis Samce kozorožca kaukazského v kohútiku merajú od 95 do 109 cm a vážia od 65 do 100 kg, dĺžka tela je od 150 do 165 cm. Samice v kohútiku merajú od 78 do 90 cm a vážia od 50 do 60 kg, dĺžka tela je od 120 do 140 cm. Dĺžka chvosta pri oboch pohlaviach je 10 až 14 cm.http://www.ultimateungulate.com/Artiodactyla/Capra_caucasica.html Samce majú na brade malú briadku.

Obe pohlavia majú rohy, u samcov sú omnoho väčšie. V porovnaní s ostatnými kozorožcami, sú rohy rohy samcov relatívne krátke, ale najhrubšie. Merajú od 66 do 74 cm, vo výnimočných prípadoch až 81 cm. V najširšom mieste sú hrubé 29 až 32 cm, čo môže byť vyše 30% celkovej dĺžky rohu. Každý roh môže vážiť 1,8 kg. Rohy samíc sú tenké a relatívne slabé, ich dĺžka vzácne presahuje 30 cm.

Sfarbenie srsti je hrdzavo šedé až gaštanové, boky sú svetlejšie. Končatiny sú tmavohnedé. Počas zimy je srsť hnedosivá, pri starších jedincoch je ešte svetlejšia. Zhadzovanie zimnej srsti začína v marci a trvá až do polky júna. Zimná srsť rastie od septembra do konca októbra.

Spôsob života a správanie V lete sa živí hlavne trávami a rôznymi inými rastlinami. Potravu väčšinou konzumuje ráno a večer, počas poludnia odpočíva. Denne dokáže kvôli potrave prejsť vzdialenosť 20 km. V zime sa živí listami kríkov a stromov, ktoré konzumuje počas celého dňa, no nepohrdne ani lišajníkom bradatcom obyčajným či ihličím jedle. Jeho predátormi sú vlky a rysy, podľa niektorých zdrojov možno aj medvede, orly skalné a bradáne žltohlavé. V minulosti boli jednými z najdôležitejších predátorov aj leopardy, ktoré sú však v súčasnosti na Kaukaze veľmi vzácne. Počas leta koexistuje s kamzíkom vrchovským. Je to spoločenský druh tvoriaci stáda, ktorých veľkosť sa počas roka výrazne mení. Od mája do novembra žijú samce vo vyšších polohách a oddelene od samíc a mláďat.

Obdobie párenia, počas ktorého kozorožce migrujú do nižších polôh, trvá od konca novembra do začiatku januára. Počas tohto obdobia sa stáda miešajú a môžu dosahovať počtu vyše 500 jedincov. Samce zvádzajú agresívne súboje o samice.

Gravidita trvá od 150 do 160 dní. Samice rodia väčšinou jedno, niekedy aj dve, priemerne 3,5 až 4,2 kg vážiace mláďatá, o ktoré sa starajú bez pomocí samcov. V zajatí sa samice rozmnožujú aj každý rok, čo je v prírode vzácne.

Mláďatá začínajú konzumovať trávu okolo prvého mesiaca, odstavené od mlieka sú však až po troch mesiacoch. Aj keď obe pohlavia pohlavne dospievajú v druhom roku, samce sú pripravené na párenie v štvrtom až piatom roku života. V prírode sa kozorožec kaukazský dožíva približne 10 až 12, vo vzácnych prípadoch 15 až 16 rokov. V zajatí to môže byť až 19 rokov.

Rozšírenie Vyskytuje sa v Rusku a Gruzínsku.

Obýva alpínske lúky, skalnaté svahy a horské lesy v nadmorských výškach od 800 do 4 200 metrov. Veľkosť areálu rozšírenia je len okolo 4 500 metrov štvorcových, čím patrí k najmenším spomedzi kopytníkov.

Ohrozenie a ochrana Na červenom zozname IUCN je kozorožec kaukazský zaradený medzi „ohrozené“ druhy. Najväčšími hrozbami sú pytliactvo a konkurencia o potravu s domestikovaným dobytkom. Trend populácie je klesajúci.

Na Slovensku je kozorožec kaukazský chovaný už od roku 1977 v bojnickej zoo. Je to nateraz najdlhšie trvajúci kontinuálny chov akéhokoľvek druhu kozorožcov v slovenských zoo.

Zvieratá z bojnického chovu sa krátko objavili v súkromných chovoch Zverex Zázrivá, Zveropark Revišťský Podzámok a privátnych chovateľov.

Galéria

Zdroje

Iné projekty

Kategória:Turovité