Východoslovenská armáda (niekedy označovaná aj ako Východoslovenský zbor) bola poľná armáda slovenských ozbrojených síl vytvorená v prvej polovici roka 1944 na území Slovenskej republiky z iniciatívy ministra národnej obrany generála Ferdinanda Čatloša. Oficiálnym dôvodom jej vzniku bola obrana karpatských priesmykov pred postupujúcou Červenou armádou. V skutočnosti sa poľná armáda mala stať hlavnou silou pri chystanom prevrate, pri ktorom sa mal Slovenský štát vymaniť z účasti v 2. svetovej vojne na strane nacistického Nemecka.
Vznik poľnej armády Začiatkom roka 1944 predložili minister obrany Ferdinand Čatloš Najvyššej Rade obrany štátu (NROŠ) plán vytvorenia pásma opevnení na severovýchode Slovenska a poľnej armády, ktorá mala byť dislokovaná na východnom Slovensku. Vznik tohto bojového zoskupenia Čatloš odôvodnil obranou karpatských priesmykov pred postupujúcou Červenou armádou, pričom pri obhajobe svojho návrhu argumentoval aj príkladom Maďarska, ktoré svoje východné hranice už opevňovalo.
V skutočnosti Čatloš plánoval obsadením priesmykov v Karpatoch vytvoriť klin medzi Nemcami a z východu postupujúcou Červenou armádou, čo by umožnilo vo vhodnej chvíli tieto priesmyky uvolniť a vpustiť tak Červenú armádu na územie Slovenska. náhľad|Župný dom v Prešove. V roku 1944 sídlo Vyššieho armádneho veliteľstva|vľavo NROŠ Čatlošov návrh schválila a vo februári ho schválili aj Nemci. V Prešove vzniklo Veliteľstvo opevňovacích prác pod velením plk.gšt. Rudolfa Pilfouska. Dňa 17. mája 1944 s účinnosťou od nasledujúceho dňa bolo nariadením Ministerstva národnej obrany - Hlavného vojenského veliteľstva (MNO-HVV) na jeho základe vytvorené vyššie Armádne veliteľstvo so sídlom v prešovskom Župnom dome. Za veliteľa vznikajúceho poľného zboru bol menovaný gen. II.tr. Augustín Malár. Na základe spomenutého nariadenia boli všetky jednotky postavené v marci a apríli 1944 za účelom budovania obrany v priestore Duklianskeho a Lupkovského priesmyku podriadené pod novovytvorené armádne veliteľstvo.
Zriadením vyššieho armádneho veliteľstva bola oblasť Šarišsko-zemplínskej župy vyňatá spod pôsobnosti Vojenskej divíznej oblasti 2 (VDO2) v Prešove a Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Všetky mierové a tzv. zápoľné jednotky dislokované na území Šarišsko-zemplínskej župy boli evakuované západne od čiary Dobšiná - Štrba. Veliteľstvo VDO2 sa presunulo z Prešova do Liptovského Mikuláša. Náhradné prápory peších plukov 4 a 6 boli evakuované do Dolného Kubína, Náhradný oddiel Jazdeckého priezvedného oddielu (JPO2) sa z Michaloviec a Humenného presunul do Brezna nad Hronom. Vozatajská eskadróna sa z Prešova premiestnila do Kremnice, II/2 del. oddiel z Prešova do Ružomberka k del. pluku 2, náhradný Pioniersky prápor z Michaloviec do Nového Mesta nad Váhom, náhradný Spojovací prápor z Prešova do Turčianského Svätého Martina, náhradný Automobilový prápor 2 z Prešova do Nitry, Pracovný prápor 3 zo Sabinova do Trnavy. Evakuovať sa mali aj technické jednotky nachádzajúce sa v Čemernom, Kamenici nad Cirochou a v Zámutove. Július Nosko, v roku 1944 pôsobiaci na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici a náčelník štábu Golianovho tajného Vojenského ústredia chystajúceho povstanie, vo svojej spomienkovej knihe uvádza, že sa ľudia z vojenského ústredia tieto z východného Slovenska sa presúvajúce zápoľné jednotky snažili do nových miest dislokácie umiestňovať tak, aby to bolo výhodné z hľadiska chystaného povstania.
Vojenské jednotky, ktoré mali byť súčasťou poľnej armády, sa na východ začali presúvať v prvej májovej dekáde. Poľná jednotka Pluku útočnej vozby, ktorá najskôr absolvovala ostré streľby vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť, sa na východ presunula až 4. augusta. Letky Skupiny vzdušných zbraní, ktoré nemali domovské letiská na východnom Slovensku, sa na Východné Slovensko presunuli koncom júla a začiatkom augusta. Celkove bolo na východné Slovensko vypravených 110 železničných transportov. Niektoré jednotky sa presunuli po vlastnej osi. +Početný stav poľnej armády ku 14. augustu 1944Názov jednotkyAktív. dôstojníciZálož. dôstojníciRotmajstriPoddôst. v záloheMužstvo zákl. službaMužstvo v záloheSpolu1. divízia107294351254 1387 99412 2922. divízia111234741805 1446 19611 939Armádne jednotky109115661013 1102 4485 952Celkove32764417540612 33216 29830 182 Do konca augusta bola armáda doplnená o ďalších 5 000 mužov, takže ku 31. augustu bol celkový početný stav armády približne 35 000 mužov.
Represívna akcia na východom Slovensku V súvislosti s príchodom jednotiek poľnej armády na východné Slovensko podnikli bezpečnostné orgány vojnového Slovenského štátu opatrenia na zabezpečenie územia Šarišsko-zemplínskej župy, ktoré vyústili do represívnej akcie namierenej proti odporcom ľudáckeho režimu a partizánskym skupinám nachádzajúcim sa v tomto priestore. Tieto opatrenia zahŕňali zvýšenie počtu žandárskych staníc a posilnenie staníc Finančnej stráže. Na východné Slovensko boli z iných časti Slovenska presunuté tri Hraničiarske roty, začali sa formovať asistenčné jednotky a boli zriadené tri motorizované pohotovostné oddiely žandárstva, konkrétne v Michalovciach, v Nižnom Šebeši a v Spišskej Novej Vsi. Ministerstvo národnej obrany zriadilo 7. marca 1944 inštitút pod názvom Exponovaný spravodajský orgán so sídlom v Prešove. Ďalší bezpečnostný orgán zriadilo Hlavné veliteľstvo žandárstva pod názvom Exponovaný vyšší žandársky dôstojník. Aj tento ogán mal sídlo v Prešove a na jeho čelo bol rozkazom ministra vnútra Alexandra Macha vymenovaný pplk. žand. Jozef Dressler. Dresslerovi boli operačne podriadené všetky žandárske jednotky na území župy.
Na základe vyhodnotenia bezpečnostnej stituácie na východnom Slovensku vypracoval vedúci tímu detektívov Komunistického (významovo Protikomunistického) oddelenia Ústredne štátnej vezpečnosti (UŠB) Imrich Sucký scenár rozsiahlej perzekučnej akcie. Dôležitú úlohu mal pri nej zohrať konfident Štefan Handera a ďalší traja muži, z toho dvaja vojaci.
Akcia sa začala 19. apríla rozsiahlym zatýkaním vo Vranove nad Topľou. Ako prví boli zatknutí Cyril Daxner a jeho manželka Xénia. Celkovo bolo zatknutých a vypočutých 48 osôb, z ktorých UŠB odsunula v dňoch od 13. do 19. júla 1944 do väznice Krajského súdu v Bratislave 32 zaistencov. Z popredných organizátorov a podporovateľov partizánskeho hnutia na východnom Slovensku boli okrem Daxnerovcov zaistení aj Vojtech Borovský, Ladislav Szabó, Michal Barbarič, Jan Bílek, Michal Bilinský, Tomáš Repický, Július Škot, Emil Rigo a ďalší.
Ostrým výsluchom boli získané informácie od príslušníka skupiny Čapajev Vasila Leščenka. Na zákalde jeho výpovede UŠB zatkla Vojtecha Borovského a získala rozsiahle informácie o partizánskej skupine Čapajev a ostatných jednotkách a podporovateľoch. Ostatní zadržaní sa zväčša držali statočne a priznali len to, čo UŠB vedela.
Počas rozsiahlej akcie bola zlikvidovaná vranovská partizánska skupina a citeľné straty utrpela humenská partizánska skupina (oddiel Pugačov). Partizáni zo skupiny Čapajev obdržali informáciu o chystanom záťahu a stihli sa dočasne presunúť zo Slánskych vrchov do pohoria Čergov.
Podriadenie poľnej armády skupine armád Severná Ukrajina V dňoch od 27. júla do 3. augusta 1944 prebehol proces rokovaní o podriadení Východoslovenskej armády (VSA) nemeckej Skupine armád Severná Ukrajina. Najvyššie veliteľstvo nemeckej brannej moci (OKW - Oberkommando der Wehrmacht) predložilo požiadavku slovenskej vláde prostredníctvom nemeckého vyslanca Hansa Elarda Ludina a vedúceho inštitútu Nemeckého generála, na ktorého čele stál do 2. augusta gen. Fritz Schlieper (od 3. augusta ho vystriedal generál tankových vojsk Alfréd von Hubicki). Slovenská vláda nemeckú požiadavku prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 1. augusta 1944. Na zasadnutí bol prijatý celý rad uznesení k danej problematike. Za veliteľa civilnej správy v operačnom pásme bol stanovený gen. II. triedy Augustín Malár, ktorého hneď 4. augusta 1944 prijal na svojom štábe v Krakove veliteľ Skupiny armád Severná Ukrajina genplk. Josef Harpe. Na základe rozkazu gen. Malára vydaného 3. augusta o 10. hod., začalo podriadenie platiť 4. augusta 1944 o 00.00 hod.
Operačnou oblasťou skupiny armád Severná Ukrajina sa stala oblasť Šarišsko-zemplínskej župy a okresy Tatranskej župy - Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves a Kežmarok. Neskôr bola operačná oblasť rozšírená aj o okresy Levoča, Poprad, Spišská Nová Ves a Gelnica.
Rozkazom náčelníka štábu Skupiny armád Severná Ukrajina z 10. augusta bolo zadelenie slovenských poľných jednotiek bližšie konkretizované. Mali spadať pod velenie Armádnej skupiny Raus (od 19. augusta 1944 Armádna skupina Heinrici). K Armádnemu veliteľstvu slovenskej poľnej armády a veliteľstvám oboch pešších divízií pridelili Nemci svoje styčné skupiny.
Štruktúra poľnej armády Armádne veliteľstvo Veliteľ armády: generál II. triedy Augustín Malár, zástupca veliteľa.: plk. gšt. Viliam Talský, náčelník štábu: pplk. gšt. Ladislav Lavotha, podnáčelník štábu pplk. gšt. František Urban.
Súčasťou veliteľstva boli: Osobné a organizačné oddelenie, spravodajské oddelenie, operačné oddelenie, oddelenie materiálnej služby. Armádne veliteľstvo malo zbrojnú správu, zdravotnú správu, intendančnú správu, veterinárnu správu, cestnú a dopravnú správu, automobilovú správu, duchovnú (zvlášť katolícka a zvlášť evanjelická) správu a poľnú pokladňu.
Ku 12. júnu 1944 bol početný stav veliteľstva nasledovný: 60 dôstojníkov, 4 poddôstojníkov v zálohe a 102 vojakov.
Pod veliteľstvo so sídlom v Prešove spadalo aj Veliteľstvo opevňovacích prác (VOP) a Poľné veliteľstvo Pracovného zboru, zriadené 15. mája 1944 ako detašované pracovisko VOP so sídlom v Zamutove.
1. pešia divízia Veliteľ divízie: plk. pech. Mikuláš Markus, náčelník štábu: mjr. gšt. Elemír Polk, pobočník veliteľa: npor. v zál. Rudolf Rázga.
V rámci pešej divízie boli zriadené nasledovné správy: zbrojná, intendančná, zdravotná, veterinárna, automobilová, duchovná (zvlášť katolícka a zvlášť evanjelická).
Veliteľstvo divízie sídlilo v Giraltovciach.
Pod 1. pešiu divíziu (1. PD) spadali:. Delostrelecký pluk 1 s veliteľstvom v Giraltovciach: veliteľ plk. del. Elemír Lendvay, neskôr. pplk. del. Ernest Badík. Delostrelecký oddiel od delostreleckého pluku 12 Jazdecký priezvedný oddiel 2: veliteľstvo v obci Okrúhle, veliteľ mjr. jazd. Juraj Bilej. Priezvedný oddiel bol sformovaný z kmeňových eskadrón z Michaloviec a Humenného. Peší pluk 1 s veliteľstvom v Raslaviciach: veliteľ plk. pech. František Stojan. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi v Trnave a Bratislave. Peší pluk 2 s veliteľstvom v Bardejove: veliteľ pplk. pech. Karol Heidler. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi v Trenčíne a Nitre. Peší pluk 3 s veliteľstvom Vyšný Svidník: pplk. pech. Anton Vick. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi vo Zvolene a Kremnici.
2. pešia divízia Veliteľ divízie: plk. pech. Ondrej Zverin (od 1. augusta 1944 plk. pech. Viliam Kanák, od 15. augusta plk.gšt. Štefan Tatarko), náčelník štábu: mjr. pech. Ján Cisárik.
V rámci veliteľstva boli vytvorené organizačné oddelenie, spravodajské oddelenie, operačné oddelenie, materiálne oddelenie.
V rámci pešej divízie boli zriadené nasledovné správy: zbrojná, intendančná, zdravotná, veterinárna, automobilová, duchovná (zvlášť katolícka a zvlášť evanjelická).
Veliteľstvo divízie sídlilo vo Vyšnej Radvani.
Pod 2. pešiu divíziu (2. PD) spadali: Jazdecký priezvedný oddiel 1: mjr. jazd. Štefan Benický Delostrelecký pluk 12 s veliteľstvom v obci Volica: veliteľ pplk.del. František Klučik. Prvý oddiel pluku bol prevelený pod 1.PD. Delostrelecký pluk 2 s veliteľstvom v obci Vydaň, veliteľ: pplk. del. Jozef Vogl Spojovací prápor 2: veliteľ stot. spoj. Vladimír Hlaváč Pioniersky prápor 2: veliteľ stot. pion. Jozef Krola Peší pluk 4, veliteľstvo v obci Papin: veliteľ plk.pech. Jozef Husár. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi v Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši