Vladivoj (* 981?† január 1003) bol českým kniežaťom v rokoch 10021003.
Život
Pôvod Vladivojov pôvod nie je jasný, no pravdepodobne bol synom Doubravky Přemyslovny a poľského kniežaťa Meška, a teda mladším bratom poľského kniežaťa a kráľa Boleslava Chrabrého. Tento predpoklad vyslovil už v roku 1895 Oswald Balzer.BALZER, O. Genealogia Piastów. Kraków, 2005. S. 109-110. Iná hypotéza tvrdí, že bol zabudnutým potomkom přemyslovského rodu. Ide však iba o špekuláciu zakladajúcu sa na tom, že v danej dobe mohol na kniežacej stolec zasadnúť iba Přemyslovec.
Dúbravka Přemyslovna Meškovi porodila syna Boleslava a dcéru Dorotu, pri Vladivojovi však táto istota chýba. Zrejme však bol príbuzným Přemyslovcov a zároveň Piastovec. Meškovi synovia (prinajmenšom Boleslav Chrabrý) by boli v tom prípade z matkinej strany vnuci českého kniežaťa Boleslava I. a bratranci Boleslava III., Jaromíra a Oldřicha.
Na českom tróne Po úteku Boleslava III. bol Vladivoj dosadený Boleslavom Chrabrým na český kniežací stolec. Podľa kronikára Detmara Merseburského bol v Čechách prijatý „jednomyseľne pre príbuzenstvo a veľkú sympatiu“. V Čechách však v tom čase existovali prinajmenšom dve skupiny veľmožov, z ktorých jedna bola pronemecká a druhá propoľská, pričom prvá z nich bola v danej dobe zrejme v menšine.
V novembri 1002 Vladivoj v Regensburgu prisľúbil, údajne „v dôsledku múdrej rady“, vernosť kráľovi Henrichovi II. a odmenou dostal Čechy v léno. Stal sa tak prvým českým vladárom, ktorý si nechal Čechy udeliť od rímskeho panovníka, čo bola významná zmena pomeru českých panovníkov v Rímsko-nemeckej ríši.BLÁHOVÁ, Marie; FROLÍK, Jan; PROFANTOVÁ, Naďa. Velké dějiny zemí Koruny české I. Do roku 1197. Praha ; Litomyšl: Paseka, 1999. 800 stran. . S. 353. Rímski panovníci na základe tohto Vladivojovho úkonu v 11. a 12. storočí (až do vydania Zlatej buly sicílskej) opakovane zasahovali do nástupníctva jednotlivých kniežat z rodu Přemyslovcov. Historička Barbara Krzemieńska je toho názoru, že Boleslav Chrabrý v tejto dobe už zrejme obsadil Moravu a Vladivoj si lénnym sľubom chcel poistiť aspoň Čechy (navyše sa potom nemusel obávať Henrichova vojská).
Vladivoj razil vlastné denáre.Přemyslovci. Budování českého stát. Praha, 2009. S. 194. Podľa kronikárov bol notorickým alkoholikom: „vždy smädom trápený bol tak, že ani hodinu bez pitia trvať nemohol“, a už začiatkom roka 1003 sa upil na smrť. Po smrti Vladivoja bol vďaka vojenskej pomoci Henricha II. na český kniežací stolec dosadený knieža Jaromír, čoskoro však musel utiecť pred Boleslavom III. a Boleslavom Chrabrým.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Kategória:Piastovci Kategória:Přemyslovci Kategória:Katolícki panovníci Kategória:Narodenia v 10. storočí Kategória:Úmrtia v 1003