Mišpuľka môže byť aj zdrobnenina slova mišpuľa, pozri mišpuľa.
Mišpuľka horská S. 168 (iné názvy: jarabina mišpuľkováČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 430, mišpuľka, staršie: jarabina mišpuľkaNOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 75; lat.Chamaemespilus alpina, Sorbus chamaemespilus) je jediný druh rodu mišpuľka (Chamaemespilus); alternatívne sa zaraďuje ako jeden z druhov rodu jarabina (Sorbus) v širšom zmysle Pozri kapitolu Zaradenie v systéme. Je to opadavý ker vysoký do troch metrov.
Staršie sa za súčasť (poddruh) tohto druhu často považoval aj taxón mišpuľka sudetská/jarabina mišpuľka sudetská (Sorbus chamaemespilus subsp. sudetica), ktorý sa dnes zaraďuje ako samostatný druh jarabina sudetská (Majovskya sudetica, Sorbus sudetica).
Zaradenie v systéme Tento druh sa zaraďuje buď ako jediný zástupca rodu mišpuľka (Chamaemespilus); alternatívne (najmä staršie) sa zaraďuje ako jeden z druhov rodu jarabina (Scorbus) v širšom zmysle. Rod Chamaemespilus resp. Sorbus je súčasťou tribusu Maleae, ktorý patrí do čeľade ružovité (Rosaceae).Sennikov, A. N. & Kurtto, A. 2017. A phylogenetic checklist of Sorbus s.l. (Rosaceae) in Europe, Memoranda Societatis pro Fauna et Flora Fennica, vol. 93, pp. 1-78 .
Opis Mišpuľka horská je ker vysoký 1,5 až 3 m s pologuľovitou korunou. Kôra je tmavopopolavá, hladká, najmladšie konáriky sú zelenkasté, bieloplstnaté, neskoršie lysavejúce, staršie sú červenohnedé. Púčiky sú holé a šupiny brvité.
Listy sú krátkostopkaté, so stopkami dlhými 3 až 6 mm. Čepeľ je elipsovitá, alebo obrátene vajcovito podlhovastá, dlhá 5 až 9 cm, na báze široko až zaokrúhlene klinovitá. Je drobno jeden až dvakrát pílkovitá, tuhá, na líci holá, tmavozelená, so 4 až 8 (9) pármi žíl, na rube je tenko plstnatá a svetlozelená.
Súkvetím je priamy chocholík s bielo plstnatými konárikmi a opadavými úzkymi listeňmi. Kališné zuby sú úzko trojuholníkovité, vzpriamené, na líci holé, na rube bieloplstnaté. Koruna je ružová, lupienky vzpriamené, obrátene vajcovité, veľké do 5 mm. Tyčiniek je dvadsať, piestiky sú dva.
Plodom je šarlátovočervená, vajcovito guľatá malvica, veľká 10 až 13 mm. Semená sú štyri, hnedé, hruškovité, s veľkosťou do 6 mm.
Rozšírenie Mišpuľka horská je prirodzene rozšírená v strednej Európe vo Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a Slovensku. Na západe je jej areál ohraničený Španielskom a Francúzskom, na severe Nemeckom a Poľskom, na východe Bulharskom a Rumunskom a na juhu sa vyskytuje v Taliansku a na Balkánskom polostrove.
Na Slovensku rastie v Malej a Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, Nízkych, Západných a Vysoké Tatrách a na Muránskej planine. Najnižší zistený výskyt 674 m n.m. a najvyšší 1 810 m n.m.
Ekológia Mišpuľka horská je horský až subalpínsky európsky druh. U nás rastie hlavne na karbonátoch ale aj žulách. Najčastejšie sa vyskytuje na veľmi plytkých, humóznych a hlinitopiesočnatých pôdach. Je to svetlomilný druh, uprednostňuje nízke, uvoľnené, krovité alebo trávnaté zárasty hrebeňov alebo prudších svahov a prázdne miesta v kosodrevine, na ktorých rastie najhojnejšie. Kvitne v máji a júni a plody dozrievajú koncom augusta a v septembri.
Ochrana Mišpuľka horská je v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN zaradená pod kritériom LC, čo je kategória najmenej ohrozených druhov. Avšak už tým, že je zaradená v zozname znamená, že je monitorovaný jej vývoj, aby sa zabránilo jej ohrozeniu v budúcnosti. Podľa slovenských právnych predpisov je považovaná za chránený rastlinný druh.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Ružovité Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Najmenej ohrozené druhy Kategória:Zákonom chránené rastliny na Slovensku