Gróf Anton Forgáč z Gýmeša a Haliča (, * 16. apríl 1819, Halič† 2. apríl 1885, Halič) bol uhorský kráľovský tajomník, cisársky tajomník, hlavný župan Košického dištriktu, moravský a český miestodržiteľ, poslanec uhorského snemu, kancelár Uhorskej dvorskej kancelárie, poslanec českého zemského snemu.
Životopis Anton Forgáč pochádzal z rodu Forgáčovcov, grófov z Gymeša a Haliča. Jeho otec bol gróf Ján Nepomuk Forgáč (* 1787† 1841) a matka Alžbeta Svätojánsková (alebo Sentiványová z rodu Svätojánskych * 1792† 1838).
V roku 1848 ho knieža Windisch-Grätz vymenoval za kráľovského tajomníka Hevešskej župy. V rokoch 184849 bol cisárskym vojakom a tajomníkom kniežaťa Windisch-Grätza pri ruskej armáde. V rokoch 18511859 bol hlavným dištriktuálnym komisárom v Košiciach, v rokoch 18601861 najprv moravským a neskôr českým miestodržiteľom.
V zemských voľbách v roku 1861 získal mandát do Českého zemského snemu. Mandát získal paralelne v dvoch volebných okrskoch a to v kúrii mestskej: obvod Třeboň, Lišov, Týn n. Vltavou (tam ako nezávislý český kandidát) a obvod Praha-Malá Strana (tam podporovaný českou stranou). Išlo o jediný prípad, kedy česká politická reprezentácia ustúpila zo svojho odmietavého postoja k podpore štátnych úradníkov. Z pozície miestodržiteľa následne zahájil historicky prvú schôdzu snemu.
V rokoch 18611864 bol hlavným kancelárom Uhorskej dvorskej kancelárie a v roku 1865 ho cisár František Jozef I. vymenoval za hlavného župana Novohradskej župy. Poslancom uhorského snemu bol od roku 1867, najprv ako člen Deákovej strany a po jej zániku ako člen Liberálnej strany.
Aurel Kečkeméty ho v roku 1878 (v satirickej knihe politických portrétov, ktoré vydal pod menom Aranyos Kákay) prirovnal ku starému klavíru, keďže bol neoddeliteľným inventárom strany a dakedy dávno hrávali na ňom znamenité ruky krásne tóny, avšak teraz už sa na ňom hrať nikto neodváži, keďže by mohol vyludzovať falošné tóny, ale akosi patrí k nábytku a tak zotrváva na svojom mieste. Podľa Kečkemétyho už aj Forgáčovi vadilo, že v sneme zastáva čoraz nižšie funkcie, ale aj napriek svojej nepopularite vo vlastnej strane v politike stále zostával, aby hájil záujmy bánk a firiem, ktoré boli na neho napojené.
Manželstvo a potomkovia V roku 1863 sa v Ríme oženil s Florentinou Ederer (* 20. august 1843, Praha† 9. marec 1922, Halič), ktorá pochádzala z pražskej podnikateľskej rodiny. Ešte pred svadbou sa im narodila prvá dcéra Ilona (* 1862† 1945), ktorú musel legitimizovať samotný cisár, keďže Florentina bola v tom čase vydatá za iného muža. Neskôr sa im narodili ďalšie tri deti: dcéra Klotilda (* 1864† 1957) a synovia Anton (* 1869† 1931) a Ján (* 1870† 1935).
Referencie
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Osobnosti z Haliče (okres Lučenec) Kategória:Forgáčovci Kategória:Uhorskí politici Kategória:Župani Kategória:Poslanci uhorského snemu narodení na území dnešného Slovenska Kategória:Slovenskí šľachtici Kategória:Uhorskí šľachtici