Uhorská kronika Henricha von Mügeln je kronika, respektíve dvojica kroník: nemecky písaná prozaická kronika Chronicon Henrici de Mügeln Germanice Conscriptum založená na starších uhorských kronikách latinsky písaná veršovaná kronika Chronicon Rhytmicum Henrici de Mügeln
Autor pôsobil na dvore Jána Luxemburského a Karola IV. v Prahe, neskôr tiež na dvore vojvodu Rudolfa IV. vo Viedni, a istý čas aj na dvore Ľudovíta I. Veľkého v Budíne. Vďaka venovaniu rakúskemu vojvodovi Rudolfovi IV. možno kroniku datovať do obdobia jeho vlády (13581365).
Obsah Kronika sa v 73 kapitolách zaoberá dejinami Uhorska od „potopy“ do roku 1333.
Uhorská kronika a Veľká Morava Ústredným motívom uhorských kroník vo vzťahu k Veľkej Morave je legenda o bielom koňovi so zlatou uzdou a so zlatým sedlom, ktorého Maďari darovali Svätoplukovi za jeho zem predtým, než ho z nej vyhnali. Zatiaľčo kronikári uhorského pôvodu (a pozoruhodne aj Heinrich von Mügeln v nemeckej verzii svojej kroniky, ktorá je vlastne prekladom starších latinsky písaných uhorských kroník) nijako neodsudzujú lesť Maďarov s bielym koňom a hovoria o dedičnom práve na Svätoplukovu zem, komentuje Henrich vo svojom veršovanom rozprávaní túto lesť celkom negatívnymi výrokmi o ľstivom jednaní Maďarov a Svätopluka pritom idealizuje.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Kroniky Kategória:Dejiny Uhorska Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Literatúra v Uhorsku Kategória:Kroniky 14. storočia