thumb|260px|Karneval v Ríme, asi v roku 1650 thumb|260px|Karneval v Riu je podľa Guinessovej knihy rekordov najväčším karnevalom na svete.
Karneval (z ) je tanečná ľudová zábava, pre ktorú je typické používanie masiek a rôznych kostýmov. Tradične sa koná v období pred Veľkým pôstom ako rozlúčka s mäsom a oslavami, jeho dĺžka sa môže v rôznych regiónoch líšiť. Na Slovensku sú obdobou karnevalového obdobia fašiangy.karneval. In:
Ku karnevalu zvyčajne patria verejné oslavy vrátane podujatí, akými sú prehliadky, verejné pouličné alegorické sprievody a iné zábavy, ktoré majú v sebe určité cirkusové prvky. Prepracované kostýmy a maskovanie umožňuje počas karnevalov ľuďom odložiť svoje každodenné individuálne radenie a prežiť intenzívny pocit sociálnej spolupatričnosti.Bakhtin, Mikhail. 1984. Rabelais and his world. Translated by H. Iswolsky. Bloomington: Indiana University Press. Original edition, Tvorchestvo Fransua Rable i narodnaia kul'tura srednevekov'ia i Renessansa, 1965. Účastníci karnevalov často nadmerne konzumujú alkoholické nápoje, mäso a iné potraviny, ktoré sú počas pôstu z jedálenského lístku vylúčené. Tento sviatok je známy tým, že je obdobím veľkého pôžitkárstva pred pôstom, s pitím, prejedaním sa a s ďalšími druhmi pôžitkárstva.
Medzi ďalšie spoločné črty skutočného karnevalového sviatku patria falošné bitky, napríklad súboje o jedlo, výjavy spojené so spoločenskou satirou, výsmech byrokracie, kostýmy zosmiešňujúce telo, prehnané črty, ako sú nadmerné nosy, brucho, ústa, falusy, či časti zvieracích tiel. Masky môžu zobrazovať choroby, robiť si posmech zo smrti, čiže vo všeobecnosti sa dá povedať, že prevracajú bežné pravidlá a normy. Talianska tradícia nosenia masiek siaha až do benátskeho karnevalu v 15. storočí a po stáročia bola inšpirovaná gréckym divadlom a Commediou dell'arte.
Termín „karneval“ sa tradične používa v oblastiach so silným vplyvom katolicizmu a v Grécku. V severoeurópskych, historicky evanjelických luteránskych krajinách (v Dánsku, Nórsku, Švédsku, na Islande, v Lotyšsku, Estónsku, na Faerských ostrovoch a tiež v Grónsku) je karnevalová slávnosť známa pod názvom Fastelavn|access-date=17 February 2015--> a v oblastiach s vysokou koncentráciou anglikánov (anglikánska cirkev/americká episkopálna cirkev), metodistov a iných protestantov sa predpôstne oslavy spolu s kajúcnymi slávnosťami konajú na Fašiangový utorok alebo na Mardi Gras. V slovanských východných ortodoxných národoch sa Maslenica slávi posledný týždeň pred Veľkým pôstom. V nemecky hovoriacej Európe a v Holandsku sa karnevalová sezóna tradične otvára 11. novembra (často o 11:11 predpoludním). To sa datuje od osláv pred adventom alebo s dožinkami na sviatok svätého Martina.
Na Slovensku sa fašiangy konajú od Troch kráľov do polnoci pred (Škaredou) Popolcovou stredou. O polnoci na konci fašiangov sa koná symbolický obrad pochovávania basy, lebo spolu s pôstom sa stišuje aj hudba.
Pozri aj Karneval kultúr
Referencie
Literatúra Gordon, Leah,'Kanaval' (Here Press: London 2021) Giampaolo di Cocco (2007) Alle origini del Carnevale: Mysteria isiaci e miti cattolici (Florence: Pontecorboli) Valantasis, Richard (2000) Religions of late antiquity in practice McGowan, Chris and Pessanha, Ricardo. "The Brazilian Sound: Samba, Bossa Nova and the Popular Music of Brazil." 1998. 2nd edition. Temple University Press. . Jeroen Dewulf (2017) From the Kingdom of Kongo to Congo Square: Kongo Dances and the Origins of the Mardi Gras Indians (Lafayette, LA: University of Louisiana at Lafayette Press)
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Kresťanské sviatky