náhľad|Model kanouna, v ktorom sa prenášali obetiny, 5. alebo 4. stor. pred Kr. Archeologické múzeum v Korinte Kanoun () bol rituálny kôš, ktorý sa používal pri obetných obradoch v starovekom Grécku.
Kanoun (zrejme z gréckeho slova [κάννα] kanna – trstina), zväčša plochý, široký rituálny „kôš“ s tromi rúčkami (alebo aspoň tromi pripevnenými „rukoväťami“, ktoré odlišovali tento kôš od podobných košíkov používaných v každodennom živote), pôvodne vyrobený z prútia alebo trstiny, v neskorších dobách vyrábaný často z drahých kovov. Grécki maliari váz ho zobrazovali v rôznych tvaroch. Okrem plochých, tanierovitých alebo v tvare podnosu, sa najmä v Aténach zobrazovali s vyššími stenami a tromi vyvýšenými rúčkami. V starovekom Grécku slúžil na slávnostných obetných obradoch, na ktorých ho na čele procesie (sprievod – pompé) niesla zvyčajne na hlave kanéfora, t. j. dievčina z poprednej rodiny touto rituálnou úlohou poverená (spolu s obetnými darmi a kultovým náčiním, zväčša to bol nôž na usmrtenie obetného zvieraťa pokrytý zrnami jačmeňa ).náhľad|Lékythos zo 6. stor. pred Kr., zobrazuje kanéforu s kanounom na hlave
Bol známy už archaickom období, v Homérovej Iliade sa v súvislosti s ním spomína rituálna očista a obetný jačmeň (obetujúci si rituálne umyl ruky a obetné zviera bolo pokropené vodou. Po vyhlásení posvätného ticha nasledovala modlitba kňaza a potom sa obetné zviera, oltár a možno aj účastníci obety posypali jačmeňom).
V helenistickom období kanéfory viedli obetný sprievod s trojrúčkovým obetným kanounom, vyrobeným zo striebra, zlata alebo pozláteným. Kanéfory sa objavili v kulte mnohých gréckych božstiev, z ktorých sa javia byť obzvlášť významné bohyne Héra a Afrodita. Boli prítomné aj na Dionýziach alebo na Panathénaiách. V umení ich bolo niekedy vídať aj na svadobných scénach. O význame ich funkcie svedčí fakt, že bronzové a mramorové sochy kanéfor s kanounom na hlave boli zhotovené uznávanými sochármi akými boli Polykleitos, Skopas, Praxiteles či Leóchares (sochy sa použili ako votívne dary).
Karyatídy, sochy žien plniace nosnú alebo dekoratívnu funkciu stĺpu v architektúre (napr. na aténskom Erechtheione) sú tiež identifikované ako kanéfory – panny, ktoré nosili obetný košík známy ako kanoun.
Referencie a bibliografia
Kategória:Umenie v starovekom Grécku Kategória:Staroveké grécke náboženstvo