Bitka pri Jarosławe sa odohrala 17. augusta 1245 neďaleko mesta Jarosław medzi haličsko-volynskými vojskami vedenými Danielom Romanovičom za podpory Polovcov na jednej strane a vojskom uchádzača o haličský trón Rostislava Michajloviča v spojenectve s vojskami uhorského kráľa Bela IV. a malopoľského kniežaťa Boleslava V. Plachého na strane druhej. Stala sa rozhodujúcou bitkou vo vojne medzi Danielom Romanovičom a jeho synovcom Rostislavom v štyridsaťročnom boji o moc v Haličsko-volynskom kniežatstve, ktorý sa rozvinul po smrti Romana Mstislaviča v roku 1205.
Predohra náhľad|Michal Černigovský, otec Rostislava Michajloviča náhľad|Rostislav Michajlovič Po mongolskom vpáde a rozvrátení Kyjevskej Rusi bojovali o dominanciu nad Haličsko-volynským kniežatstvom knieža Daniel Romanovič z rodu Romanovičovcov a černigovské knieža Michal Černigovský, neskôr vystriedaný svojim synom Rostislavom Michajlovičom. V roku 1243 sa Rostislav oženil s uhorskou princeznou Annou, dcérou kráľa Bela IV. V boji o moc, ktorý sa začal v Poľsku, Romanovičovci podporili Konráda Mazovského proti jeho synovcovi Boleslavovi Plachému. V rokoch 1243-1244 uskutočnili dve ťaženia do lublinskej krajiny. Zrejme v tom istom čase Rostislav, ktorý po prvý raz dostal pomoc od Uhrov, vtrhol do Haličského kniežatstva a dobyl Przemyśl. Po návrate Romanovičovcov z poľského ťaženia títo oslobodili Przemyśl a odrazili dva litovské nájazdy pri Peresopnici a Pinsku.
V roku 1245 Rostislav, ktorý dostal pomoc od svojich uhorských a poľských spojencov, obľahol mesto Jarosław.
Daniel so svojím bratom Vasilkom a synom Levom, ktorí sa spojili s Polovcami, viedli armádu do Jarosławu, aby pomohli obkľúčenej posádke.
Bitka Danielova armáda sa 17. augusta 1245 (pred sviatkom veľkých mučeníkov Flora a Lavra) neďaleko mesta Jarosław pripravila na bitku a prekročila rieku San. Polovci prešli prví. Keď sa Rostislav dozvedel o príchode nepriateľa, nechal pechotu v postavení proti mestu, aby čelila možnému útoku obkľúčených a strážila obliehacie zbrane, a previedol jazdectvo cez roklinu. A tak za chrbtom Rostislavových jednotiek bola roklina a za chrbtom Danielových jednotiek bola rieka.
Rostislavove sily tvorili dva pluky (vedené Rostislavom a Filem). Rostislav chcel nasmerovať hlavný úder na Danielov pluk, ale Daniel sa rozhodol chrániť hlavné sily na rozhodujúci úder a poslal proti Rostislavovi svoj dvor pod vedením Andreja a potom ho posilnil zálohou pod vedením 20 bojarov, vďaka na čo sa Andrejovi podarilo zadržať Rostislavove sily, ustupujúc organizovane k rieke, hoci čaty troch bojarov to nevydržali a dali sa na útek.
Daniel medzitým vyslal svoje hlavné sily proti pluku uhorského miestodržiteľa Fileho:
Takmer oddelene od hlavnej bitky sa aj konfrontácia medzi sekundárnymi silami (Poliakmi a volynskou armádou Vasilka Romanoviča) na krídle skončila vo Vasiľkov prospech.
Dohra Bitka sa stala rozuzlením Danielovho zápasu o haličský trón. Posledný uchádzač o Halič bol porazený, čo viedlo k obnoveniu jednoty Haličsko-volynského kniežatstva. Rostislav Michajlovič sa vrátil k svojmu svokrovi Belovi IV., dostal od neho dedičstvo a zvyšok života strávil v Uhorsku.
Okrem iných väzňov boli popravení aj maďarský vojvoda File Szeretvai, dlhoročný nepriateľ Daniela Romanoviča, a haličský bojar Vladislav Jurjevič, najväčší z Rostislavových prívržencov.
Poliaci a Uhri ustúpili a opustili všetky dovtedy okupované územia. Zlatá horda začala byť znepokojená Danielovým posilňovaním a na konci roku 1245 – začiatkom roku 1246 bol Daniel nútený navštíviť chána Batua a podriadiť sa mu. Pápež Inocent IV. ponúkol Danielovi kráľovskú korunu (1246-1247). Danielovým spojencom sa stal Belo IV., ktorý vydal svoju dcéru Konštanciu za Danielovho syna Leva 1247:
Následne Daniel a Belo IV. viedli spoločnú kampaň proti cisárovi Svätej ríše rímskej Fridrichovi II. z Hohenstaufenu (1248).
Referencie
Zdroj
Kategória:Bitky stredoveku Kategória:Bitky v Poľsku Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Dejiny Uhorska Kategória:Bitky v 1245