Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie máj a jún 2023.
Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.
Máj 2023 Týždeň od 1. do 7. mája 2023 Na bojiskách prebiehala operačná prestávka, kedy sa ani jedna zo strán nepúšťala do väčších akcií. Delostrelecká paľba bola vzájomne opätovaná, menšie útoky odrážané. Výnimkou bol Bachmut, kde ukrajinská armáda vytlačila okupantov z niektorých pozícií. Pri odrážaní ruského útoku smerovaného na prelomenie obrany dokázali Ukrajinci znovu získať kontrolu nad štyrmi blokmi budov na západe Bachmutu. Jadro ruských síl tu naďalej pozostávalo z bojovníkov žoldnierskej skupiny Wagner. Jej šéf Jevgenij Prigožin pohrozil, že sa z oblasti stiahnu, ak im nebudú dodané požadované množstvá munície. Podľa jeho slov ruské ministerstvo obrany nakoniec prisľúbilo túto požiadavku splniť. V súvislosti s avizovaným stiahnutím žoldnierov z Bachmutu ponúkol svojich bojovníkov čečenský vodca Ramzan Kadyrov.
Wagnerova skupina sťahovala do oblasti Bachmutu svojich bojovníkov z iných častí frontu v snahe dobyť toto mesto do 9.mája, ktorý má pre Rusko značný symbolický význam v súvislosti s oslavami Dňa víťazstva nad fašizmom. Ukrajinskí obrancovia nemienili mesto opustiť, v tomto týždni sa im podarilo zničiť nepriateľský sklad munície. Ukrajina obvinila Rusko, že pri Bachmute použilo zbrane s bielym fosforom spôsobujúce vážne popáleniny a požiare.
thumb | upright|alt= Pozri popis| Pokračovali raketové útoky na Ukrajinské mestá. Protivzdušnej obrane sa v Kyjevskej oblasti darilo väčšinu striel zneškodňovať. Na snímke zvyšky zostrelenej rakety Ch-55 Ukrajina podnikla sériu útokov dronmi na sklady palív. Prvý z útokov sa odohral v Krasnodarskom kraji v obci Volna neďaleko Krymského mosta. Druhý požiar nastal v rafinérii v meste Iľskij na juhu Ruska, zásobník nafty horel aj v meste Stavropol. Najmenej desať dronov mierilo na ciele na Krymskom polostrove, tieto stroje však boli ruskou protivzdušnou obranou zlikvidované. V Brianskej oblasti došlo k vykoľajeniu dvoch nákladných vlakov následkom explózie a nelegálneho zásahu do železničnej prevádzky. Rusko vzdušnými údermi ničilo logistické trasy a strediská ukrajinských ozbrojených síl. V noci na piatok sa ukrajinskej protivzdušnej obrane v oblasti Kyjeva podarilo pomocou systému Patriot zostreliť ruskú hypersonickú strelu Ch-47M2 Kinžal. Raketu vypustilo lietadlo MiG-31 z ruského vnútrozemia. Išlo o prvý známy prípad zostrelenia jednej z najmodernejších a najpokrokovejších rakiet ruskej armády. Systémy Patriot boli dovtedy úspešne nasadzované len proti balistickým strelám, možnosti zastaviť aj riadené nadzvukové strely bola iba teoretická. Kinžal zneškodnila výlučne ukrajinská obsluha systému Patriot vycvičená v Oklahome. Ukrajina prevzala prvú dodávku batérie Patriot iba koncom apríla. Rusko prijalo opatrenia na zvýšenie výroby zbraní a vojenského materiálu. Uložilo zbrojárskym firmám povinnosť v krátkom čase zvýšiť tempo aj objem výroby zbraní a munície. Ruská armáda pociťovala logistické problémy a nedostatočný prísun munície v objeme potrebnom na zvládnutie väčšej ofenzívy. Volodymyr Zelenskyj navštívil Medzinárodný trestný súd v Haagu, kde požiadal o vytvorenie špeciálneho tribunálu pre ruskú agresiu na Ukrajine. V Holandsku sa stretol aj so zranenými ukrajinskými vojakmi, ktorí sa tam zotavovali z bojových zranení a s vojakmi prechádzajúcimi výcvikom. Cestou zavítal aj do Fínska, kde ďakoval za doterajšiu vojenskú podporu a viedol rokovania o jej pokračovaní.
thumb| alt= Pozri popis|Vladimír Putin cez videolink spustil obnovenú električkovú dopravu v okupovanom Mariupoli. Sprevádzkovaná bola asi desatina z pôvodného rozsahu tratí. Prevádzka bola zastavená od počiatku marca 2022 po obkľúčení mesta spojenom s jeho systematickým ostreľovaním. Dánsko schválilo nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 1,7 miliardy dánskych korún obsahujúci techniku na odstraňovanie mín, muníciu, pontónové mosty a financie pre protivzdušnú obranu. USA schválilo 37. balík pomoci Ukrajine. Dodávka obsahovala veľké množstvo delostreleckých nábojov, rakiet vzduch-zem a inej munície, taktiež kamióny, ťahače a náhradné dielce. V Kyjeve začali testovať Izraelský systém na detekciu rakiet, vďaka ktorému mali obyvatelia viac času na presun do úkrytov. Systém automaticky vyhodnocoval údaje z ukrajinských radarov, identifikoval objekty a vypočítaval ich smerovanie. V ohrozených zónach následne spúšťal sirény a odosielal varovania na mobilné telefóny. Slovenská elektrizačná prenosová sústava darovala Ukrajine svoje vyradené energetické zariadenia na obnovu poškodenej elektrickej infraštruktúry v nákupnej hodnote jedného milióna eur. Švédsky parlament schválil prísnejší protiteroristický zákon s cieľom vyhovieť požiadavkám Turecka na schválenie ich vstupu do NATO. Pohraničníci z ruskej Federálnej bezpečnostnej služby zadržali Jána Mazáka z Košíc, ktorý v neoprénovom odeve nelegálne preplával cez hraničnú rieku Narva z Estónska do ruskej Leningradskej oblasti. Tento Slovák zastával proruské názory a do Ruska sa rozhodol emigrovať pre zdražovanie, nesúhlas s politikou Európskej únie a rastúcu akceptáciu LGBT. Po viac ako dvoch mesiacoch väzenia mu bola uložená pokuta a bol vyhostený.
Útok dronmi na Kremeľ thumb | alt= Pozri text|Bol zaznamenaný útok dronmi na moskovský Kremeľ V noci na stredu došlo k útoku dvomi dronmi na moskovský Kremeľ. Oba boli armádou vyradené z prevádzky, kamery zachytili iba záblesk nad kupolami komplexu. Vladimír Putin v Kremli v čase útoku nebol, nachádzal sa vo svojej rezidencii Novo-Ogarjovo pri Moskve. Kyjev sa od incidentu dištancoval s odôvodnením, že takýto útok by neriešil žiadny vojenský problém.
Ruská prezidentská administratíva útok považovala za teroristickú akciu a za pokus o atentát na prezidenta, za čo si vyhradila právo na odvetné kroky. Zároveň vyhlásili, že za útokom stoja USA, ktoré diktujú Ukrajine ciele útokov.
Jednou verziou udalosti bol útok partizánskou aktivitou miestnych odbojových skupín. Ukrajine sa podarilo vytvoriť v Rusku sieť agentov a sympatizantov, ktorí pre ňu vykonávali rôzne sabotáže. Na tieto účely ich Ukrajina zásobovala potrebným vybavením, vrátane dronov.
Inou možnosťou, ktorú analytici pripustili, mohla byť účelovo zinscenovaná a zvnútra riadená akcia Ruska v snahe preniesť vojnu domov a motivovať tak ruské domáce publikum k podpore vojenských aktivít na Ukrajine. Vzhľadom na posilnenú ochranu Moskvy bolo totiž krajne nepravdepodobné, že by dva drony mohli preniknúť niekoľkými vrstvami protivzdušnej obrany a vybuchnúť alebo byť zostrelené priamo nad srdcom Kremľa tak, že to bolo pôsobivo zachytené kamerou. Túto verziu udalostí podporoval aj fakt, že všetko sa stalo len pár dní pred ruskými oslavami konca druhej svetovej vojny 9. mája.
Posledná z teórií predpokladala priamu účasť zvláštnych ukrajinských vojenských alebo spravodajských jednotiek, pričom vrcholní predstavitelia Ukrajiny nemuseli byť o pripravovanej akcii informovaní. Sami autori tejto hypotézy však pripúšťali, že sa neopierali o dostatočné množstvo dát.
Týždeň od 8. do 14. mája 2023 Ruské oslavy konca Druhej svetovej vojny thumb | alt= Pozri text|V Moskve sa konali oslavy ukončenia Druhej svetovej vojny. Z tankov bol predvedený len jediný tank, historický T-34. V utorok Moskva tradičnou vojenskou prehliadkou oslávila jeden z najdôležitejších ruských sviatkov – Deň víťazstva nad fašizmom. V porovnaní s minulými rokmi však ukázali menej vojenského vybavenia. V rozpore so zvyklosťami vystavovať najmodernejšiu techniku bol predvedený len jeden historický tank T-34 z čias druhej svetovej vojny. Tank nasledovalo ďalších 51 vojenských vozidiel, predošlý rok ich však v sprievode defilovalo 131. Na sprievode sa zúčastnilo len osemtisíc vojakov z radov pomocných jednotiek a kadetov a už druhý rok za sebou sa nekonal prelet stíhačiek. Viaceré ruské mestá vojenské prehliadky obmedzili alebo celkom zrušili a nahradili ich kultúrnymi podujatiami.
Podujatie prebehlo za sprísnených bezpečnostných podmienok motivovaných minulotýždňovým útokom dronom na Kremeľ. Napriek snahe získať na podujatie zahraničných delegátov sa na oslavách zúčastnilo len sedem lídrov z bývalých sovietskych republík. Svoju účasť pritom potvrdili na poslednú chvíľu deň pred akciou.
Vladimír Putin vo svojom prejave tradične obvinil Západný blok zo snahy zničiť Rusko, Ukrajincov označil za rukojemníkov svojich západných pánov a vlastným vojakom odkázal, že aj od nich závisí budúcnosť Ruska.
Naproti tomu Ukrajina si 9. mája v rámci odklonu od sovietskej minulosti pripomenula deň Európy tak, ako iné západné krajiny. Do parlamentu bol tiež predložený zákon určujúci, že koniec Druhej svetovej vojny bude na Ukrajine oslavovaný 8. mája.
Ďalšie udalosti týždňa Žoldnieri zo skupiny wagnerovcov naďalej zatláčali ukrajinské pozície v meste Bachmut. Ukrajinským silám sa však za posledné dni podarilo stabilizovať situáciu po okrajoch mesta. Pokrok sa ukrajinským vojakom podaril na juhu aj na severozápade od mesta, kde ruské jednotky zatlačili späť až o 2 km, čím si obnovili prístup ku kľúčovej zásobovacej trase a vyčistili veľkú časť lesa pri obci Ivanivske. Celkovo za tri dni späťzískali asi 25 kilometrov štvorcových územia. Postup ukrajinskej armády a veľké straty na strane Rusov dohnal 72. motostreleckú brigádu ruských ozbrojených síl k úteku z pozícií. Situáciu na strane okupantov zhoršovala aj nedostatočná komunikácia a koordinácia medzi jednotkami regulárnej armády a žoldniermi.
Začiatok chystanej ukrajinskej protiofenzívy odďaľovalo daždivé počasie, rozmočená pôda a vyčkávanie na príchod sľúbenej modernej obrnenej techniky v dostatočných množstvách. Od začiatku invázie dostala Ukrajina dovedna 575 tankov rôznych typov, najviac od Poľska (325), Holandska (85), Nemecka (80) a Spojených štátov (76). Ukrajina zaútočila dronmi na vojenský výcvikový priestor Pogonovo juhozápadne od Voroneže. Niekoľko vojakov bolo zranených. Detonácie boli zaznamenané aj v továrni v Luhansku.
thumb | alt= Pozri text| Budova z roku 1863, sídlo gymnázia v Chersone, po ruskom ostreľovaní Rusko sa vrátilo k taktike raketových útokov na ukrajinské mestá, ktoré v predchádzajúcich dvoch mesiacoch poklesli až utíchli. Cieľom náletu bola Odesa, okrem toho rakety dopadali aj na Chersonskú, Charkovskú a Mykolajivskú oblasť. Osem protilodných striel Ch-22 svoj cieľ zasiahlo. V pondelok skoro ráno bol zaznamenaný aj najväčší dronový útok od začiatku tejto vojny, keď na ukrajinské územie smerovalo 60 kamikaze dronov, z toho 36 na Kyjev. Všetky drony boli zostrelené. Celkovo bolo od začiatku tejto invázie v Kyjeve vyhlásených už 740 leteckých poplachov, úspešnosť ruských vzdušných útokov však postupne klesala. V ruskej Brianskej oblasti neďaleko hraníc s Ukrajinou a Bieloruskom spadli cez víkend štyri kusy ruskej vojenskej leteckej techniky: bombardér Su-34, stíhačka Su-35 a dva vrtuľníky Mi-8. Pravdepodobne boli zostrelené, nebolo však jasné, či nešlo o omyl vlastnej protivzdušnej obrany alebo čin záškodníkov. Deväť pilotov zahynulo. Ďalší dvaja piloti zomreli na Kryme pri páde vrtuľníka počas cvičného letu.
thumb |upright| alt= Pozri text| Volodymyr Zelenskyj navštívil viaceré európske krajiny, medzi nimi aj Taliansko. Na snímke veža Kvirinálskeho paláca, sídlo talianskeho prezidenta, vyzdobená štátnou vlajkou Ukrajiny.