Strofa (iné názvy: sloha, zastarano sloka) je uzavretá rytmická, významová, intonačná, obvykle i syntaktická básnická jednotka skladajúca sa z minimálne dvoch veršov. Jej samostatnosť sa zvýrazňuje grafickým odčlenením od zvyšku strof. Tradične mávajú strofy jednej básne jednotnú stavbu (totožný počet rovnako rytmicky organizovaných veršov, rovnaké usporiadanie rýmu).
Typy strof Jedným z delení, podľa ktorého možno strofy roztriediť je počet veršov. Antická verzológia rozdelila strofy na nasledovné: distichton – dva verše tristich – tri verše tetrastich – štyri verše Okrem vyššie uvedených gréckych termínov sa v slovenskej verzológii pre trojveršovú strofu používa aj výraz terceto a pre štvorveršovú kvarteto. Ďalej existuje kvinteto (päť veršov), sexteto (šesť veršov) a pod.
Okrem počtu veršov môžeme pri delení vziať do úvahy aj stopovú organizáciu strofy, rozvrh rýmov v nej a pod. Ak sa berie ohľad aj na tieto atribúty, poznáme napr. tieto typy strof:
tercína – Trojveršová strofa talianskeho pôvodu najčastejšie zložená z päťstopových jambických veršov s typickým rozvrhnutím rýmov (každý rým sa v básni objaví trikrát). ritornel – Trojveršová strofa podobná tercíne s odlišným usporiadaním rýmov (schéma aba cdc efe – druhý verš sa nerýmuje). stanca – Osemveršová strofa talianskeho pôvodu obsahujúca desaťslabičné verše jambického spádu so schémou rýmu abababcc. nona – Deväťveršová strofa talianskeho pôvodu, ktorá vznikla rozšírením stancy o jeden verš, ktorý sa nerýmuje s predošlými. decima – Desaťveršová strofa provensalského pôvodu skladajúca sa z rýmovaných (podľa schémy abbaaccddc alebo ababacdccd) osemslabičných veršov spočiatku trochejského, neskôr i jambického spádu.
Strofy je možné deliť i na základe autorov, ktorí ich vytvorili, napr. sapfická strofa podľa starogréckej autorky Sapfo.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Literárne pojmy