História expedície cisára Fridricha () je anonymný latinský záznam o ťažení, ktoré viedol Fridrich I., cisár Svätej ríše rímskej, ako súčasť tretej križiackej výpravy. Zahŕňa obdobie rokov 1187 1196, ale sústreďuje sa na expedíciu v rokoch 1189 1190.

Zdá sa, že ide o zložené dielo, zostavené z častí napísaných počas expedície s predslovom a pridaným dodatkom. Zachovali sa veľmi skoré kópie rukopisov, ale až neskoršia poznámka z 13. storočia uvádza meno autora, Ansbert, čo môže byť meno autora alebo kompilátora.

História poskytuje takmer každodennú správu o expedícii, ktorá prešla Uhorskom, Balkánom a Anatóliou, až do náhlej smrti Fridricha I. pri nehode pri plávaní. Ide o najpodrobnejšiu dochovanú správu o expedícii a opiera sa najmä o správy očitých svedkov.

Dátum vzniku, autor a rukopisy História je správa účastníka výpravy, ktorá bola napísaná najneskôr okolo roku 1200. Zdá sa, že skorý návrh existoval pred rokom 1195. Konečná podoba nemohla vzniknúť skôr ako v lete 1196. Na druhej strane Fridrichov syn a nástupca, cisár Henrich VI., ktorý zomrel v septembri 1197, je označovaný ako žijúci. Časti diela boli zrejme napísané súčasne s opisovanými udalosťami, čo dokazujú odkazy na určité akoby ešte žijúce osoby (napr. gróf Filip Flámsky, ktorý zomrel pri obliehaní Akkonu v roku 1191).

Najstaršia zachovaná kópia vznikla okolo roku 1200 v benediktínskom opátstve Saint Lambrecht v Štajersku. Táto neúplná kópia obsahuje iba tretinu textu.

Ďalšia veľmi skorá zachovaná kópia bola zhotovená v kláštore premonštrátov v Milevsku v Čechách pred rokom 1221. Je tiež neúplná. Tento foliant bol už roku 1763 vedený v kláštornej knižnici ako chýbajúci. Rukopis Milevského letopisu našiel následne miestny kaplán Josef Dietrich v Postoloprtoch u miestneho holiča, odkúpil ho, a cez Josefa Dobrovského sa letopis v roku 1828 ocitol v strahovskej knižnici.

Úplné znenie Histórie je známe len z dvoch kópií, ktoré v 18. storočí získal moravský starožitník a opát Josef Piter. Tieto kópie neboli vytvorené zo žiadneho zo známych skorších rukopisov.

V milevskom rukopise doplnil opát Jarloch poznámku o názve a autorstve diela: „Dejiny výpravy cisára Fridricha, napísané rakúskym duchovným, ktorý bol na tom prítomný“. Neskôr v 13. storočí niekto pridal meno autora: „volal sa Ansbert“. Keďže oba vpisy vznikli skoro po napísaní letopisu, niektorí učenci ich brali ako nominálnu hodnotu. Iní spochybňujú názov alebo dokonca dôsledok Jarlochovho upozornenia, že dielo bolo produktom jedného autora. Ruky viacerých autorov bolo možné vidieť vo variáciách kurzusu použitých v rôznych sekciách. Vzhľadom na rozloženie odkazov na Rakúsko je možné, že len poslednú časť napísal rakúsky duchovný, ktorý mohol byť aj zostavovateľom celku. Zdá sa, že staršie časti boli napísané v diecéze Passau.

História vyšla vo Fontes rerum Austriacarum-Scriptores V (s. 1-90) a v nasledovných českých prekladoch:

Štruktúra a zdroje História sa skladá z troch samostatných častí. Predpokladá sa, že Ansbert bol účastníkom križiackej výpravy a autorom týchto troch hlavných častí.

Čo sa týka pozadia výpravy, História poskytuje pomerne kusé informácie z pozadia výpravy. Obsahuje správu o vyhlásení križiackej výpravy a mohučskom sneme (27. marca 1188), ale pomerne málo informácií o politických alebo diplomatických prípravách. Samotná výprava je popisovaná takmer na dennej báze, História je oveľa podrobnejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca kronika križiackych výprav. Na rozdiel od Histórie pútnikov pomenúva dátumy a miesta, čo umožňuje čitateľovi sledovať pochod armády a dokonca vypočítať jej rýchlosť (takmer 20 km za deň na nepriateľskom území). Uvádza tiež 70 zúčastnených šľachticov a cirkevných hodnostárov, čo je dôkladnejší zoznam, ako existuje pre väčšinu križiackych výprav. Okrem švábskeho vojvodu Fridricha VI. a meranského vojvodu Bertholda jedenásť biskupov z Nemecka a jeden z Uhorska, dvaja markgrófi a dvadsaťšesť grófov.

Plánovanie výpravy Prvá časť stručne popisuje pád Jeruzalema v roku 1187, mohučský snem (27. marca 1188) a plánovanie križiackej výpravy za účelom jeho znovudobytia. Rukopis Histórie podrobne cituje niekoľko historických dokumentov: anonymný list zo Svätej zeme veliteľovi rádu Johanitov v Taliansku Archumbaldovi, ktorý popisuje porážku kresťanov pri Hattíne, ide o jeden z najdôležitejších zdrojov pre túto bitku; list majstra Johanitov Hermengara v Jeruzaleme, rakúskemu vojvodovi Leopoldovi V., ktorý podrobne popisuje Saladinove dobytie severnej Sýrie v roku 1188; bulu pápeža Gregora VIII. Audita tremendi, vyzývajúcu na tretiu križiacku výpravu a list pápeža nemeckým kniežatám;

Výprava Druhá časť Histórie opisuje peší prechod Fridrichovej výpravy od mája 1189 cez Uhorsko do Byzancie a Rumského sultanátu až po Fridrichovu smrť v júni 1190.

Zatiaľčo prechod cez Uhorsko prebehol relatívne pokojne, prechod cez Byzantskú ríšu trval niekoľko mesiacov a dochádzalo na jednej strane k lúpeniu, plieneniu a dobývaniu miest zo strany križiakov, tak k odopieraniu obchodovania, zásob, prepadom zo zálohy a bitkám zo strany Byzantskej ríše. História je v tomto ohľade najlepším zdrojom informácii o Fridrichových vzťahoch s Grékmi z križiackeho pohľadu (lepším ako opačný pohľad podáva byzantským kronikárom Nikétom Chóniatom). Križiacka armáda bola donútená prezimovať v blízkosti Adrianopole a do Malej Ázie sa prepravila až potom, ako nemecký cisár Fridrich I. a byzantský cisár Izák II. Angelos uzavreli dohodu 14. februára 1190.

Rukopis Histórie opäť podrobne cituje historické dokumenty: list cisára Fridricha synovi Henrichovi VI. mierovú dohodu medzi nemeckým cisárom Fridrichom I. a byzantským cisárom Izákom II. o ukončení nepriateľstva, o vyrovnaní škôd, obchode a o preprave križiackych vojsk cez Helespont, ktorá sa uskutočnila na Veľkú noc roku 1190.

Nasleduje opis prechodu výpravy cez Rumský sultanát a bojov s Turkami vrcholiacich víťaznou bitkou pri Ikoniu, kde cisár Fridrich osobným príkladom strhol križiakov k víťazstvu.

Dňa 10. júna 1190 však cisár Fridrich náhle umiera pri prekonávaní rieky Salef.

Táto časť Histórie po častiach zostavená zo správ, ktoré armáda poslala späť do Nemecka. Rakúsky historik Anton Chroust identifikoval tri sekcie. Prvá sa skončila v novembri 1189, keď je zaznamenané, že Fridrich posiela správy Henrichovi VI. a uhorskému kráľovi Belovi III.. Druhá končí na Veľkú noc roku 1190, keď sa zdá, že správu poslali späť do Ríše s niektorými pisanskými obchodníkmi. Tretia časť, začínajúca 29. marca 1190, vo veľkej miere cituje zo správy očitých svedkov, denníka bavorského duchovného Tagena. Obdobie od 16. mája do 9. júna 1190 je takmer doslovne čerpané z Tagena.

Po smrti cisára Fridricha Tretia časť Histórie opisuje striedavo dianie v Čechách v rokoch 1190 1198 a pokračovanie krížovej výpravy pod velením francúzskeho kráľa Filipa a anglického kráľa Richarda Levie srdce, vrátane vraždy Konráda z Montferratu, novozvoleného jeruzalémskeho kráľa, asasínmi Starca z Hory. Nasleduje opis cesty anglického kráľa späť do vlasti, jeho zajatie rakúskym vojvodom Leopoldom V., väznenie a následné prepustenie po zaplatení výkupného.

Opäť sú podrobne citované historické dokumenty: dohoda z roku 1193 medzi nemeckým cisárom Henrichom VI. a rakúskym vojvodom Leopoldom V. o podmienkach prepustenia kráľa Richarda list francúzskeho kráľa Filipa o tom, že anglický kráľ Richard I. nechal zavraždiť markgrófa Konráda.

Neskoršie citácie

Text Histórie cituje milevský opát Jarloch vo svojom Letopise Jarlochovom vlastnom pokračovaní kroniky Vincentia Pražského. Skorý text histórie použil pre svoju kroniku aj Magnus z Reichersbergu, ktorý zomrel v roku 1195. Takisto anonymný autor Histórie pútnikov, ďalšej správy o križiackej výprave Fridricha I., mal okolo roku 1200 tiež prístup k textu Histórie.

Referencie

Zdroj

Kategória:Kroniky Kategória:Stredoveké rukopisy Kategória:Kroniky 13. storočia