Stará pošta () je historická budova pošty zo začiatku 20. storočia, ktorá sa nachádza v meste Pazardžik v pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. Je jedným zo symbolov mesta Pazardžik a zároveň na základe vykonaného prieskumu najobľúbenejšia budova mesta.

Iné názvy Stavba je známa aj ako Budova rajónnej prokuratúry a Ľudovéhu súdu (), Budova ONS () (ONS je skratka tzv. Obecného ľudového výboru (), Dom bulharsko-sovietskeho priateľstva (), alebo Budova bývalej pošty ().

Lokalita Budova sa nachádza v historickej časti mesta Pazardžik na námestí ploštad „Konstantin Veličkov“ (, doslovne: námestie Konstantina Veličkova) medzi ulicami „Asen Zlatarov“ (, doslovne: ulica Asena Zlatarova) a „Konstantin Veličkov“ (, doslovne: ulica Konstantina Veličkova). Oficiálna adresa budovy je ulica „Asen Zlatarov“ (, doslovne: ulica Asena Zlatarova) č. 24.

Dejiny Detailný pohľad na vežu s hodinami|náhľad|vľavo Budova bola postavená na návrh Riaditeľstva pôšt a telegrafov (). Parcela na ktorej budova mala byť postavená, patrila pazardžickému Chrámu svätej Bohorodičky, bolo preto dohodnuté, že výstavba budovy bude financovaná z prostriedkov chrámu, chrám ale bude inkasovať poplatky za prenájom priestorov v budove. Tie mali pochádzať z viacerých zdrojov, pretože od začiatku sa rátalo s tým, že okrem poštovej a telegrafnej stanice bude v budove sídliť aj lekáreň (v budove sídlila až do roku 1972) a tri miestnosti budú postavené ako ďukiany (malý obchod spojený so skladom).

Budova bola postavená v dvoch etapách v priebehu rokov 19071910. Výstavba bola ukončená v priebehu leta a ešte v tom istom roku budova začala pôsobiť ako poštová stanica a zároveň sa v nej nachádzala lekáreň P. Trumbeva. V roku 1949 sa budova začala využívať ako sídlo súdu. V roku 1971 získala budova štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.

V priebehu roku 1972 prevzal správu budovy tzv. Mestský ľudový výbor () a budova začala od 15. decembra tohoto roku slúžiť ako tzv. Dom bulharsko-sovietskeho priateľstva (). Tomuto účelu slúžila až do jari roku 1992. Neskôr bola v rámci reštitúcie vrátená do majetku Chrámu svätej Bohorodičky. Farnosť budovu nepotrebovala a tak priestory budovy rozpredala na burze viacerým súkromným firmám.

24. marca 1994 prepukol v budove požiar, ktorý ju vážne poškodil, vrátane hodinovej veže. Do jedného roka však bola plne reštaurovaná v pôvodnej podobe.

V súčasnosti sa v budove nachádzajú obchody a reštaurácie.

Charakteristika Autorom budovy je významný bulharský architekt Penčo Genčev Kojčev.

Budova bola postavená aby slúžila potrebám poštovej a telegrafnej stanice, lekárne a troch malých obchodov v podobe ďukianov v prízemnej časti domu, ktorých výklady boli otočené k dnešnej ulici „Asen Zlatarov“.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu

Rok vyhlásenia: 1971

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Stavby v Pazardžiku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1910 Kategória:Budovy pošty