Chrám svätého Juraja (), známy aj ako Chrám svätého Juraja Víťazného () je pravoslávny chrám z polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.
Lokalita Chrám svätého Juraja sa nachádza v meste Triavna, v časti Dolna machala, na ulici „Angel Kănčev“ (, doslovne: ulica Angela Kănčeva) č. 128. Chrám je súčasťou architektonického ansáblu Angel Kănčev.
Celkový pohľad smerom k chrámu z juhovýchodu|náhľad Dejiny Dejiny chrámu sa začínajú 7. januára 1843, keď Trevnenci odoslali tureckým správcom tărnovského regiónu žiadosť o povolenie k výstavbe Chrámu svätého Juraja v trevnenskej štvrti Dolna machala. Pod žiadosťou boli podpísaný pop Jovčo, pop Dimo, pop Konstantin a ďalších približne dvadsať významných trevnenských činiteľov. Osmanské úrady konali pomerne rýchlo a už o sedem mesiacov, 5. augusta 1843 obdržali Trevnenci ich prostredníctvom od sultána ferman, ktorý povolil „obnovu staršieho chrámu“. Trevnenci sa totižto dopustili podvodu a napísali, že chcú obnoviť pôvodný chrám, ktorý sa zrútil. Na mieste však v minulosti nikdy žiadny chrám v skutočnosti nestál. Výstavba novej budovy by Osmanmi pravdepodobne nebola povolená. Ferman je napísaný v osmanskej turečtine a je podpísaný priamo sultánom Abdülmecidom I., synom Mahmuda II. Napísaný bol v priebehu 8.17. júna 1843. Dokument je pomerne rozmerný, len textová časť dosahuje šírky 47 cm a dĺžky 57 cm.
Výstavba chrámu sa začala vykopávaním priestorov pre položenie základov budovy až takmer o päť rokov neskôr, 12. júla 1848. Dôvod veľkého časového odstupu medzi obdržaním fermanu a začiatkom výstavby nie je presne známy, pravdepodobne však bol spôsobený veľkým vyťažením trevnenských murárov v tomto období, keďže v meste prebiehala pomerne masívna výstavba. Základný kameň budovy bol položený 29. júla 1848. Výstavby sa zúčastnilo veľké množstvo miestneho obyvateľstva a to priamo pomocou pri stavebných prácach, ako aj darovaním materiálu na výstavbu. Výstavba trvala približne štyri roky a päť mesiacov. Ukončená bola 21. decembra 1852, keď bol chrám otvorený a bola v ňom slávená prvá Božská liturgia. Liturgiu odslúžil pop Jovčo, významný trevnenský kronikár. Mnohí odborníci predpokladajú, že v priebehu toho istého roku bol chrám aj vysvätený. Neexistuje však o tom žiadny priamy doklad a predovšetkým o takejto aktivite neexistuje žiadny zápis v kronike popa Jovča, ktorý zaznamenával všetky udalostí spojené s Chrámom svätého Juraja. S istotou však bol chrám vysvätený 20. januára 1855. Vzhľadom k často uvádzanému roku 1852 však nie je isté, či ide o prvé, alebo druhé vysvätenie.
V roku 1874 bola pri chráme otvorená tzv. triedna škola (typ základnej školy vo vtedajšom období). V roku 1892 bola k budove pristavaná predsieň. Chrám v priebehu rokov navštívili mnohé významné bulharské osobnosti, medzi inými napríklad Vasil Levski, Ilarion Makariopolski, metropoliti Kliment Tărnovski (Vasil Drumev), Antim I., Josif I. a mnoho ďalších.
Celkový pohľad na chrám z juhu|náhľad V roku 1902 boli zhotovené zvony pre chrámovú zvonicu. V roku 1907 bola vymenená podlaha chrámu, pričom pôvodná kamenná dlažba bola nahradená drevenými doskami. Výmena bola financovaná predovšetkým z prostriedkov cirkvi, sumou 300 levov však pomohlo aj vtedajšie Ministerstvo vnútra a vierovyznania. V tom istom roku boli odstránené aj tróny, ktoré sa nachádzali v centrálnom priestore naosu, aby sa zvýšila celková kapacita chrámu a boli ponechané len tróny, ktoré sa nachádzajú pri severnej a južnej stene chrámu. V roku 1915 bola obielená západná stena budovy, boli vymaľované drevené časti predsiene a zvonice, a na západnej stene zvonice bola namaľovaná ikona zobrazujúca patróna chrámu, svätého Juraja. V roku 1919 bola vymaľovaná zvonica a v roku 1921 bolo zbúrané pôvodné kamenné ohradenie okolo chrámu a bolo nahradené novou drevenou ohradou. V tom istom roku bola v ohradení postavená aj kašna. V roku 1923 bola od predsiene oddelená miestnosť, ktorá slúži na predaj sviečok. V roku 1932 bola budova chrámu elektrifikovaná a v priebehu toho istého roku prebehli na budove aj pomerne rozsiahle reštauračné práce. V roku 1959 bolo drevené ohradenie chrámového dvora nahradené železným plotom, ktorý bol zakúpený v Gabrove.
V roku 1967 budova získala štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. V rokoch 19861988 sa na budove uskutočnili konzervačné a reštauračné práce. Práce vykonal tím pod vedením hlavnej reštaurátorky Ľuby Krasovskej-Rajnovovej z Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky v Sofii. Ďalšie konzervačné a reštauračné práce sa uskutočnili v rokoch 20172018, pričom v rámci týchto prác išlo predovšetkým o reštauráciu ikonostasu, ikon a freskovej výzdoby.
Charakteristika budovy Detailný pohľad na vrchnú časť východnej fasády|náhľad|vľavo Autorom budovy chrámu je významný trevnenský staviteľský majster Dimităr Sergiuv, ktorý stavbu aj označil svojim podpisom (ako väčšinu jeho stavieb), pričom pri chráme svätého Juraja v stene vyznačil ako začiatok, tak aj koniec výstavby. Typovo je budova typickým predstaviteľom bulharského obrodeneckého chrámu.
Budova je dlhá 23,5 metra a široká 12,8 metra. Aj s krížom vo vrchnej časti zvonice dosahuje výšky približne 21 metrov.
Ide o masívnu trojloďovú budovu s jednou polkruhovou apsidou. Budova má tri vchody pre návštevníkov a jeden v priestore oltára pre potreby duchovných. Strechu budovy podopierajú arkády postavené na kamenných stĺpoch. Galéria empory vedie okolo všetkých štyroch stien. Predsieň je zatvorená a bola pristavaná k pôvodnej budove neskôr v roku 1892. Pri južnej a severnej vnútornej stene chrámu sa nachádzajú tróny, pričom pri južnej stene je ich celkovo devätnásť a pri severnej šestnásť.
Zvonica Detailný pohľad na chrámovú zvonicu|náhľad|vľavo Zvonica sa nachádza v priestore nad predsieňou a emporou. Názory na autorstvo a obdobie výstavby zvonice sa rôznia. Podľa profesora Asena Vasilieva je autorom zvonice staviteľský majster a rezbár Nikola Gančev (známy aj ako Neďalko Gančev) z dediny Genčovci v gabrovskej oblasti a zvonica bola postavená koncom 19. storočia. Podľa inej teórie bola zvonica postavená niekedy pred rokom 1912 a jej autorom je staviteľský majster Genčo Novakov, prezývaný Malkija, taktiež z dediny Genčovci v gabrovskej oblasti. Tieto dve teórie sú pravdepodobné najmä preto, že je s istotou známe, že zvony pre chrám boli odliate v roku 1902. Posledným často udávaným rokom výstavby zvonice je rok 1914. Vzhľadom k tomu, že je málo pravdepodobné, že by boli zvony zhotovené dvanásť rokov pred samotnou výstavbou zvonice, predpokladá sa v súčasnosti, že s najväčšou pravdepodobnosťou je najbližšie k skutočnosti autorstvo pripisované Genčovi Novakovovi, ktorý bol žiakom staviteľských majstrov Dimităra Sergiuva a Genča Kăneva a že zvonica bola postavená niekedy medzi koncom 19. storočia a rokom 1912, keď Genčo Novakov zomrel.
Zvony boli zhotovené v roku 1902. Ich autorom bol majster Georgi Aleksiev z dediny Gorni Brodi v dnešnom Severnom Macedónsku. Menší zo zvonov váži 150 kg a väčší 300 kg. Menší zvon po čase pukol a v roku 1927 bol odoslaný do Sofie na opravu k zvonárovi Dimitărovi Aleksievovi.
Výzdoba chrámu Fresková výzdoba Fresková výzdoba chrámu je veľmi bohatá. Nachádza sa predovšetkým na severnej a južnej stene naosu, ale aj v oltárnej časti, ako aj na strope. Na južnej a severnej stene sa nachádza po deväť priestorovo rozmerných fresiek. Fresky sú typické pre neskoro obrodenecké chrámy s viditeľným vplyvom akademického umenia. Výzdoba bola zhotovená koncom 19. storočia, teda takmer pol storočia po výstavbe chrámu. Príčinou veľkého časového rozdielu bol pravdepodobne nedostatok finančných prostriedkov. Autormi fresiek sú Ivančo Kănčov, Jonko Popdimitrov a Ivan Jonkov Popdimitrov. Podľa odborníkov bola fresková výzdoba chrámu maľovaná v dvoch etapách. Prvá etapa prebehla v roku 1893 a fresky v rámci nej boli namaľované temperovými farbami. Druhá etapa prebehla v roku 1899 a na fresky namaľované v tejto etape boli použité olejové farby. Na základe zachovaného freskového nápisu v oltárnej často, ktorý zobrazuje rok 1854 je však možné, že prvé fresky v chráme boli namaľované už v priebehu tohoto roku.
Ikonostas Ikonostas bol zhotovený v rokoch 18501855 (niekedy sa udáva však aj rok 1872). Názory na jeho autorstvo sa líšia. Podľa G. Kozarova ho zhotovili Dragošin Marangozov, Peňo Ošaneca z Triavny a dedo Koľo z osady Novakovci. Poďla A. Vasilieva ikonostas zhotovili Nikola Dragošinov a Dimităr Dojkovčeto a podľa Dimităra Drumeva je jediným autorom len Dimităr Dojkovčeto.
Ikonostas sa vyznačuje drevorezbou vysokej umeleckej hodnoty s mnohými ornamentálnymi detailami. Drevorezba je dvojstranne symetrická. Niektoré časti ikonostasu sú pokryté bronzom a niektoré z ornamentov sú vymaľované červenou a zelenou farbou. Po stranách ikonostas dosahuje až k empore a v centrálnej časti (ktorá je arkierovo vyvýšená) dosahuje až k stropu chrámu. Celkovo je drevorezba ikonostasu pokladaná za vrcholný obrazec trevnenskej umeleckej školy. Ikonostas dosahuje dĺžky 10,75 metra a je vysoký (bez kríža vo vrcholovej časti) 8 metrov. Telo ikonostasu je zhotovené z dubového dreva, ornamentálna rezbárska výzdoba z orechu. Kríž je vysoký 240 cm a široký 190 cm. Oltárne dvere v ikonostase dosahujú rozmerov 190x90 cm a sú zhotovené z orechového dreva.
Proskinitária Okrem hlavného ikonostasu sa v chráme nachádzajú aj dva malé bočné ikonostasy, tzv. proskinitária. Ich autorom je Genčo Kănev, ktorý zhotovil aj ambón. Ľavé proskinitárium je vysoké 275 cm, široké 70 cm a hlboké 67 cm. Pravé proskinitárium je vysoké 290 cm, široké 86 cm a hlboké 47 cm.
Ikony Väčšina chrámových ikon bola zhotovená v polovici 19. storočia. Hoci je toto obdobie všeobecne považované za počiatok úpadku trevnenskej umeleckej školy, chrámové ikony boli zhotovené majstrami z popredných trevnenských ikonopiseckých rodín a ikony boli zhotovené s veľkou precíznosťou. Majú veľmi vysokú umeleckú hodnotu a všetky znaky trevnenskej ikonopiseckej školy. Autormi väčšiny ikon v chráme sú ikonopisci Dosiu Kojuv, Coňu Simeonov, Joanikij papa Vitanov, Kănčo Ivančov (Zachariev) a Miťu Conev, všetci z významnej ikonopiseckej rodiny Vitanovcov.
Ikony cárskeho radu ikostasu sú všetky namaľované temperovými farbami na dreve. Sú nimi: Svätý Eliášs rozmermi 125x75 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853. Svätý Charalampess rozmermi 125x65 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853. Svätý Michal archanjeldverová ikona s rozmermi 250x75 cm. Autor ikony ani dátum zhotovenia nie sú známe. Svätý Atanázs rozmermi 125x65 cm. Autorom ikony je Coňu Simeonov a bola zhotovená v roku 1853. Svätý Michal archanjels rozmermi 125x50 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853. Svätý Jurajs rozmermi 125x76 cm. Autorom ikony je Coňu Simeonov a bola zhotovená 3. marca 1853. Svätý Bohorodičkas rozmermi 125x70 cm. Autorom ikony je Joanikij papa Vtanov a bola zhotovená v roku 1850. Ježiš Kristus Blahoslavenýs rozmermi 125x75 cm. Autor ikony nie je známy, predpokladá sa však, že by to mohol byť Joanikij papa Vitanov. Zhotovená bola v roku 1850. Svätý Ján Krstiteľs rozmermi 125x75 cm. Podľa profesora A. Vasilieva je autorom ikony Coňu Simeonov. Dátum zhotovenia nie je známy. Svätý Demeter Solúnskys rozmermi 125x49 cm. Autorom ikony je Dosiu Kojuv a bola zhotovená v roku 1853. Svätý Mikulášs rozmermi 125x75 cm. Autorom ikony je Coňu Simeonov a bola zhotovená v roku 1853. Svätý Ivan Rilskýdverová ikona s rozmermi 250x75 cm. Autor ikony ani dátum zhotovenia nie sú známe. Svätý Spiridion Čudotvorecs rozmermi 125x70 cm. Autorom ikony je Kănčo Ivančov a bola zhotovená v roku 1854. Svätí Peter a Pavols rozmermi 125x70 cm.Autor ikony ani dátum zhotovenia nie sú známe.