Antti Petteri Orpo (* 3. november 1969, Köyliö) je fínsky politik, ktorý od roku 2023 pôsobí ako predseda vlády Fínska a od roku 2016 ako líder Národnej koaličnej strany. Po parlamentných voľbách v roku 2023 krátko pôsobil aj ako predseda fínskeho parlamentu.

V rokoch 2017 až 2019 pôsobil ako podpredseda vlády Fínska, v období 2016 – 2019 zároveň ako minister financií, medzi rokmi 2015 a 2016 ako minister vnútra a od roku 2014 do roku 2015 ako minister poľnohospodárstva a lesníctva. Dňa 2. apríla 2023 vyhrala Národná koaličná strana (KOK) vedená Orpom parlamentné voľby s pluralitou 20,8% hlasov a 48 mandátov. Orpo získal vo svojom okrese viac ako 17 000 hlasov.

Raný život a vzdelanie Antti Petteri Orpo sa narodil 3. novembra 1969 v Köyliö vo Fínsku. Jeho otec, Hannu Orpo, bol politik a člen KOK. Petteri Orpo obstál fínske matrikulácie a absolvoval školu Köyliön lukio. Neskôr získal magisterský titul v oblasti politických vied z univerzity v Turku. Orpo sa zúčastnil povinnej fínskej štátnej ozbrojenej služby a stal sa rezervným dôstojníkom. Jeho súčasná rezervná hodnosť je kapitán.

Politická kariéra Minister vnútra vľavo|náhľad|Orpo s Nikosom Xydakisom vo februári 2016 Počas svojho funkčného obdobia ako minister vnútra získal Orpo pre jeho riešenie migračnej krízy v roku 2015 podporu od koaličných partnerov v protiimigračnej stane Praví Fíni, ako aj od opozičných zákonodarcov.

Minister financií V máji 2016 Orpo oznámil, že bude na júnovom straníckom sneme Národnej koalície kandidovať na predsedu strany proti súčasnému predsedovi a ministrovi financií Alexandrovi Stubbovi. V tom čase sa Orpo pripojil ako druhý k poslankyni Eline Valtonenovej, ktorá sa tiež snažila nahradiť Stubba. Na rozdiel od otvoreného polygota Stubba bol Orpo všeobecne vnímaný ako opatrný hľadač konsenzu s malou skúsenosťou z medzinárodnej politiky. Orpo získal 441,4 hlasov proti Stubbovým 361 a bol tak zvolený ako nový predseda strany. Čoskoro oznámil, že vezme Stubbovo miesto ako minister financií, za ktorého bol oficiálne vymenovaný v júni 2016.

V júni 2017 premiér Juha Sipilä a podpredseda vlády Orpo oznámili, že už nemôžu spolupracovať s tretím koaličným partnerom svojich dvoch strán, stranou Fínov, odvolávajúc sa na rozdiely v základných hodnotách v imigračnej politike a politike EÚ. Pre Sipilu aj Orpa boli v hre zásadné reformy zdravotníctva a miestnych samospráv, ktoré boli kľúčové pre ich plán na vyrovnanie verejných financií.

Okrem svojich politických rolí v národnej politike predsedal Orpo spolu s Valdisom Dombrovskisom Stretnutiu ministrov hospodárskych a finančných vecí EĽS, ktoré zhromažďuje stredopravicových členov Európskej ľudovej strany (EĽS) pred zasadnutiami Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN).

Opozícia V decembri 2019 sa Orpo pokúsil o vyslovenie nedôvery vtedajšej vláde.YLE TV1 A-studio. 2019-12-03. To by potom znamenalo vyhlásenie nových volieb, v ktorých Orpo dúfal vo víťazstvo. Vtedajšiu vládu obvinili z nesprávneho postupu pri reagovaní na problémy na trhu práce. Neskôr odstúpil premiér Antti Rinne a Katri Kulmuniová, vtedajšia predsedkyňa strany stredu sa verejne odmietla pripojiť k plánu predčasných volieb v podaní Národnej koaličnej strany.

Predseda vlády (2023súčasnosť)

Parlamentné voľby v roku 2023 Vo fínskych parlamentných voľbách 2. apríla 2023 zvíťazila Národná koaličná strana vedená Orpom. Strana bola na čele prieskumov od polovice roku 2021 a skončila prvá s 20,8% hlasov a 48 kreslami v parlamente, čím sa jej celkový počet kresiel zvýšil o 10. Išlo o tretí najvyšší výsledok strany v jej histórii. Orpo začal rokovania o zostavení novej vlády, keď sa týždeň po Veľkej noci zišiel nový parlament a spolu s prezidentom ho vymenovali za hlavného vyjednávača.

Orpova kampaň bola založená na znížení štátneho dlhu Fínska a ročného rozpočtového deficitu, ako aj zníženia daní z príjmu. Seba označil ako „fiškálny konzervatívec“.

Orpo bol 12. apríla zvolený parlamentnými frakciami dočasne za predsedu Fínskeho parlamentu, kým nebola vytvorená nová vláda.

27. apríla bolo oznámené, že Orpo začne rokovania so stranou Pravých Fínov (PS), Švédskou ľudovou stranou a kresťanskými demokratmi o vytvorení novej vlády. Táto koalícia strán bola potvrdená 15. júna, pričom formácia vlády vrátane mien jej ministrov bola oznámená 17. júna. Jeho strana získala v kabinete osem pozícií, Praví Fíni sedem (vrátane ministerstiev financií, vnútra a spravodlivosti), zatiaľ čo si Švédska ľudová strana a kresťanskí demokrati rozdelili zvyšných päť. Je to najpravicovejšia vláda Fínska od konca druhej svetovej vojny a je to súčasne jeden z mála prípadov od návratu mieru, kedy jedna strana fínskeho politického spektra bola schopná vytvoriť vládu samostatne.

Obdobie náhľad|Orpo s predsedkyňou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou na summite EĽS 29. júna 2023 náhľad|Orpo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, 23. augusta 2023 Petteri Orpo sa stal predsedom vlády Fínska 20. júna 2023. Vláda za svoju prioritu označila zníženie verejných výdavkov. Orpo oznámil zníženie štátneho rozpočtu o 6 miliárd eur, pričom uviedol, že najväčším nebezpečenstvom, ktoré ohrozuje Fínsko, je „dlhová kríza“ (vtedy 74% HDP) a reformy, z ktorých niektoré „budú bolieť“.

Koalícia vsádza na bezprecedentné krátenie sociálnych dávok. Sprísnia sa napríklad podmienky poberania podpory v nezamestnanosti, zavedie sa jednodňová čakacia lehota pri nástupe na pracovnú neschopnosť (PN) a obmedzí sa prístup k príspevku na bývanie. Okrem toho sa obmedzí právo na štrajk a zavedie sa pokuta za neoprávnené zastavenie práce. Vládna dohoda tiež umožňuje jednoduchšie prepúšťanie a využívanie zmlúv na dobu určitú a zároveň zvyšuje investície do odborného vzdelávania.

Zamestnávatelia tieto oznámenia privítali, v programe vidia reformy, ktoré „požadovali už desaťročia“, ale odbory reformy odsúdili ako „útok na zamestnancov“. Zatiaľ čo stredoľavé a ľavicové strany tiež odsúdili „náročný program, najmä pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami“ (Sanna Marinová) a „najprotirobotníckejšiu vládu vo fínskej histórii“ (Li Anderssonová), líderka strany Praví Fíni Riikka Purra vyhlásila, že „nevidí žiadne rozdiely medzi záujmami zamestnávateľov a zamestnancov“.

Pokiaľ ide o imigráciu, podmienky prijímania budú obmedzené. Azyl sa už nebude udeľovať dočasne a na žiadosť o povolenie na trvalý pobyt sa bude vyžadovať šesťročný pobyt vo Fínsku. Zjednotenie rodiny a prístup k naturalizácii budú obmedzené. Okrem toho krajina v rámci relokačného systému prijme len 500 utečencov ročne v porovnaní s 1 050 v súčasnosti. Pracovníci z radov prisťahovalcov už nebudú mať rovnaké spoločenské práva ako osoby s trvalým pobytom a v prípade prepustenia budú musieť krajinu opustiť do troch mesiacov.

Počas prvého mesiaca jeho kabinetu došlo k početným škandálom týkajúcim sa minulých spisov ministrov PS vrátane podpredsedkyne vlády Riikky Purry. Škandál okolo nacistického žartovania a potenciálneho prepojenia na neonacistické organizácie ministra hospodárstva Vilhelma Junnilu viedli k jeho rezignácii. Švédska ľudová strana Fínska kritizovala Orpa za príliš slabé vedenie počas Junnilovho škandálu. Vedenie Orpa medzi rôznymi spormi bolo tiež spochybňované a kritizované vo fínskych a medzinárodných médiách.

Orpo odsúdil činy Hamásu, jeho vojny proti Izraelu v roku 2023 a vyjadril svoju podporu Izraelu a jeho právu na sebaobranu.

Iné aktivity náhľad|Orpo s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou na summite EĽS v Bruseli 21. marca 2019

Organizácie Európskej únie

Európska investičná banka (EIB), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), člen Rady guvernérov (2016 – 2019)

Medzinárodné organizácie

Ázijská infraštruktúrna investičná banka (AIIB), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) Člen spoločného výboru pre rozvoj Svetovej banky a MMF (2018 – 2019) Multilaterálna agentúra pre investičné záruky (MAIZ), Skupina Svetovej banky, ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) Severská investičná banka (SIB), ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019) Svetová banka, ex-officio člen Rady guvernérov (2016 – 2019)

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Fínski politici Kategória:Ministri financií Fínska Kategória:Predsedovia vlády Fínska Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky